Denník N

V Turecku po prevrate zahadzujú do koša knihy, kamarát im zomrel vo väzení

Erdoganovým preferenciám sa po neúspešnom prevrate darí. Foto – TASR/AP
Erdoganovým preferenciám sa po neúspešnom prevrate darí. Foto – TASR/AP

Mesiac po pokuse o puč vládne v Turecku strach z represií. V krajine sa rozmohlo udávanie, stačí mať doma tú nesprávnu knihu a nesprávny názor na Facebooku.

V nenápadnej kancelárii uprostred rušnej ulice v centre väčšieho slovenského mesta sedia so sklesnutými hlavami dvaja Turci. Jeden je tridsiatnik, druhý má vyše 50 a obaja majú v očiach strach. Ten mladší žije v Istanbule, ten druhý už niekoľko rokov úspešne podniká s manželkou na Slovensku. 

Po neúspešnom pokuse o prevrat, ktorý sa uprostred júla skončil masívnymi represiami a zatýkaním, sa obaja boja o životy svojich príbuzných, ako aj ten vlastný. Lov na gülenistov, teda stúpencov tureckého imáma Fethullaha Gülena, ktorý podľa Ankary z amerického exilu zorganizoval pokus o prevrat, nabral nevídané obrátky.

Desaťtisíce ľudí sú vo väzení, ďalšie desaťtisíce prišli o prácu, pre mnohých platí zákaz vycestovania z krajiny. 

Citlivé nie sú len zamestnania ako novinár, sudca, policajt či vojak, ale do hľadáčika sa dostali aj učitelia a lekári. Previnenie? Stačí, že mali doma knihu od Gülena, na sociálnej sieti vyslovili pochybnosť o puči, alebo prispeli na jednu z charít, či v minulosti prednášali na jednej zo vzdelávacích aktivít inštitúcie blízkej Gülenovi.

Tie sú  teraz v Turecku masovo zatvárané bez výnimky, či ide o nadáciu, nemocnicu, alebo univerzitu.

Knihy v košoch a mŕtvy kamarát

Mehmet aj Yusuf, mená oboch sme na ich žiadosť zmenili, nie sú členmi žiadnej Gülenovej organizácie, no napriek tomu majú strach. Jeden z nich sa dokonca objavil na zoznamoch údajných pučistov.

„Moja žena v Istanbule hneď na druhý deň vyhodila do koša pár kníh, čo sme doma od Gülena mali,“ hovorí Mehmet, ktorého manželku prepustili zo štátneho sektoru po prevrate. Na paranoju dôvod má. Ich rodinný kamarát, tiež učiteľ, Gokhan Acikkollu (42) zomrel po niekoľkých dňoch v tureckom väzení, kde sa ocitol po neúspešnom prevrate spolu s tisíckami ďalších Turkov. 

„Nedali mu lieky, bol cukrovkár,“ vysvetľuje takmer bez emócií Mehmet.

Keď sa ho opýtame, prečo ho zatkli, pokrčí plecom. „Ťažko povedať, učil históriu na štátnej škole. Možno ho mali na zozname, pretože raz prednášal na nejakej konferencii,“ hovorí Mehmet. „Keď si poňho prišla polícia, nijako to nevysvetľovali.“ A ani nemuseli.

Krátko po nočných udalostiach z 15. na 16. júla turecký prezident vyhlásil výnimočný stav, ktorý umožňuje držať ľudí vo väzbe bez vysvetlenia a povolenia súdu 30 dní. Acikkollu zomrel vo väzení po vyše týždni a problémy robili úrady aj jeho rodine, keď ho chceli pochovať v Istanbule. 

Ľudskoprávna organizácia Amnesty International upozornila, že v tureckých väzniciach sú mučení a týraní ľudia, dochádza tam aj k znásilneniam.

 Represie po neúspešnom prevrate

Zatkli vyše 23-tisíc ľudí.

Okolo 82-tisíc prišlo o prácu alebo bolo suspendovaných.

Zrušili pasy 75-tisíc Turkom.

Zavreli 4 262 inštitúcií. 

Zobrali licencie 131 médiám.

Turecký prezident volá po obnovení trestu smrti, ktorý nie je legálny od roku 2004, naposledy sa vykonával v roku 1984.

Zdroj: BBC, Guardian 

Erdogan hovorí, že je pripravený obnoviť trest smrti bez ohľadu na ambíciu krajiny vstúpiť do EÚ, ktorá by takýto krok považovala de facto za koniec integrácie s touto takmer 80-miliónovou, prevažne moslimskou krajinou.  „Môj národ chce trest smrti,“ vyhlásil Erdogan s tým, že teroristov zničia ako rakovinovú bunku.

Na Slovensku má Yusuf zavedenú firmu. Na jednej z jej spoločenských akcií sa napríklad zúčastnil aj premiér Robert Fico. Po prevrate sa však Yusuf bojí, že jeho normálny pokojný život je v troskách. V Turecku sa po prevrate rozmohlo udávanie, a sused žaluje na suseda, kto by mohol mať niečo spoločné s Gülenom.

„Kamaráti sa teraz so mnou nechcú stretávať na verejných miestach. Vo vládnych médiách v Turecku vyzývali, aby ľuďom, ako som ja, v zahraničí zakázali biznis, a môj brat je vo väzení,“ hovorí Yusuf vo svojej jednoducho zariadenej kancelárii.

Čo má spoločné s Gülenom?

 „Kedysi som bol na jeho dvoch prednáškach, doma mám nejaké jeho knihy,“ hovorí Yusuf  o klerikovi, o ktorom politici v Ankare po prevrate nehovoria už inak ako o teroristovi a od Spojených štátov žiadajú jeho vydanie – tie však chcú najskôr vidieť dôkazy. Spojené štáty pritom ešte počas prevratu podporili demokraticky zvolenú vládu. Nedávno o podpore spojenca v Turecku hovoril aj americký viceprezident Joe Biden. 

75-ročný, viditeľne chorý Gülen to popiera a pripúšťa, že puč si zinscenoval Erdogan sám. 

Faktom je, že Gülen mal svojich stúpencov v armáde, na súdoch aj v médiách. Problémom je, že z hľadania skutočných pučistov sa stal hon na čarodejnice, a v krajine sa masívne začali prehliadať základné ľudské práva a slobodné médiá sa dostali do existenčných problémov.

Yusufov brat žije v meste na severe Turecka. „Polícia si ho vzala po prevrate so sebou, keď v jeho obchodíku našli tri Gülenove knihy. Možno mu poškodilo aj to, že prispel na jeho charitu,“ rozmýšľa Turek a s obavami myslí na svoju rodinu, ktorá zostala žiť v Turecku. „Strašné by bolo, keby zatkli aj jeho ženu, ktorá sa stará o jeho deti. To by im ich potom vzali do ústavu. Nikdy som nepočul plakať svojho otca ako teraz, keď sa spojíme cez skype. Odmietajú mi volať cez obyčajný telefón,“ hovorí Yusuf, ktorý na Facebooku dostáva vyhrážky, že jeho rodina zle dopadne.

Vyprovokoval to jeden jeho príspevok na sociálnej sieti, keď zapochyboval o povahe prevratu, počas ktorého zomrelo vyše dvesto ľudí a dve tisícky boli zranené.

Erdoganovi verí stále viac Turkov

„Väčšina Turkov verí Erdoganovi a stotožňuje sa s jeho propagandou v médiách,“ hovorí Yusuf s tým, že už radšej ani nesleduje žiadne správy z Turecka. Úrady vydali zatykače na 89 tureckých novinárov, zavreli 45 novín, 23 rádií, 15 časopisov a 16 televíznych staníc, medzi nimi dokonca aj detský kanál, kde chodili aj rozprávky.

„Neviem, čo povedať dcérke, keď sa ma pýta, prečo sa už nedá naladiť,“ hovorí Yusuf.  

Slávny turecký novinár Can Dundar, ktorého neprávoplatne odsúdili na šesť rokov za zverejnenie informácií o pašovaní zbraní do Sýrie, radšej ušiel z krajiny z obáv, že ho obvinia ešte aj z organizácie prevratu. A to napriek tomu, že ako vášnivý sekularista často kritizoval gülenistov. „Moja voľba je medzi väzením alebo životom v zahraničí. S týmito podmienkami už nemôžem viesť noviny,“ povedal Dundar pre Reuters potom, čo sa rozhodol opustiť vedenie novín Cumhuriyet.

Mnohí v Turecku veria konšpiračným teóriám, ktoré obviňujú z pokusu o prevrat Američanov a ich tajnú službu CIA. V jednej z takých teórií v tureckých médiách sa ocitla akademička slovenského pôvodu Sylvia Tiryaki, ktorá v Istanbule pôsobí na Istanbul Kültür University a je uznávanou expertkou na cyperskú otázku.

Erdoganov rating podľa Economistu od júna vyskočil zo 47 percent na 68 percent a v uliciach odsúdilo prevrat vyše milióna ľudí.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Pokus o prevrat v Turecku

Svet

Teraz najčítanejšie