Denník N

V najdemokratickejšom štáte môže byť prezidentom ten, kto získa menej hlasov. Ako fungujú americké voľby?

Prezidentské voľby v USA sú špecifické. Môžete kandidovať ako nezávislý, no bez podpory strany nevyhráte. Môže vás voliť viac ľudí ako protikandidáta, no aj tak nevyhráte. Primárky, „caucusy“, nominačné zjazdy, zbor voliteľov, nerozhodnuté štáty… Ako teda v skutočnosti prebiehajú voľby v USA?

Kedy sa hlasuje?

Prezidentské voľby v USA sú v utorok 8. novembra 2016. Okrem prezidenta budú Američania voliť aj poslancov Snemovne reprezentantov, 34 zo 100 senátorov a 14 guvernérov.

Kto kandiduje?

O post prezidenta sa uchádza 31 kandidátov, reálnu šancu na zvolenie však má iba jeden z dvojice, ktorú podporujú hlavné strany – Hillary Clintonová (Demokratická strana) a Donald Trump (Republikánska strana).

Z ostatných strán majú význam iba kandidatúry Garyho Johnsona (Libertariánska strana) a Jill Steinovej (Strana zelených), ktorých americké agentúry zaraďujú aj do prieskumov – Johnson sa pohybuje okolo 5 percent, Steinová má približne 2 percentá.

Svojich kandidátov postavili aj Strana prohibície, Strana za legalizáciu marihuany alebo Strana amerických veteránov.

Sú kandidáti niečím výnimoční?

Hillary Clintonová sa môže stať prvou ženou v Bielom dome. Ak by sa tak stalo, v prezidentskom sídle by si vymenila úlohy so svojím manželom Billom.

Donald Trump je výnimočný najmä tým, že nemá žiadne politické pozadie, čo v USA nie je zvykom. Jeho straníckymi súpermi boli guvernéri a senátori, v osobe Clintonovej súťaží s bývalou ministerkou zahraničných vecí, senátorkou a prvou dámou.

Posledným prezidentom bez politických skúseností bol Herbert Hoover (1929 – 1933). Dwight Eisenhower, ktorého zvolili v roku 1953, síce nepôsobil v politike, no bol veliteľom spojeneckých vojsk v 2. svetovej vojne.

Zaujímavosťou je aj to, že obaja kandidáti pochádzajú z jedného štátu, v tomto prípade z New Yorku (Trump sa v New Yorku narodil, Clintonová tento štát zastupovala v Senáte).

Obaja sú pomerne starí – Trump má 70 rokov, Clintonová dva týždne pred voľbami oslávila 69. narodeniny. Obama mal v roku 2009, keď skladal prezidentskú prísahu, 47 rokov.

Trump by sa v prípade zvolenia stal najstarším prezidentom v americkej histórii. Predbehol by Ronalda Reagana, ktorý do úradu vstupoval, keď mal 69 rokov.

Čo sú hlavné témy kampane?

Tento rok témy prezidentskej kampane ovplyvnilo nielen dianie v USA a vo svete, ale aj špecifická kampaň Donalda Trumpa. Kampani dominuje téma imigrácie – či už z Latinskej Ameriky, alebo z moslimských krajín – bezpečnosť a odhodlanie USA brániť spojencov z NATO. Mimoriadne dôležitá je ekonomika a snaha povzbudiť ekonomiku USA.

Dôležitou témou sa stala aj zahraničná politika, aj preto, že Hillary Clintonová v minulosti bola ministerka zahraničných vecí. V kampani sa hovorí o Líbyi, teroristoch z Daíšu a uniknutých e-mailoch demokratov.

Prečo Obama nekandiduje?

Ústava USA dovoľuje len jedno znovuzvolenie prezidenta, respektíve dve funkčné obdobia, Barack Obama preto nemôže tretíkrát kandidovať.

Kto môže byť prezidentom USA?

Základnou podmienkou je, že prezidentom USA sa môže stať iba americký občan. V Spojených štátoch sa dlhodobo vedú debaty o tom, či ústavnú podmienku, ktorá hovorí o „natural-born citizen“, spĺňajú iba ľudia, ktorí sa narodia na americkom území.

Výklad ústavy nie je jednoznačný, zväčša sa však hovorí o tom, že americký prezident by mal mať svoje občianstvo od narodenia, a teda nie získať ho prostredníctvom naturalizačného procesu.

Tento problém sa riešil pri Barackovi Obamovi, ktorý síce má otca z Kene, no narodil sa na Havaji, ale aj pri jeho súperovi Johnovi McCainovi. Ten sa narodil americkému vojakovi počas jeho služby v Panamskom prieplave.

Pochybnosti neobišli ani tohtoročné voľby, Donald Trump totiž tvrdil, že Ted Cruz sa narodil v Kanade a nemôže sa tak stať prezidentom USA. Napokon sa to nepotvrdilo a Cruz kandidoval aj naďalej, aj keď ho napokon vo vnútrostraníckych voľbách Trump porazil.

Prezidentský kandidát musí zároveň v USA mať trvalý pobyt počas minimálne 14 rokov a mať aspoň 35 rokov.

Ako sa vyberajú kandidáti?

Kandidáti dôležitých strán musia prejsť vnútrostraníckym výberom. Ten trvá niekoľko mesiacov a prebieha vo všetkých amerických štátoch. Primárky štartujú na začiatku volebného roka a trvajú približne do konca júna. Existujú dva základné druhy vnútrostraníckeho výberu prezidentských kandidátov – primárky a takzvané caucusy.

Klasické primárky prebiehajú prostredníctvom tajnej voľby a ľudia de facto hlasujú za delegátov, ktorí otvorene podporujú alebo reprezentujú jednotlivých straníckych kandidátov. Za nich potom hlasujú na straníckych zjazdoch. Meno kandidáta, ktorého delegáti podporujú, je uvedené aj na hlasovacom lístku. Vo väčšine štátov sú primárky záväzné, čo znamená, že delegáti musia rešpektovať hlasy voličov.

Caucus je v podstate akýsi stranícky minizjazd. Neorganizujú ho teda verejné inštitúcie, ale politické strany. Na zjazde sa diskutuje a napokon sa voliči rozdelia do skupín podľa toho, ktorého kandidáta podporujú. Stranícki funkcionári na konci celého stretnutia zrátajú počet ľudí v jednotlivých skupinách a určia víťaza.

Väčšina štátov využíva primárky, caucusy prebiehajú len na Aljaške, v Colorade, DC, Idahu, na Havaji, v Iowe, Kentucky, Kansase, Maine, Minnesote, Nebraske, Nevade, Severnej Dakote, Utahu, Washingtone a Wyomingu.

Republikánski kandidáti musia počas primárok získať 1237 hlasov delegátov, demokrati 2383.

Kedy sa definitívne vyberajú kandidáti?

Po primárkach sa konajú stranícke zjazdy. Trvajú niekoľko dní, zúčastňujú sa na nich delegáti zo všetkých amerických štátov a s prejavmi okrem kandidátov vystupujú aj dôležití predstavitelia strán či populárne osobnosti. Väčšinou však ide iba o formálne potvrdenie kandidáta, vďaka primárkam je kandidát viac-menej jasný už pred samotným zjazdom.

Tento rok boli nominačné zjazdy v Ohiu (republikáni) a vo Philadelphii (demokrati). Na zjazdoch sa nekonalo žiadne prekvapenie. Republikáni nominovali Donalda Trumpa a demokrati Hillary Clintonovú, ktorá sa tak stala prvou ženskou kandidátkou jednej z dvoch kľúčových strán v histórii.

Ako sa hlasuje?

Veľký deň tento rok pripadol na 8. novembra. Ak chcú Američania voliť, musia sa vopred registrovať – nestačí v deň volieb prísť s občianskym, prípadne voličským preukazom do jednej z volebných miestností a odhlasovať. Hlasovať sa dá aj v predstihu, státisíce Američanov pravidelne hlasujú už od septembra.

O zvolení prezidenta v USA však nerozhoduje len to, či jeden z kandidátov získal nadpolovičnú väčšinu. Dôležitejšiu úlohu hrá takzvaný zbor voliteľov. Svoje o tom vie Al Gore, ktorý v roku 2000 prehral voľby s Georgeom Bushom mladším.

Gore vtedy vyhral takzvaný popular vote, hlasovalo zaňho o pol milióna Američanov viac, no o prezidentovi rozhodol zbor voliteľov – Bush získal 271 hlasov. Bush vtedy vyhral vďaka 25 voliteľom z Floridy, hoci v tomto štáte dostal len o 537 hlasov viac ako Al Gore. Okrem Busha sa takto do úradu dostali ďalší traja americkí prezidenti, avšak ešte v 19. storočí.

usa_volby

Voliči hlasujú za svojho favorita, no v skutočnosti neodovzdávajú hlas priamo jemu, ale takzvanému voliteľovi, ktorý podporuje jedného alebo druhého kandidáta. Celkovo je v USA 538 voliteľov, víťaz volieb musí získať aspoň 270 z nich.

Počet voliteľov je rôzny v jednotlivých štátoch, najviac, 55, ich je v Kalifornii. Voľby však v tomto prípade fungujú systémom „víťaz berie všetko“, čo znamená, že ak niekto v Kalifornii získa väčšinu voliteľov, pripíše si všetkých 55 hlasov. Výnimkou sú iba štáty Maine a Nebraska, kde sa hlasy delia na základe výsledkov v jednotlivých okresoch – napríklad v Nebraske sú tri okresy, kde dostane víťaz hlas jedného voliteľa, zvyšných dvoch voliteľov získa víťaz celoštátneho hlasovania, podobne ako v ostatných štátoch.

Modelová situácia – predstavme si, že v USA sú iba 3 štáty, každý ma 100 obyvateľov a 3 voliteľov:

  1. kandidát – získa viac hlasov od voličov v 2 štátoch, dokopy dostane 103 hlasov (51 + 51 + 1) = výhra v 2 štátoch, 6 voliteľov
  2. kandidát – dokopy získa 197 hlasov od voličov, no vyhrá len v jednom štáte (49 + 49 + 99) = výhra v 1 štáte, len 3 volitelia, prehrá voľby, hoci získal 197 hlasov

Kedy nový prezident nastupuje do úradu?

Nový prezident sa svojej funkcie ujme 20. januára 2017.

Prečo sa často hovorí, že niektoré štáty môžu rozhodnúť?

Dôležitým faktorom pri každých voľbách sú aj takzvané swing states, teda nerozhodnuté štáty. Sú to štáty, v ktorých nemá jednoznačnú a vopred jasnú podporu ani jeden z kandidátov či celá strana.

Pre kandidátov sú veľmi zaujímavé, keďže práve v nich môžu získať nerozhodnutých voličov. Napríklad pre demokratov je nereálne vyhrať v tradičnom republikánskom Texase, rovnako to funguje aj opačne, napríklad v Massachusetts.

Kampaň sa preto často sústredí do nerozhodnutých štátov, keďže kandidátom sa neoplatí robiť si promo v baštách svojich súperov.

Tento rok sa môže zopakovať scenár z roku 2000, keď o prezidentovi rozhodlo hlasovanie na Floride. Server Politico medzi ďalšie swing states zaradil aj Michigan, Wisconsin, Ohio, Pennsylvaniu, Nevadu, Colorado, Iowu, Vermont, Virginiu a Severnú Karolínu.

Ktoré skupiny obyvateľov môžu rozhodnúť?

V USA sa dlhodobo diskutuje o tom, aký vplyv majú na voľby jednotlivé skupiny obyvateľstva a etnické menšiny. Na zvolenie, samozrejme, kandidáti potrebujú podporu viacerých skupín a miliónov amerických občanov, no podpora dôležitých menšín (Afroameričania alebo Hispánci) môže kandidátom výrazne pomôcť.

Najčastejšie sa hovorí o Hispáncoch, najväčšej imigrantskej komunite v Spojených štátoch. Voliči s latinským pôvodom sú citliví najmä na ekonomické a imigračné témy. Ich vplyv sa prejavil pri posledných voľbách, keď výrazne pomohli Barackovi Obamovi. V roku 2008 zaňho hlasovalo 67 percent Hispáncov.

O štyri roky neskôr jeho volebný súper Mitt Romney zaznamenal u hispánskej menšiny najhorší výsledok v histórii strany. Obama dostal až 71 percent hlasov od latinských voličov; Romneymu tak nepomohlo ani to, že zaňho hlasovalo 59 percent bielej populácie.

Barack Obama vo voľbách ako Afroameričan získal aj podporu tejto skupiny. Pri svojich prvých voľbách dostal až 95 percent hlasov Afroameričanov, o 4 roky neskôr 93 percent.

Podľa New York Timesu bude v novembrových voľbách hlasovať až 28 miliónov Hispáncov, čo je 11 percent z celkového počtu voličov.

Dôležité je, že podľa prieskumu Pew Research Center imigranti z Latinskej Ameriky voľby vidia ako príležitosť vybrať si kandidáta, ktorý môže zlepšiť ich situáciu. Pred poslednými voľbami až 77 percent opýtaných povedalo, že ilegálnym imigrantom by mala byť ponúknutá možnosť zažiadať si o legálny status, čo Trump odmieta.

S rozhodovaním hispánskych voličov to však nemusí byť také jednoduché. Trumpove vyjadrenia na adresu imigrantov síce naštvú mnoho Hispáncov, no tých v skutočnosti viac ako imigračná reforma či deportácie zaujíma ekonomika. Ak majú pocit, že Trumpov ekonomický program alebo jeho nápady sú lepšie, ako ponúka Clintonová, voliť budú zrejme jeho, a to aj napriek vyjadreniam miliardára.

Etnické skupiny teda pravdepodobne podporia skôr Hillary Clintonovú. V prípade Trumpa sa najčastejšie spomína skupina takzvaných bielych rozhnevaných mužov. Ide o belochov bez vysokoškolského vzdelania, manuálne pracujúcich, ktorí sa stotožňujú s Trumpovými názormi o tom, že imigranti kradnú Američanom prácu (keďže imigranti väčšinou vykonávajú práve manuálnu prácu či profesie s nižšou kvalifikáciou), a sú citliví aj na ekonomické témy, ktoré Trump otvára. Boja sa straty pracovných pozícií, medzinárodných obchodných dohôd a presunu výroby do krajín s lacnejšou pracovnou silou.

Na druhej strane, Trump nemá veľkú podporu druhej skupiny, ktorá je pre republikánov tradične dôležitá – bielych žien s vysokoškolským vzdelaním. Prieskumy ukazujú, že ženy vo všeobecnosti Trumpa veľmi neobľubujú – jeho vyjadrenia na adresu žurnalistky, ktorá menštruuje, urážky moslimskej matky či sexistickí poradcovia a priatelia mu veľmi nepomáhajú.

Ženy preto vzhliadajú skôr k Hillary Clintonovej, ktorá by mohla byť prvou ženou v prezidentskom úrade.

Trumpa by, paradoxne, mohli poškodiť aj zanietení republikáni – miliardára nepodporili viaceré významné mená Republikánskej strany a ich priaznivci či voliči by v prezidentskom súboji radšej videli Cruza, Rubia alebo Kasicha. Títo voliči preto môžu 8. novembra ostať doma, čo môže spôsobiť prekvapenie aj v tradične republikánskych štátoch.

Na druhej strane, Trump môže zafungovať ako protestný hlas, a to aj u voličov Demokratickej strany, ktorí nie sú spokojní s nomináciou Clintonovej.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Donald Trump

Svet

Teraz najčítanejšie