Medziriadky spájajú mladú literatúru s etablovanými autormi

V sobotu 20. augusta sa v Bojniciach zbiehajú mraky, ďalšie dva dni vytrvalo fúka a mrholí. Vedúci letného tábora aj organizátor letného festivalu by zrejme už boli v úzkych. Medziriadky sú však čosi medzi. Čosi medzi vzdelávacím projektom, malým festivalom a letným táborom. Mladí píšuci ľudia, ktorí sa so svojou prozaickou, poetickou a dramatickou tvorbou prihlásili do súťaže a porota ich vybrala ako najlepších, dostali email s pozvánkou na literárne sústredenie. Tento rok to bolo viac než 50 mien v kategóriách od základných škôl až po ľudí do 26 rokov.

Začínajúci autori sa zhromažďujú od rána, organizátori im rozdávajú zborníky víťazných prác a odznaky. Niektorí sú na Medziriadkoch stálicami, zvítavajú sa so všetkými naokolo, iní postávajú v introvertnejšom rozpoložení obďaleč, trápia sa s odznakmi, listujú v zborníkoch, vpisujú si do nich poznámky. Prechádzam pomedzi nich s fotoaparátom, no fotogenických okamihov je málo. Opačný extrém nastane o týždeň neskôr pri lúčení. Objímať sa budú všetci.

Medzi školou a prázdninami

Jedným z mladých autorov, ktorí sa na Medziriadky vracajú, je študent slovenčiny Viliam Nádaskay. „Medziriadky sú unikátne v tom, že okrem súťaže ponúknu perspektívnym autorom a autorkám možnosť hlbšie sa ponoriť pri  rozboroch do vlastných aj cudzích textov a čo-to sa priučiť od rôznych lektorov, prípadne rovesníkov. To v žiadnej inej amatérskej literárnej súťaži na Slovensku nehrozí,“ vysvetľuje, prečo je tu opäť. Podobne svoju motiváciu vysvetľujú aj základoškoláci, ktorí sa v závere leta prišli – ako zdôrazňujú: cez prázdniny! – niečo naučiť.

Rozbory súťažných príspevkov, o ktorých hovorí Vilo, sa začínajú hneď na druhý deň a tiahnu sa celým literárnym týždňom. Každý autor na nich dostáva od poroty individuálnu spätnú väzbu k svojim textom a občas sa pridajú aj ostatní súťažiaci. Tí sebavedomejší a vypísanejší vstupujú s porotou a „konkurenciou“ aj do polemiky – predovšetkým v bode, keď diskusia opúšťa objektívne kategórie a otvára sa Pandorina skrinka literárneho vkusu. V písaní sa na góly, body a koše nehrá. Tri dopoludňajšie hodiny rozborov však spravidla unavia viac ako celý športový deň v letnom tábore s loptovými hrami.

Medzi textami a knižným dizajnom

„V porovnaní s predošlými ročníkmi je próza kvantitatívne, ale najmä kvalitatívne výraznejšia ako poézia. Posilnila sa tiež stredoškolská kategória, čo je pre mňa istým prekvapením. Celkovo najsilnejšia bola v tomto ročníku práve próza stredných škôl,“ hovorí literárna kritička Marta Součková, ktorá je v tomto roku porotkyňou nielen na Medziriadkoch, ale i v prestížnej cene Anasoft litera. Okrem nej tento rok porotu tvorili poetka a filmová vedkyňa Mária Ferenčuhová, dramatik Miro Dacho, prozaik a dramatik Silvester Lavrík, spisovateľ Ján Petrík či literárny lektor Mathej Thomka, ktorí program dopĺňali vlastnými prednáškami a workshopmi.

„Medziriadky v priebehu siedmich rokov vyrástli z komorného podujatia s menej odborným programom na podujatie, ktoré mladým autorom skutočne pomáha na ceste k debutu. Zameriavame sa na komplexné vzdelávanie v oblasti literatúry a umenia, nielen na zhodnotenie zaslaných prác,“ hovorí Katarína Vargová, ktorá po rokoch súťaženia a vydaní svojho debutu – podobne ako Soňa Uriková – prešla do organizačného tímu. Keď jej ubytovací personál začal vo svojom žargóne hovoriť pani vedúca, oslovenie postupne prebrali aj Medziriadkari. Niektorí sme balansovali medzi „pani vševedúca“ a „Počuj, Katka.“

Program siedmeho ročníka obohatili beseda s poetkou a výtvarníčkou Norou Ružičkovou, básnik Michal Habaj so svojím workshopom básnického remaku či grafický dizajnér Tomáš Kompaník, ktorý s nádejnými mladými autormi diskutoval o knižnom dizajne. V minulých ročníkoch sa na Medziriadkoch objavili mená ako Balla, Dušan Dušek, Jana Juráňová či Uršuľa Kovalyk.

Medzi literatúrou, hudbou a divadlom

To, že Medziriadky sú naozaj niekde „medzi“, dokazujú i ďalší hostia. Zhudobňovať svoje texty sa mladí autori učili v textárskej dielni pesničkára Petra Lachkého. V deň vyhlasovania výsledkov literárnej súťaže zas vystúpila mladá slovenská skupina Queer Jane, pôvodne sólový projekt speváka a gitaristu Vlada Nosáľa, ktorý sa rozrástol na trio. „Ak Medziriadkari píšu aspoň spolovice tak dobre, ako tancujú, tak sa o slovenskú literatúru vôbec nebojím,“ zhrnul svoj dojem z koncertu Vlado Nosáľ.

V predposledný večer pred mladými autormi, porotcami, lektormi a hosťami vystúpilo Divadlo Stoka režiséra Blaha Uhlára s monodrámou v podaní Petra Tilajčíka na motívy knihy Bordeline. Ivana Gibová, autorka knižnej predlohy, ktorá priamo spolupracovala aj na scenári, s Medziriadkarmi po predstavení diskutovala o dramatizácii prozaického textu. Aj keď sa v tomto bode po niekoľkých odsekoch vymenovávania už možno zdá, že mladí autori museli po pár dňoch buď odpadávať alebo udiskutovaní a uworkshopovaní utekať, energia z neznámych zdrojov ich udržala pokope až do konca.

Podobná atmosféra ako na Medziriadkoch sa v krajine, kde väčšina vecí nie je možná, nedá sa, je jedno alebo na tie veci nie sú peniaze, hľadá ťažko. Leto, ktoré mi už niekoľko rokov rámcujú Pohoda a Medziriadky, pokladám za suverénne najneslovenskejšie ročné obdobie.

Medzi generáciami

„Najviac hrdý som na to, že náš projekt vedie už druhá generácia organizátorov, a teda že projekt je z hľadiska ľudských zdrojov udržateľný dlhodobo. To je pri neziskových projektoch, ktoré vznikajú z nadšenia jednotlivcov, skôr výnimka ako pravidlo,“ hovorí Martin Bujna, ktorý pred siedmimi rokmi projekt spoluzakladal.

Medziriadky vtedy vznikali bez toho, aby porotcovia dostávali za čítanie stoviek súťažných prác honorár a aby sa hneď po lete rozmýšľalo nad ďalším ročníkom ako o samozrejmosti. Odvtedy sa k dobrovoľníckemu nadšeniu začali pridávať sponzori, granty, dve percentá z daní, slovenské a české vydavateľstvá, kníhkupci. A aspoň zdanie istoty. Medziriadky sa vďaka tomu natiahli z pôvodne jedného literárneho týždňa na celý rok.

„Z mladej „iba“ literárnej súťaže sa stal rozsiahly celoročný projekt, ktorý pravidelne prináša to najlepšie zo súčasnej slovenskej literatúry a kultúry – tej renomovanej i mladej – nielen na samotné sústredenie, ale aj na každomesačné čítačky v rôznych mestách Slovenska,“ vysvetľuje Michal Tallo, ďalší „pán vedúci“ z „druhej generácie.“

Autorské čítania, na ktorých svoju tvorbu pod medziriadkovskou značkou predstavuje vždy jeden etablovaný a jeden začínajúci autor, po letnej pauze pokračujú 5. 9. v Čitárni u Červeného Raka v Bratislave. Spisovateľ a novinár Márius Kopcsay a mladý autor poézie aj prózy Viliam Nádaskay sľubujú, že opäť bude i čosi medzi riadkami.