Markíza má 20 rokov. Politici stáli o jej vplyv, nakoniec ona ovplyvnila politiku
O Markíze sa v 90. rokoch najskôr hovorilo ako o dieťati Vladimíra Mečiara. V jeho politickej kariére mu však v skutočnosti nepomohla. Zato iným áno.
Je to legendárne video a premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý dnes o novinároch hovorí ako o „pánoch s mikrofónmi, ku ktorým nemá žiadny rešpekt“, ho z času na čas niekto pripomenie. Jeden z najpopulárnejších ľavicových politikov na ňom stojí vedľa Mikuláša Dzurindu a volá po slobode médií. „Boj za ľudské práva nás musí všetkých spájať,“ reční Fico pred davom ľudí.
„Chápeme slobodu prejavu nielen ako šírenie pozitívnych a krásnych informácií. Sloboda prejavu, to je aj šírenie kritických, niekedy šokujúcich informácií. A nato treba Markízu, aby v plnej miere realizovala takúto slobodu prejavu, ako ju chápe celá Európa.“
Video: Robert Fico pred Markízou v roku 1998
Bolo to na prelome leta a jesene 1998 a dav na Ficove slová odpovedal skandovaním hesla „Markízu si nedáme“. Počas kauzy Gamatex krátko pred parlamentnými voľbami v roku 1998 sa aj súčasný premiér nechal strhnúť protimečiarovskými náladami a protestoval proti snahe podnikateľa Mariána Kočnera televíziu ovládnuť. Neskôr to oľutoval.
„Pred všetkými hovorím dnes úplne otvorene, že som si mal radšej nohy zlomiť, ako ísť pred Markízu,“ povedal po rokoch Fico. „To bola jedna z mojich najhrubších chýb. Vo svojej naivite v roku 1998 som uveril, že skutočne ide o podstatu Markízy. Vôbec to tak nebolo. Bola to aktivita pripravená opozíciou, ktorá z toho chcela urobiť volebnú tému.“
Dieťa HZDS
Nielen v roku 1998 sa príbeh Markízy a dianie v slovenskej politike prelínali. Televízia vznikla z vôle politikov, čelila ich snahám ovplyvňovať jej vysielanie, až nakoniec mnohé jej tváre ovplyvnili slovenskú politiku.
Už samotný vznik televízie o jej budúcnosti mnohé napovedal.
Vďaka, že už môžeme Markízu ignorovať
Rozbeh Markízy bude už navždy spojený s menom Pavla Ruska. Bývalý predseda Socialistického zväzu mládeže v bratislavskej televízii, inak športový redaktor, mal k politikom blízko ešte predtým, než si neskôr založil vlastnú stranu a stal sa ministrom.
Už v roku 1991 mu na svadbu prišiel Vladimír Mečiar, šéf mocného HZDS, za ktorého vlády Markíza vznikala.
„Markíza je dieťaťom HZDS,“ tvrdila nebohá Emília Boldišová, ktorá v roku 1994 šéfovala televíznej licenčnej rade a ktorá plány na novú televíziu na čas pochovala. Rusko Markízu zakladal so spoločníčkou Sylviou Volzovou. V prvej žiadosti o licenciu na vysielanie to však zatajil, a tak na prvýkrát licenciu nedostali. Čo nasledovalo? Lobing u mocných.
Ruskovi údajne pomohol herec Ľubo Gregor, ktorého kamarátom z detstva bola vtedajšia dvojka v HZDS, predseda parlamentu Ivan Gašparovič. Potom už išlo všetko ľahko. Poslankyňa HZDS Oľga Keltošová (HZDS) verejnosti oznámila, že poslanci zvažujú odvolanie členov licenčnej rady. To sa na návrh ďalšieho poslanca Mečiarovho hnutia, Jána Feketeho, aj naozaj stalo.
Rada v novom zložení licenciu Markíze schválila. Prirodzene, HZDS to nerobilo z lásky k rozmanitosti v televíznej tvorbe či dokonca v televíznom spravodajstve. Hnutie dúfalo, že sa mu nová televízia za pomoc pri rozbehu odvďačí. Veľmi rýchlo sa však ukázalo, že sa špičky HZDS prepočítali.
A sme tu!
Rusko televíziu nerozbiehal sám: takmer polovičný podiel v nej mala americká spoločnosť CME Ronalda Laudera, ktorej v prvom rade záležalo na sledovanosti a číslach. Markíza začala vysielať 31. augusta 1996 o siedmej večer a hneď do prvej šou s názvom A sme tu! obsadila vtedajšie herecké hviezdy – Maroša Kramára a Zdenu Studenkovú. Potom divákom pustila komédiu Bláznivá strela a akčný trhák Cliffhanger. A, samozrejme, aj reklamy. Tá prvá bola na kozmetiku značky Garnier.
Novej súkromnej televízii prakticky konkurovala len Slovenská televízia a malá a nezaujímavá VTV, ktorá vysielala len cez káblovku a satelit.
Ako zanikla politická satira na Slovensku (+ videá)
Markíza si sledovanosť získala americkými filmami a seriálmi, domácou zábavou (napríklad legendárnym Telecvokingom či paródiou Muchoviny), hitparádami aj nočnou reláciou s názvom Erotický salón, v ktorom sa objavil už spomínaný Ľuboš Gregor. Prvým vlastným seriálom boli Silvánovci s Mariánom Labudom, pre deti sa už na druhý deň po štarte objavila relácia Kakao.
Body Markíze od začiatku prinášali aj Televízne noviny, tie úplne prvé moderovali Andrea Vadkerti a Vladimír Repčík. Boli však populárne skôr medzi divákmi ako politikmi vládneho HZDS. Spravodajstvo Markízy bolo k Mečiarovej vláde postupne čoraz kritickejšie, aj keď prvé mesiace si televízia držala odstup a nešla do konfliktov.
Dokazuje to aj historka z januára 1997. Šéfka spravodajstva – mimochodom, Ruskova manželka Viera – odmietla odvysielať šot, v ktorom Mečiar napadol redaktora Markízy Dušana Valka. „Vy sa nehanbíte pred oči sa mi postaviť, sopliak jeden daromný?!“ vynadal vtedy Mečiar Valkovi. „Vy budete o mne cigániť na verejnosti? Klamár, vyprávať zle na mňa? Takú vám jednu vrazím…“ Incident sa však objavil v správach sesterskej televízie Nova.
Pre Markízu bol zlomový rok 1998, keď sa ľudia z televízie zblížili najmä s novozaloženou Stranou občianskeho porozumenia Rudolfa Schustera. Na jeseň sa na jej kandidátke objavila aj Ruskova manželka Viera, ktorá sa nakoniec stala aj poslankyňou parlamentu. S nástupom SOP sa aj spravodajstvo televízie viac vyhranilo voči Mečiarovej vláde.
Zoznámenie s Kočnerom
Koniec leta 1998 priviedol pred Markízu tisícky ľudí. Najprv na tradičný deň otvorených dverí – krátko potom na protivládne protesty.
Na začiatku bol obyčajný obchodný spor. Firma Gamatex podnikateľa Mariána Kočnera, neskôr známeho z mafiánskych zoznamov, získala od ESPE štúdia Siloša Pohanku pohľadávku voči Ruskovi a Sylvii Volzovej, ktorá mala aj s úrokmi hodnotu 80 miliónov korún. Pohankovo štúdio údajne ešte v roku 1995 uzavrelo s Ruskom dohodu, že Markíze pomôže s licenciou a rozbehom, za čo zinkasuje tri milióny vtedajších nemeckých mariek.
Peniaze však nikdy nedostali, a tak údajný dlh prevzal Kočner. Rusko pohľadávku neuznával, Volzová však áno. Tak ako tak, 15. septembra 1998 Gamatex so svojou ochrankou televíziu obsadil.
Kým Rusko sa na niekoľko dní skryl v Česku, redaktori Markízy volali ľudí na pomoc. V politicky citlivom období, len pár týždňov pred voľbami, si totiž ľudia obsadenie kritickej televízie spájali s vtedajšou vládnou mocou.
Kauza nakoniec po niekoľkodňových protestoch utíchla, no ovplyvnila situáciu pred kľúčovými voľbami. O dva roky neskôr Rusko dokonca Kočnera vyplatil.
Rivali z roku 1998 sa po rokoch očividne zmierili: Kočner v roku 2014 od Ruska za milión eur kúpil za milión eur od banky kúpil vilu v Záhorskej Bystrici, pôvodne Ruskovo sídlo, ktoré bolo predtým dva roky v dražbe. Vlani zasa oboch podnikateľov redaktori markizáckej relácie Smotánka nakrútili pri rozhovore na premiére muzikálu Rómeo a Júlia, ktorý Pavol Rusko produkoval. Kamery zachytili aj vulgárny odkaz tým, ktorí sa ich zmiereniu čudovali: „Nech sa všetci poj.bú,“ povedali.
Zostaňme však v roku 2000. Približne v tomto období si Rusko začal pripravovať pôdu na skutočný vstup do politiky. Okolo Markízy postavil mediálny dom, kam okrem televízie patril týždenník Markíza, rádio Okey a denník Národná obroda.
V apríli 2001 oznámil vznik strany Aliancia nového občana (ANO), kam od začiatku zlákal televízne tváre. Napríklad šéfredaktora spravodajstva televízie Ľubomíra Lintnera či obľúbenú moderátorku Evu Černú.
Ruskovi však uveril aj futbalista Dušan Tittel, dnes poslanec SNS, či automobilový pretekár Jirko Malchárek, ktorý bol poslancom už za SOP Rudolfa Schustera. Už v máji 2001 si strana usporiadala prvý kongres, na ktorom sa Rusko stal jej predsedom. Logo ANO s lienkou dopĺňalo skôr filozofické ako úderné heslo: „Ak chceš postaviť loď, neposielaj ľudí po drevo, ale prebuď v nich túžbu po šírom mori.“
Poznáte z Televíznych novín
Ruskova strana mala v polovici roku 2001 asi päťpercentné preferencie, no za sebou silnú mediálnu podporu. Ako vtedy ukázal prieskum organizácie MEMO 98, od apríla do septembra 2001 venovali Televízne noviny 6,4 percenta svojho času spravodajstvu o mimoparlamentnej strane svojho zakladateľa. Vo verejnoprávnej STV to bolo v tom čase päťkrát menej. ANO bola v týchto mesiacoch tretia najpokrývanejšia strana vo večerných správach Markízy. Len o málo ju predstihli SDĽ a HZDS.
Do volieb v septembri 2002 sa tento podiel ešte zvýšil. Podľa MEMO 98 dostala Ruskova strana v Televíznych novinách v posledných predvolebných týždňoch až desať percent vysielacieho času. Ďaleko za ňou nasledovalo HZDS (6,4 percenta) a Smer (6,1 percenta). Obľúbené televízne tváre, samozrejme, nechýbali na straníckych mítingoch a volebných kortešačkách.
Výsledok sa dostavil. ANO dostala vo voľbách osem percent hlasov a stala sa súčasťou druhej vlády Mikuláša Dzurindu.
Pravica, ľavica aj populisti
Rusko po vstupe do politiky formálne previedol svoj podiel v televízii a odišiel aj z postu riaditeľa. Nahradil ho moderátor večerných správ Vladimír Repčík, ktorý sa neskôr mihol aj v Slovenskom ochrannom zväze autorskom (SOZA).
Politický vplyv Pavla Ruska v televízii pomaly slabol, no počas druhej Dzurindovej vlády ho jeho vlastní koaliční partneri, najmä z KDH, stále vinili z toho, že televíziu zneužíva.
Vtedajší podpredseda KDH a minister vnútra Vladimír Palko o Markíze dokonca povedal, že kope za mafiu. „Neoprávnene útočia na políciu za veci, ktorých sa vôbec nedopustila,“ vysvetľoval Palko svoj výrok v SME. „A kto takto oslabuje a znechucuje policajtov, automaticky pomáha zločincom. Tak to bolo myslené.“ Ruska nazval zvláštnym človekom. „Za to, že som mu naozaj nedovolil dávať si svojich ľudí do polície, zamieril na mňa.“
KDH v tom čase dokonca bojkotovalo diskusné relácie na Markíze. Palko bol v spore najmä s vtedajším redaktorom spravodajstva Erikom Tomášom, ktorý sa po roku 2006 stal hovorcom ministra vnútra Roberta Kaliňáka, neskôr poradcom premiéra Fica, teraz po voľbách nakrátko štátnym tajomníkom na ministerstve školstva, aby sa opäť vrátil k Ficovi, no tentokrát už aj ako poslanec Smeru.
Príbeh Erika Tomáša je príkladom toho, ako televízne tváre z Markízy naďalej ovplyvňovali politiku, ale už len individuálne. Keď Rusko v roku 2005 definitívne predal svoj podiel CME, televízia sa vydala cestou normálnej komerčnej televízie a sama už politiku nerobila.
Erik Tomáš nebol jediný, kto začínal v Markíze a v politike to dotiahol ďaleko. V Smere sa okrem neho uplatnil aj kedysi najpopulárnejší moderátor Televíznych novín Braňo Ondruš. Z televízie odišiel už v roku 1999. Najprv sa stal hovorcom Strany demokratickej ľavice (SDĽ), potom sa vrátil späť do médií a moderoval správy v konkurenčnej televízii Joj, ale dnes pracuje už druhé volebné obdobie ako štátny tajomník na ministerstve práce a sociálnych vecí.
Markíza priniesla známe tváre stranám najrôznejšejho programového zamerania: okrem ľavice posilnili aj pravicové strany. Daniel Krajcer sa stal ministrom kultúry za SaS, bývalý reportér Gábor Grendel je dnes poslancom za hnutie OĽaNO-Nova, herec a exmoderátor Kakaa Igor Adamec bude ešte niekoľko dní štátnym tajomníkom na ministerstve kultúry za Sieť.
Moderátori a redaktori najsledovanejšej televízie sa zblížili napríklad aj s SNS, za ktorú v posledných voľbách úspešne kandidoval Karol Farkašovský, či so stranou Sme rodina, ktorá do parlamentu vyniesla Martinu Šimkovičovú.
Špeciálnou kapitolou je bývalý moderátor diskusnej relácie Sito Robo Beňo. Kandidát na župana za Most-Híd sa neskôr stal volebným lídrom Strany zelených, až nakoniec zakotvil v bizarnej Priamej demokracii. No a aj Nora Mojsejová sa pred založením vlastnej strany zviditeľnila práve v Markíze.
Často to pritom bolo tak, že redaktori Markízy sa stali najprv hovorcami politikov, a až potom skončili aj na kandidátkach. To je prípad Ondruša, Tomáša aj Grendela. Rátali už vtedy s tým, že nakoniec budú ašpirovať na poslanecké kreslá? Gábor Grendel, ktorý uprednostnil Daniela Lipšica aj pred Ivetou Radičovou, hovorí, že nie.
„Vedel som, že sa k novinárčine nevrátim, lebo idem pracovať pre politika,“ vysvetľuje. „Skôr som počítal s tým, že ostanem pôsobiť v oblasti komunikácie. No politika ma naučila, že tam neviete, čo bude o hodinu, nieto ešte o mesiac alebo o rok. Keď Daniel Lipšic odišiel z KDH, čo určite nevedel v čase, keď ma volal na ministerstvo vnútra, ponúkol mi ďalšiu spoluprácu pri zakladaní hnutia Nova.“
Koniec neohrozených časov
Silu spravodajstva Markízy si politici uvedomovali aj roky potom, a vlastne uvedomujú dodnes. V parlamente sa občas zvykne hovoriť, že kauza je kauzou až vtedy, keď sa dostane do večerných správ na Markíze. A to aj napriek tomu, že ich dnešná sledovanosť ďaleko zaostáva za minulosťou. Televízne noviny Markízy dnes dosahujú trhový podiel okolo 30 percent. Ešte pred rokom 2008 bolo toto číslo viac ako dvojnásobné.
Počas prvých rokov svojej existencie bola Markíza neohrozene najsledovanejšou televíziou na Slovensku. Lámať sa to začalo až po vzniku televízie Joj a nástupe Richarda Rybníčka do Slovenskej televízie. Konkurencia sa zostrila a programy ako Vyvolení na Joj či Superstar na STV dokázali Markízu v najsledovanejšom večernom čase poraziť. Televízia založená Pavlom Ruskom však aj tak zostávala trhovým lídrom – a je ním stále dodnes.
Televízia zažila éru kontroverzných reality šou, ako boli Mojsejovci či Big Brother, veľkých pódiových programov ako Superstar či Talent, no úspešne sa prispôsobila aj dobe pôvodných seriálov, ktorú zrejme žijeme dnes. Ordinácia v ružovej záhrade či Búrlivé víno robili z Markízy to, čím celých tých 20 rokov vlastne bola – prvú voľbu pre väčšinového diváka, ktorý si večer o ôsmej sadne k televízii.
Na čele televízie sa za ten čas vystriedalo ešte niekoľko riaditeľov. Repčíka v roku 2006 nahradil Václav Mika, toho o štyri roky vystriedala Zuzana Ťapáková. Dnes po prvý raz nešéfuje najsledovanejšej televízii Slovák – vedie ju Rakúšan Matthias Settele.
Krátko po Ťapákovej odišiel z televízie aj jeden z najúspešnejších moderátorov Markízy, Vilo Rozboril. Jeho Modré z neba lámalo rekordy v sledovanosti, zároveň však pre účasť Roberta Fica či Roberta Kaliňáka v relácii opäť na televíziu vrhalo tieň, že dáva nadštandardný priestor niektorým politikom.
Dnes už nemožno hovoriť len o televízii Markíza, ale o celej skupine. Podľa peoplemetrového merania mala s menšími stanicami Doma a Dajto Markíza koncom augusta denný podiel na trhu okolo 26 percent. Je to stále viac ako má Joj (21 percent) či RTVS (15 percent), no je to podstatne menej, ako mala Markíza v čase, keď začínala a televízny trh u nás vyzeral inak.
Magnátov pád
A ako dopadol človek, ktorý bol na začiatku? Kariéra Pavla Ruska v politike bola pomerne krátka. ANO v ďalších voľbách v roku 2006 získala len asi percento a pol a z parlamentu vypadla. Rusko sa vrátil k podnikaniu, no veľmi sa mu nedarilo. Svoju zásluhu na tom vraj mal dnes už bývalý manžel moderátorky Anety Pariškovej, David Dočekal.
Toho Rusko viní, že mu ukradol 3,5 milióna dolárov. Dočekal tvrdil, že mu peniaze Rusko daroval – zakladateľ Markízy to však popieral. „Táto kauza bola dôvodom mojich neskorších finančných problémov. Skrátka, keď vám zo štruktúry biznisu zrazu zmizne taký obrovský balík peňazí, tak sa problémy kopia ako domino. Mnohé projekty, ktoré sme predfinancovali, skolabovali a priniesli ďalšie straty,“ vysvetľoval Rusko denníku Nový Čas.
Bývalý mediálny magnát sa začal venovať produkovaniu kultúrnych podujatí a – pre mnohých prekvapivo – aj azylovému centru Maják nádeje. No ani tu sa mu nedarilo. Fiaskom sa skončili plány na muzikály Fontána pre Zuzanu aj slovenskú verziu Rómea a Júlie. Tento muzikál nakoniec vlani odpremiéroval v Česku, no aj z neho vycúval.
Česká verzia Rómea a Júlie, ktorá lákala na hviezdne obsadenie Helenou Vondráčkovou či Bárou Basikovou, po chvíli rušila jedno predstavenie za druhým, až úplne skrachovala. Ešte skôr sa však Ruskove producentské aktivity skĺbili s jeho novoobjavenou misiou v opatere týraných žien.
Azylové centrum Maják nádeje si totiž za 36-tisíc eur cez firmu Maggie údajne rezervovalo lístky na prvé predstavenia muzikálu Rómeo a Júlia, ktoré podľa Ruska neskôr s províziou púšťali do bežného predaja. Bratislavské Staré Mesto, ktoré s Ruskom Maják založilo ešte v čase, keď viedol Markízu, za tým však videlo pokus o spreneveru peňazí, ktorý začala prešetrovať polícia.
Rusko v Majáku nádeje naďalej pôsobí. Pred letom si bol na úrade vlády na centrum pýtať príspevok z Nórskych fondov. Krátko nato vyšlo najavo, že centru hrozí exekúcia, lebo podľa Starého Mesta si Rusko bez súhlasu správnej rady cez Maják požičal státisíce eur. A bodka príbehu? Ako upozornila poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO), firmy, ktoré týmto spôsobom Ruskovi požičali peniaze, patria Mariánovi Kočnerovi.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.
