Nohavica zahral na Slovensku aj popevok o Arabovi a Mozarta

Bol to veľký koncert, jediný na Slovensku. Na lúke pod hradnými múrmi neďaleko od Modry sa v nedeľu večer  zišlo päť-, možno šesťtisíc divákov. Čakal ich koncert, ktorý jeho hlavný hrdina uviedol slovami: Jarek na sto rôznych spôsobov.

Nekompromisný aj nepríjemný

Možno ich až toľko nebolo, ale od začiatku sme mohli vidieť Nohavicu lyrického aj zabávajúceho. Publikum sa však nechytilo. Prvú hodinu absentovala komunikácia medzi javiskom a divákmi, ktorí sedeli a čakali, kým ich pesničkár začne zabávať. Keď sa zdalo, že koncert sa predsa len rozhýbe, ukázal sa Jarek nekompromisný, spravodlivý, ale aj nepríjemný. Vyhodil z najlepších miest pod pódiom štyroch ľudí, ktorí sa tam chceli natlačiť napriek tomu, že prišli neskoro. Áno, mal pravdu. Ožívajúce publikum však opäť zamrzlo.

Bystrý, pohotový, skúsený a mnohými koncertmi ostrieľaný Nohavica pravdepodobne cítil, že chémia medzi javiskom a hľadiskom nefungovala. Možno preto, mimo programu, hodil publiku záchranné lano v podobe piesne Když mně brali za vojáka. Na chvíľu to zabralo.

Svoj zámer predstaviť sa na sto spôsobov napĺňal ďalej. Bol pestrý, dôstojný, pokorný, milujúci, starnúci, rapujúci, swingujúci, basujúci, patetický, trochu podliezavý. Počuli sme Beethovena, aj Mozarta, ktorých doplnil vlastnými  textami v češtine. Aj Mikymausoleum, aj piesne z platne Tři čuníci.

Takmer celý koncert odohral spolu so svojím dlhoročným spoluhráčom, poľským akordeonistom Robertom Kuśmierskim a perkusistom Pavlom Pláňkom. Iba na pár pesničiek sa vrátil desiatky rokov dozadu a odohral ich sám s gitarou. A bol skvelý.

Až pri posledných piesňach sa zobudili aj diváci. Spievali, bavili sa. Asi odchádzali spokojní. Ale Nohavica sa na tom narobil ako kôň.

Odpoveď sa nikdy nedozvieme

Cez víkend na Slovensku predstavil niekoľko nových piesní, ktoré preložil osvedčenými kúskami. Medzi nimi aj provokačného a diskutovaného „Araba“.

Po koncerte na Červenom Kameni ostala táto téma nezodpovedaná. Na otázku, či to bola iba rasistická narážka, vtipná paródia na aktuálnu tému, nepodarená pesnička, marketingový ťah, alebo mediálna bublina, sa priamu odpoveď od Nohavicu nikdy nedozvieme. Každý nech si o tom myslí, čo chce. Každý si nájde vlastné argumenty.

Nohavica sa nikdy nevyjadroval k svojim piesňam. Ktorá je o čom. To sú tiež niektoré vlastnosti Jarka na sto spôsobov. Nečitateľný, nekomentujúci, nejednoznačný, nepochopený či nepochopiteľný. A nikto s tým nič neurobí. V každom prípade treba uznať, že Nohavica je umelec maľujúci slovami. Ani maliara sa zvyčajne nikto nepýta, prečo práve na svoj obraz použil taký štetec, aký použil.

Prečítajte si

Je to humor alebo nie je? Nohavica spieva, ako Arabovi oči vydlabe

Stačili rifle, tričko a sveter

Celý nedeľňajší koncert bol v podstate (o ďalšie polohy a niektoré nové pesničky) rozšíreným variantom programu, ktorým Nohavica vlani marci vypredal päť koncertov v najväčších bratislavských sálach za päť dní. Mnohé pesničky aj aranžmány už boli známe.

Vtedy som si pre seba napísal pár riadkov. „Do včerajšieho večera som bol presvedčený, že neexistuje pre pesničkára nepríjemnejšie prostredie ako veľká sála Istropolisu. Ten priestor je iný ako v športovej hale, na lúke, v klube či v divadle. Neprirodzene široký, neosobný, bezkontaktný. Komanči asi dobre vedeli, prečo ho tak postavili. To, ako ho zvládol Nohavica, by mali prednášať na VŠMU. Každému študentovi by mali ukázať, ako sa mu takmer nezastavil pohľad na jedinom bode. Ako sa snažil dať každému divákovi aspoň na chvíľu pocit, že v tom momente hral iba pre neho. Spojením zvuku, svetiel, piesní a dramaturgie sa mu podarilo povýšiť folk nad hudobné kategórie. Niekam medzi divadlo a vizuálne umenie. Videl som veľa jeho koncertov. Ale iba v ten večer som mal pocit, že nie som naň vhodne oblečený. Nerád nosím oblek. A, odchádzajúc z jeho sobotného koncertu, mi však chýbal. Teda aspoň parádne nohavice.“

To však bolo pred rokom a pol. Ja som odchádzal z nedeľňajšieho koncertu na hrade Červený Kameň v rifliach, tričku a vo svetri. Stačilo to.