Denník N

Je Trump fašista?

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

To, že kandidát nenapĺňa formálnu akademickú definíciu fašizmu, nemení nič na fakte, že to, čo hlása, je veľmi nebezpečné.

Predovšetkým v súvislosti s často nenávistnou anti-prisťahovaleckou rétorikou kontroverzného republikánskeho prezidentského kandidáta sa jeho meno často spája s termínom fašizmus.

V Spojených štátoch sa fašizmus ani v medzivojnovom období nikdy nerozvinul do podoby, akú poznáme z kontinentálnej Európy. Menšie hnutia sa však vyskytli i tam a istým spôsobom svoju pečať na amerických dejinách zanechali – i keď v inej forme než Hitler v Nemecku či Mussolini v Taliansku.

Podobnosti a jeden rozdiel

Zrejme najvýznamnejším americkým fašistickým hnutím bola Strieborná légia Ameriky (Silver Legion of America), známa tiež ako Strieborné košele. Založil ju 30. januára 1933 William Dudley Pelley v Severnej Karolíne. O rok neskôr dosiahla svoj vrchol – približne 15-tisíc členov. Pelley sa netajil svojím obdivom k Hitlerovi a svoje hnutie modeloval presne podľa NSDAP.

Hnutie však postupne slablo a Hitlerovo vyhlásenie vojny Spojeným štátom ho definitívne položilo. Základom ideológie Striebornej légie bol nacionalizmus, antisemitizmus, biely rasizmus a obdiv k fašistickým autoritatívnym režimom.

Podobnosti s Trumpom by sme skutočne našli. Trumpova „ideológia“ má k fašizmu blízko. Je nacionalistická, autoritatívna a snaží sa o istú formu „znovuzrodenia“ (pozri jeho slogan Urobme Ameriku znova veľkou). K fašizmu jej však chýba množstvo zásadných definičných znakov. V prvom rade jasné a zreteľné odmietanie demokratického zriadenia a plány na zlikvidovanie demokratických inštitúcií. Trump síce označuje súčasnú americkú vládu za „slabú“, zlikvidovať demokraciu však podľa všetkého nezamýšľa.

Jadrom ideológie fašizmu, ako ho dnes chápe väčšina historikov a akademikov, je komplexná forma kultúrnej, sociálnej, ekonomickej a politickej revolúcie. Heslo „Urobme Ameriku znova veľkou“ nie je celkom to isté ako likvidácia liberálneho demokratického systému. Nič z toho, čo Trump hovorí alebo otvorene plánuje, žiadnu revolúciu nenaznačuje.

Násilie, no nie romantické

Republikánskeho kandidáta môžeme označiť za radikálne pravicového populistu, alebo možno ultrapravičiara, či xenofóbneho šovinistického rasistu. Na otázku, či je fašista, však existuje jednoznačná odpoveď: nie je. Jeho myslenie nevychádza z (veľmi špecifickej) tradície amerického fašizmu, i keď ju v istom zmysle čiastočne pripomína.

Trumpov prejav je charakteristický velebením násilia, populistickými prejavmi, bombastickými zhromaždeniami, nenávistnou rétorikou i démonizovaním určitých skupín obyvateľstva. I keď je agresívny a násilie velebí, neponúka romantizujúcu víziu násilia ako formy očisty spoločnosti, teda to, na čom si zakladali fašisti. Vyhlasuje síce, že chce posilniť armádu, od násilia ako ústrednej filozofie to však má stále veľmi ďaleko.

Z okraja do hlavného prúdu

Problém je však v niečom inom. Množstvo z nenávisti, ktorú Trump šíri, sa postupne dostáva do verejného priestoru, čím sa nenávisť stáva akceptovateľnou. Jeho slová a činy podnecujú predsudky.

Tento fenomén nazval historik gréckeho pôvodu zaoberajúci sa fašizmom a radikálnou pravicou Aristotle Kallis „mainstreamizáciou“. Podľa neho antiprisťahovalecká agenda a ďalšie nenávistné a rasistické prejavy, ktoré pochádzajú priamo od radikálnej populistickej pravice, sa postupne dostávajú aj do slovníka (a činov) širšieho spektra „tradičných“ politických strán. Táto postupná akceptácia nenávistnej rétoriky potom môže postupne pripraviť pôdu pre omnoho horšie, ak nie priamo fašistické prejavy.

To, že Donald Trump a jeho ideológia priamo nenapĺňajú akademickú definíciu fašizmu, preto neznamená, že nie je nebezpečný. Práve naopak.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie