Začínajú odtajňovať biznis s pôdou, na ktorom zarobil aj Bugár. Veľa sa nedozviete

Keď kupoval Béla Bugár (šéf strany Most-Híd) v roku 2005 od príbuzného pôdu v Kvetoslavove, vyšiel ho štvorcový meter na 0,6 eura, celkovo za ňu zaplatil 25-tisíc eur. V roku 2014 časť tejto pôdy predal štátu po zhruba 32 eur za štvorcový meter. Vytvoril tak čistý zisk pol milióna eur.

Podobne ako Bugár zarobilo viac ľudí. O ich zisk sa postarali pozemky, cez ktoré štát detailne natrasoval 59 kilometrov diaľnice okolo Bratislavy aj s jej napojením na Dunajskú Stredu. Onedlho sa na nich začne stavať.

Z lacnej ornej pôdy sa tak stali aj stonásobne drahšie lukratívne stavebné parcely. Štát na ne vyčlenil približne 300 miliónov eur, čo je viac, ako dal na sociálne balíčky druhej vlády Roberta Fica.

Kto okrem Bugára na týchto pozemkoch zarobil, zatiaľ nie je jasné. Bugár sám a dobrovoľne zverejnil svoju kúpnu zmluvu.

Teraz závisí od neho a od ministra dopravy za Most-Híd Árpáda Érseka, či ukážu aj ďalších ľudí, ktorí na najväčšom realitnom biznise – či už náhodne, alebo vďaka svojej predvídavosti – zarobili.

Z ministerstva dopravy odkázali, že sa Érsek v novej funkcii ešte len oboznamuje s niektorými témami. „Nový minister potrebuje čas na preverenie situácie v oblastiach, ktorými nebol ako štátny tajomník poverený. Následne bude možné odpovedať komplexne na všetky otázky,“ zareagovali.

Zmluvy ukazujú, ale vybielené

Doteraz sa nikto neodhodlal odtajniť najväčší realitný biznis štátu, ktorému šéfuje staronový štátny tajomník na ministerstve dopravy Viktor Stromček (Smer).

Érsekov predchodca v ministerskom kresle Roman Brecely (Sieť) po mediálnom tlaku sľúbil niečo zo zmlúv ukázať. Po jeho odchode je už jasné, ako to myslel.

„K 23. augustu 2016 bolo zverejnených 384 kúpnych zmlúv k stavbe R7,“ informovala koncom augusta hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Michaela Michalová.

Spolu je takýchto zmlúv vyše 5-tisíc a na stránke NDS ich postupne zverejňujú. Keď budú všetky, zavesia ich aj do Centrálneho registra zmlúv. Potom sa v nich bude jednoduchšie orientovať a vyhľadávať pretože zatiaľ treba každú jednu zmluvu zvlášť otvárať pre získanie akejkoľvek informácie.

Veľa podstatných informácií však v týchto zmluvách chýba. V modelovej zmluve sa dočítate napríklad, že človek s iniciálami J. N. predával štátu ornú pôdu po 30 eur za štvorcový meter a štát mu za ňu v roku 2015 poslal 68 780 eur.

Celé meno a priezvisko, číslo listu vlastníctva, číslo parcely alebo aspoň katastrálne územie predávajúcich daňový poplatník ani po Brecelyho sľuboch o odtajnení údajov nezistí.

Špekulanti z Jaguara

Pre verejnosť pritom ide o kľúčové informácie o tom, kto zinkasoval vyše 300 miliónov eur zo štátneho. Kataster prezrádza, že k lukratívnej pôde sa dostali niektorí podnikatelia na poslednú chvíľu, často v roku 2014.

Na parcelách figurujú aj mená známe z pozemkovej kauzy Jaguar. Vtedy partia podnikateľov okolo Marka Nogu skupovala lacno pozemky a o pár týždňov sa ukázalo, že na nich bude stáť automobilka Jaguar Land Rover.

Indície naznačovali, že informácie o tom, ktoré parcely sa oplatí kupovať, mohli prísť z ministerstva hospodárstva.

Pri kauze Jaguar štát sľúbil, že zmluvy s predvídavými podnikateľmi nepodpíše a vyplatí oprávnených pôvodných majiteľov pôdy.

Noga a jemu blízki ľudia figurovali donedávna ako majitelia asi na 100-tisíc štvorcových metroch pod budúcim bratislavským obchvatom. Postupne ich v role majiteľa nahrádza NDS.

Pozemky pod budúcou diaľnicou sú lukratívnejšou záležitosťou než pozemky pod budúcou fabrikou Jaguar. Cena stavebnej parcely pri Bratislave sa môže šplhať aj do úrovne 180 eur za štvorcový meter, zatiaľ čo orná pôda nevychádza drahšie než 0,8 eura za štvorcový meter. Taktiež platí, že kým pri Jaguari sa hovorilo o 2 miliónoch eur v prospech predvídavých podnikateľov, pri obchvate môže ísť teoreticky aj o desiatky miliónov.

Spolu s Nogom na parcelách figuruje aj meno advokáta Ľubomíra Klča, syna rovnomenného trnavského prokurátora a známeho europoslankyne Moniky Flašíkovej-Beňovej. Často sa v katastrálnej mape pod diaľničnými pozemkami objavuje aj meno Ivan Bachár či Boris Tonkovič.

Majiteľom týchto pozemkov je už Národná diaľničná spoločnosť. Bude na nich stavať veľkú križovatku:

Cestári zmluvy zverejňujú

Pri kauze Jaguar tiež platí, že štát bez problémov zverejňuje, komu a za akú pôdu peniaze vypláca. Problém s tým nemá ani Slovenská správa ciest. Keď kupuje pozemky pod cesty prvej triedy, uvádza mená aj priezviská, problém nie sú ani čísla parciel.

Rozdiel je v tom, že aj realitný biznis cestárov je oproti tomu, ktorý strážia diaľničiari pri veľkých obchvatoch, neporovnateľne menší.

Druhý rozdiel spočíva v tom, že diaľničné obchody s pôdou majú v zákone výnimku, podľa ktorej nejdú po podpise automaticky do Centrálneho registra zmlúv. Postarala sa o to Lucia Žitňanská ako ministerka spravodlivosti vo vláde Ivety Radičovej.

Tak sa stalo, že na tento biznis neplatí ani automatické zverejňovanie osobných údajov v zmluvách.

To je aj doterajší hlavný argument štátu, prečo zmluvy neukazovať celé. Poradil sa aj s Úradom na ochranu osobných údajov SR, aké osobné údaje môže v zmluvách zverejniť. Výsledkom sú aj Brecelyho zmluvy.

V skutočnosti ide o formálnu prekážku, ktorú môže štát ľahko prekonať. Napríklad si mohol dať do zmlúv klauzulu o zverejňovaní. Výkup nie je ukončený a ťažko očakávať, že by sa predajcovia pôdy naťahovali so štátom pre osobné údaje pri lukratívnom biznise.