Denník N

Bratislava mohla mať prestížnu univerzitu. Politici a nacionalisti tento plán zničili

Foto – TASR a CEU
Foto – TASR a CEU

O Stredoeurópskej univerzite sa hovorilo, že by mohla sídliť v budove dnešného slovenského parlamentu. Príbeh jej vzniku je dobrým príkladom, ako sa Slovensko po Nežnej revolúcii menilo a v čom zlyhávalo.

Takto znie legenda, ktorá dodnes žije a jej hlavný hrdina je dnes už na Slovensku až mýtickou postavou: Krátko po novembri ’89 prišiel na Slovensko George Soros a povedal, že dá niekoľko miliónov dolárov na založenie Stredoeurópskej univerzity.

Škola mala vzniknúť v budove dnešného parlamentu. Keď sa však americký finančník maďarského pôvodu stal svedkom veľkej nacionalistickej demonštrácie v Bratislave, na ktorej odzneli aj antisemitské heslá, zbalil sa a univerzitu radšej založil v Budapešti.

Príbeh Stredoeurópskej univerzity výstižne ilustruje, čo priniesli prvé týždne a mesiace po Nežnej revolúcii. Dôležité rozhodnutia aj zlyhania. Veľké vízie, no neschopnosť ich zrealizovať. Eufóriu aj hystériu. Otváranie sa Európe, ale aj politický provincionalizmus.

V príbehu Stredoeurópskej univerzity sú všetky tieto prvky. V médiách nebol nikdy celý opísaný.

Sľúbili mu všetko, čo len mohli

„V roku 1990 sme hľadali kontakty na Ameriku, Kanadu, na západnú Európu, aby sme sa čo najskôr zviditeľnili. Soros bol jeden z tých, čo prišli medzi prvými. A mal peniaze,“ spomína Rudolf Schuster, ktorý bol v tom čase predsedom parlamentu.

„Začalo sa to tak, že ma Soros informoval o jeho pláne založiť Stredoeurópsku univerzitu. Vtedy som o tom ešte nič nevedel,“ vracia sa späť v čase vydavateľ László Szigeti. So Sorosom sa poznal cez intelektuálov v Budapešti. „Poprosil ma, či by som nevedel zorganizovať stretnutie so slovenským premiérom,“ hovorí.

Soros na schôdzke so šéfom parlamentu Schusterom a s predsedom vlády Milanom Čičom oznámil, že na založenie univerzity je ochotný poskytnúť 25 miliónov dolárov. „Bolo to príjemné stretnutie. Títo chlapi sľúbili, čo len mohli,“ rozpráva Szigeti. „To je typické, naši politici vždy sľubujú všetko. Boli prekvapení sumou, ale napriek tomu nič nezrealizovali.“

Dnes si už nik nespomína, ako vznikol nápad, že by nová univerzita mohla sídliť v rozostavanej budove Národnej rady pri Bratislavskom hrade. „Niekto to Sorosovi povedal a jeho to potešilo, ale nebola to jeho podmienka,“ hovorí Ján Pišút, druhý porevolučný minister školstva.

„Myšlienka mi bola sympatická, no prisľúbiť na tento účel rozostavanú budovu SNR (Slovenskej národnej rady, pozn.) som nemohol. Ešte sa nevedelo, či sa jej SNR zriekne,“ napísal vo svojej knihe Ultimátum Rudolf Schuster. „Budova sa mala dostavať v roku 1991 a Soros si ju chcel prezrieť.“

Rudolf Schuster, Václav Havel a Milan Čič (12. januára 1990). Foto: TASR
Rudolf Schuster, Václav Havel a Milan Čič (12. januára 1990). Foto – TASR

Zbúrať, prerobiť alebo dokončiť

Budovu parlamentu začali na hradnom kopci stavať v roku 1986. „Rukopis prednovembrovej architektúry je zjavný, do roku 1989 v parlamentoch poslanci len hlasovali o vopred rozhodnutých zákonoch. Chodby sú príliš veľké a priestorov pre parlamentné výbory je málo,“ opísal budovu denník SME.

Po Nežnej revolúcii sa začalo verejne diskutovať, čo spraviť s rozostavanou budovou. Využiť ju na úplne iný účel? Zbúrať to, čo sa doteraz postavilo? V tom čase sa objavili aj úvahy, že by budovu ponúkli Sorosovej univerzite. „Vtedajší premiér Čič aj predseda SNR Schuster ustupovali pred mojím tlakom, aby sme ju dostali,“ spomína si Ladislav Kováč, prvý ponovembrový minister školstva.

Schuster si na to spomína inak. „Vedel som, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Stredoeurópska univerzita

Teraz najčítanejšie