K protinožcom cestoval takmer 40 rokov – cez uránové bane
V mladosti sníval Ján Rückschloss o tom, že raz pôjde do Austrálie. Jeho cesta však trvala 40 rokov a viedla okľukou cez jáchymovské uránové bane. A to aj napriek tomu, že budúci triedny nepriateľ sa zo začiatku pozdával aj prezidentovi Klementovi Gottwaldovi.
Keď si ešte ako chlapec listoval stránky cestovateľských kníh a čítal o austrálskom kontinente s exotickou faunou a flórou, začínal túžiť po tých najväčších diaľkach. Bol si celkom istý. To, čo najskôr iba nesmelo obdivoval, by chcel vidieť na vlastné oči. Drzé kengury, zvedavé emu aj večne zelené eukalypty.
A predstavoval si, ako bude odtiaľ pozorovať hviezdne nebo. Myslel na to veľmi rád, odkedy zistil, že z južnej pologule sú viditeľné celkom iné súhvezdia a astronomické objekty než z tej severnej. Aj obloha bola preňho niečím celkom magickým.
„Akú literatúru o letectve ste doteraz prečítali?“ pýtala sa ho o niekoľko rokov komisia, ktorá vyberala vhodných adeptov na leteckú školu, kde sa cvičili noví piloti. Prihlásil sa aj on, v roku 1952 ešte len študent bratislavskej meštianky.
Mal za sebou prvé parašutistické zoskoky a na bratislavskom letisku dávno plachtil a krotil neposlušné vetrone. „Lenže na prijímačkách som zhorel ako fakľa. V sekunde som vysypal mená anglických pilotov Spitfire počas druhej svetovej vojny,“ usmieval sa po rokoch. Vtedy netušil, čo u súdruhov jeho odpoveď vyvolá. Všetkým členom výberovej komisie sčerveneli tváre a pery sa skrivili do ironického úsmevu.
„Preboha, ako ste mohli povedať takúto sprostosť?“ spýtal sa ho starší nadporučík, jeden z členov komisie, keď po pohovore vyšiel za ním z miestnosti. Zlá predtucha sa stala realitou. Samí imperialistickí piloti a ani jediné meno sovietskeho vzdušného hrdinu. Výsledok? Nespoľahlivý!
Životná trajektória, ktorú si farbisto maľoval vo svojich predstavách, zmizla rýchlejšie ako biele čiary, ktoré kreslí na oblohu lietadlo. Všetky plány o tom, že bude letcom, definitívne padli. A štúdium na meštianskej škole sa pomaly chýlilo ku koncu. V tom čase zavítala do posledných ročníkov nečakaná návšteva.
„Prišla tam agitovať jedna pani, ktorá robila nábor na brigádu do ostravských baní. Od zlosti som sa tam prihlásil,“ spomínal na nevysvetliteľný krok, ktorý sa snažili talentovanému študentovi vyhovoriť nešťastní rodičia. Tí mali o jeho budúcnosti celkom iné predstavy.
Jeho ďalšou charakterovou črtou, ktorá mu zostala po celý život, bola veľká tvrdohlavosť. A tak si urobil po svojom.
Gottwaldov miláčik
Budovateľské päťdesiate roky vtedy písali kuriózne príbehy.
„Ako baníci sme vtedy na sústredení v Lánoch a bol tam na návšteve aj komunistický prezident Klement Gottwald, ktorý ma chytil okolo krku a objal,“ usmieval sa Ján Rückschloss pri spomienke na nečakané stretnutie.
„Jak se vám zde líbí?“ pýtal sa mladého baníka, ktorého si komunistický prezident medzi skupinkou sám vyhliadol. Mladý Ján, ktorý sa vtedy ešte vôbec nezaujímal o politiku, sa len usmial.
„Zaujímam sa o kamene a minerály.“
Fotografia z ich pamätného stretnutia sa vtedy dostala až na titulnú stranu Rudého práva. Ani jeden z nich nemohol vtedy tušiť, že komunistický prezident kamarátsky objíma budúceho nepriateľa štátu.
