Denník N

Blesk zabil tristo sobov. U nás občas trafí jalovicu, medveď sa búrky bojí

323 mŕtvych sobov na najväčšej náhornej plošine severnej Európy. Foto – AP
323 mŕtvych sobov na najväčšej náhornej plošine severnej Európy. Foto – AP

Slovenská vysoká zver sa pri búrkach rozpŕchne a ukryje v lese. Zoológovia si pamätajú prípady bleskom zabitých oviec a kráv, ako aj zasiahnutého bociana.

V piatok blesk zasiahol viac ako tristo divokých sobov na nórskej náhornej plošine Hardangervidda v oblasti Telemarku. Blesky už hromadne zabíjali zvieratá aj na Slovensku.

„Z minulosti viem o prípade, keď blesk počas búrky zabil kravy a jalovice počas pastvy na otvorenom priestranstve,“ vraví zoologička z Národného parku Veľká Fatra Mária Apfelová.

Dodáva, že naše jelene či srny nie sú v podobnom ohrození – do stád sa sústreďujú počas jesene a zimných mesiacov, keď už búrky nie sú alebo sú skôr výnimkou.

Počas búrky samy a v lese

„Na Slovensku sa v čase búrok len veľmi málo zvierat nachádza v stádových zoskupeniach, ako je to u sobov. Ostatné zvieratá sa v čase, keď vznikajú búrky, pohybujú skôr individuálne, navyše najmä v lesnom prostredí alebo v blízkosti nejakej vyššej vegetácie,“ hovorí Apfelová.

Podľa zoologičky sú zvieratá citlivejšie a vnímavejšie, preto je možné, že vedia, kde je väčšia pravdepodobnosť úderu blesku.

„Stavovce sú tiež citlivejšie na zvuky, takže hrom počas búrky vnímajú veľmi intenzívne. Pôsobí však na ne menej rušivo než výstrely zo zbraní, s ktorými majú väčšinou spojenú skúsenosť s akútnym ohrozením života, hlavne v oblastiach, kde sa pravidelne poľuje,“ pokračuje Apfelová.

Mŕtve soby na nórskej náhornej plošine Hardangervidda. Foto - AP
Mŕtve soby na nórskej náhornej plošine Hardangervidda. Foto – AP

Medveď bol rád, že ma vidí

„Keď je to stádovité zviera alebo je v nejakom kŕdli, snaží sa utiecť pred búrkou,“ vraví prírodovedec Miroslav Saniga. Podľa neho sú niektoré rasy psov náchylnejšie vycítiť aj blížiacu sa búrku, snažia sa nájsť si úkryt a boja sa.

„Medveď sa tiež bojí – pamätám si, keď som raz šiel počas víchrice vo Vysokých Tatrách a stretol som medveďa. Bol pod previsom skaly a triasol sa rovnako ako ja. Bol som od neho na desať metrov a on bol rád, že vidí nejakú živú dušu. Vtedy nebol v stave agresie, že by na mňa zaútočil,“ popisuje svoj zážitok Saniga.

Iné zvieratá reagujú podobne ako soby v stáde: napríklad vtáky na konári sa postavia k sebe alebo vrabce sa natlačia do hniezda.

„Sýkorky sa tiež na seba natlačia a snažia sa pretrvať búrku spoločne,“ hovorí prírodovedec.

Blesky a slovenské ovce

Zvieratá žijúce osamotene sa tiež snažia nájsť úkryt čo najrýchlejšie; vedia, že im ide o život.

„Stane sa však, že to nestihnú, a pamätám si, ako u suseda spadol mŕtvy výr skalný, ktorého pravdepodobne tiež zasiahol blesk. Spadnutého bociana sme stihli zachrániť, vyfénovali sme ho a vysušili,“ vraví Saniga.

Vtáky sa snažia schovať v korunách stromov, ale stádovité zvieratá na veľkých prázdnych plochách to majú ťažšie. Na voľnom priestranstve sa nemajú kde ukryť, tak sa natlačia k sebe.

„Na Slovensku boli prípady zasiahnutých oviec a jalovíc. Bolo to niekoľko kusov, za môjho života na Veľkej Fatre si spomínam na tri alebo štyri prípady,“ spomína si Saniga.

Muráriky a lastovičky ako búrkový barometer

„Lastovičky vedia dopredu vycítiť, že sa blíži búrka. Ak lietajú nízko, dá sa určiť, že o chvíľu začne pršať. Keď pršalo v Žiline a všade okolo, ale tu lietali lastovičky vysoko, vedel som, že pršať nebude,“ hovorí Saniga, ktorý žije vo Veľkej Fatre.

Vtáky vedia aj to, kedy sa búrka skončí. „Muráriky žijú vysoko v horách a tam je počasie veľmi premenlivé, búrky sú oveľa hroznejšie ako tu, blesky udierajú do vysokých štítov a murárik musí byť prispôsobený takýmto situáciám,“ opisuje prispôsobenie vzácneho druhu murárika červenokrídleho.

Keď ho Saniga pozoroval v lese, murárik sa pred búrkou schoval do štrbiny a počas búrky vyletel von. Po pätnástich minútach búrka prestala.

Medzi sobmi bolo aj 70 mladých. Foto - AP
Medzi mŕtvymi sobmi bolo aj 70 mláďat. Foto – AP

323 mŕtvych sobov – nevedia, čo s telami

V nórskom revíri napočítali 323 mŕtvych sobov. Počas búrky stáli blízko pri sebe a blesk ich pomocou mokrej vodivej srsti paralyzoval a zabil. Ide o incident s najväčším počtom zvierat usmrtených bleskom; doteraz zabil blesk najviac zvierat v roku 2005 – 68 kráv v Austrálii.

Podľa Guinnessovej knihy rekordov zabil blesk 91 ľudí, keď zasiahol lietadlo v Peru.

Soby migrujú cez náhornú plošinu v priebehu roka: pohybujú sa od svojich zimných pastvín na východnej strane Hardangerviddy, kde sa pasú na lišajníku, smerom na plodiace miesto v oblasti úrodnejšej západnej časti náhornej plošiny.

Ako prvý tento šokujúci pohľad videl hájnik. Podľa neho bolo medzi mŕtvymi sobmi aj 70 mláďat a päť sobov museli utratiť. Teraz nevedia, čo robiť s mŕtvymi telami. Vzorky poslali na analýzu presnej príčiny smrti.

Keď v roku 1932 blesk zabil 52 divokých kačíc v Kanade, pozbierali ich a mali na večeru, napísali vtedy miestne noviny Weekly Free Press. 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie