Denník N

Ani ostrá obrana aktivistov nepomohla, ťažiari môžu na východe ďalej hľadať ropu

Aktivistov sácali a niektorí skončili aj v nemocnici. Foto - Vlk
Aktivistov sácali a niektorí skončili aj v nemocnici. Foto – Vlk

Štát predĺžil americkej firme licenciu na skúšobné vrty. Obyvatelia okolitých obcí sa boja znečistenia podzemných vôd a prírody.

Bol to boj takmer ako o Tichú a Kôprovú dolinu v Tatrách, keď ich aktivisti bránili pred drevorubačmi. Podobne násilne sa zvrtla aj obrana Smilna pred ťažiarmi ropy.

Aktivisti v júni blokovali prístup na vrtnú plošinu pri Bardejove. Chceli zabrániť tomu, aby sa ťažká technika spoločnosti Alpine Oil and Gas dostala na miesto vrtov. Tvrdili, že firma pracuje s nebezpečnými chemikáliami bez povolení úradov. Na Facebooku vyzvali ľudí, aby sa pokúsili odobrať vzorku z výplachovej tekutiny, a ľudia to naozaj robili.

„Bijú ľudí, ktorí sa len snažia odobrať vzorky výplachovej tekutiny, ktorá podľa nás obsahuje karcinogénne látky,“ písalo vtedy lesoochranárske združenie Vlk.

Aktivistom v blokovaní cesty bránili pracovníci SBS. Po potýčke skončili výkonný riaditeľ spoločnosti Alpine Oil and Gas spolu s aktivistom a občanom v nemocnici.

Ochranári teraz v spore o ropu prehrávajú. Ťažiari môžu s posvätením štátu hľadať ropu ďalej. Ministerstvo životného prostredia im predĺžilo licenciu a neurobilo tak po prvýkrát.

Pri hľadaní ropy podľa aktivistov používali nebezpečné chemikálie. Firma to popiera. Foto - Aropaňe
Pri hľadaní ropy podľa aktivistov používali nebezpečné chemikálie. Firma to popiera. Foto – Aropane

Štát predĺžil licenciu

„Ministerstvo životného prostredia rozhodlo o zmene a predĺžení lehoty platnosti prieskumných území a rozhodnutie už nadobudlo právoplatnosť,“ povedala hovorkyňa ministerstva Petra Stano Maťašovská.

Toto predĺženie nie je definitívne, o podaní ochranárov a aktivistov bude ešte rozhodovať rozkladová komisia ministerstva, upozornila Marianna Varjanová, obyvateľka Smilna, ktorej pozemkov sa spor priamo týka.

Americkú spoločnosť chceli ochranári zastaviť aj pre rozhodnutie bardejovského okresného súdu, ktorý vydal predbežné opatrenie o zákaze používať prístupovú cestu. Spoločnosť Alpine Oil and Gas totiž pravidelne prechádzala cez cestu, s čím časť majiteľov nesúhlasí.

„Zo zákona majú povinnosť dohodnúť sa s majiteľmi pozemkov o používaní a primeranej úhrade za používanie ich majetku,“ vysvetľuje aktivista Roland Noga, predseda občianskeho združenia Aropane, ktoré bojuje proti ťažbe a prieskumu ložísk ropy na východe Slovenska.

Na viacerých protestoch, ktoré obyvatelia východného Slovenska pre ťažbu zorganizovali, sa hovorilo najmä o možnej kontaminácii pitnej vody v studniach.

Majú povolenie na päť rokov

Spoločnosť pritom prvýkrát získala povolenie na prieskum ložísk ropy a horľavého zemného plynu na východe Slovenska pred desiatimi rokmi. Teraz ide o okolie Medzilaboriec, Sniny a Svidníka. Na každom z nich by mala firma vyvŕtať minimálne jeden overovací vrt.

„Ak sa prieskumnými vrtmi potvrdí prítomnosť ropy alebo zemného plynu v komerčných množstvách, budú nimi zásobované lokálne a regionálne trhy,“ píše sa v tlačovej správe, ktorú vydala spoločnosť Alpine Oil and Gas. Inými slovami, začne sa ťažba.

Prečítajte si tiež blog Marianny Varjanovej a Facebook Ropa v Smilne.

Čo robí ropa so životným prostredím

S prieskumom a možnou ťažbou nesúhlasia aktivisti z obcí, ktoré sa v prieskumných územiach nachádzajú, alebo s nimi susedia. Prekáža im, že doposiaľ nik jasne nepovedal, aký dosah by práce a ťažba mali na zdravie a životné prostredie.

„Všade na svete má táto činnosť dôsledok na životné prostredie a zdravie ľudí,“ tvrdí Noga.

Celý problém sa začal ešte minulý rok – až vtedy obyvatelia dotknutých obcí zistili, aké záujmy má americká spoločnosť.

Zástupca nespokojných občanov Noga tvrdí, že im prieskumné práce spôsobovali aj zdravotné problémy: „Vinou seizmických meraní sme mali výraznú srdcovú arytmiu.“ Takéto merania spôsobujú vibrácie, vďaka ktorým sa dá zistiť, či sa pod pôdou niečo nachádza.

Podľa Nogu obyvateľom obce Oľka, v ktorej býva, takéto práce nikto nenahlásil. „Vraj bol informovaný ešte bývalý starosta, ten však neinformoval ani poslancov a už vôbec nie občanov,“ vysvetľuje Noga.

Aktivisti tiež hovoria, že ministerstvo životného prostredia a spoločnosť Alpine Oil and Gas neberú ich pripomienky vážne. „Ministerstvo nám už neodpovedá na otázky, lebo sa vraj pýtame opytovacími vetami,“ tvrdí Noga, podľa ktorého bolo zase každé stretnutie aktivistov so zástupcami spoločnosti nepríjemné.

Ťažiari sa bránia

Americká spoločnosť už prieskumné vrty a ťažbu robila v Poľsku, Maďarsku, Kolumbii či Austrálii. Bránia sa tým, že na Slovensku je prísne regulovaný prieskum aj ťažba ropy či zemného plynu a že sa medzi obyvateľmi šíria dezinformácie.

Podľa hovorcu spoločnosti Alpine Oil and Gas Vladimíra Miškovčíka nehrozí ani kontaminácia pitnej vody: „Pri prieskumnom vŕtaní sú akékoľvek zdroje pitnej vody dôkladne oddelené a odizolované oceľovými pažnicami a cementom.“ Miškovčík tiež upozorňuje na to, že spoločnosť používa rovnakú technológiu, aká bola použitá pri ťažbe termálnej vody pre Bešeňovú.

„Pri prieskumných vrtoch ani pri ťažbe sa v žiadnom prípade nepoužívajú nebezpečné zlúčeniny chrómu,“ hovorí Miškovčík a vraví, že ide o dezinformáciu, firma podľa neho využíva hustú kvapalinu na báze bentonitu, teda ílu.

Video: Potýčka aktivistov s SBS

Veď platia dedinám aj štátu

Ministerstvo životného prostredia americkej spoločnosti predĺžilo licenciu aj napriek dvom trestným oznámeniam Rolanda Nogu a niekoľkým ďalším podnetom.

„Stále sme proti predĺženiu, vieme dokázať, že firma porušila podmienky licencie,“ tvrdí Noga, ktorý ministerstvu poslal aj dôkazy. Spoločnosť Alpine Oil and Gas podľa neho porušila zákon o ochrane prírody v Krivej Oľke, keď rúbala dreviny v čase hniezdenia vtákov, lebo ide o územie Natura 2000, ktoré spadá do zoznamu chránených území členských krajín Európskej únie.

Ministerstvo životného prostredia podľa hovorkyne nevidí dôvod na to, aby licenciu nepredĺžili tomu, kto o ňu legitímne požiada. Ministerstvo má zo zákona právo takto rozhodnúť.

Hovorkyňa ministerstva argumentuje finančnými benefitmi pre dotknuté obce. Americká spoločnosť musí platiť dotknutým obciam úhradu vo výške 1,8 milióna eur, rovnakú sumu získa aj štátny Environmentálny fond. Je to však spoločná suma pre desiatky obcí, ktoré spadajú do výskumných území. Reálna čiastka pre jednu obec sa pohybuje v nižších sumách.

„Záleží na veľkosti katastrálneho územia obce,“ približuje primátor obce Smilno Vladimír Baran, ktorá spadá do prieskumného územia. Podľa neho za minulý rok dostala obec od ťažbárov sumu, ktorá sa pohybovala v tisíckach eur.

Starosta: Agresívna politika aktivistov

„Z našej obce sa aktívne na protestoch proti prieskumným vrtom zúčastňujú asi dvaja občania. Ostatní sú už z agresívnej politiky aktivistov znechutení,“ hovorí Baran. Starosta obce Smilno víta prístup americkej spoločnosti: „Začali ľudí informovať, dokonca tých, čo mali záujem, vzali k vrtom na Morave, aby všetko videli na vlastné oči.“

„Ministerstvo nemá vedomosť o tom, že by v dôsledku doterajších geologických prieskumov ropy a zemného plynu vznikla na Slovensku environmentálna škoda,“ povedala Maťašovská, ktorá upozornila aj na to, že ide len o geologický prieskum. „V prípade záujmu o ťažbu organizácia musí postupovať v zmysle banského zákona, ktorý je úplne iným procesom, patriacim do kompetencie ministerstva hospodárstva.“

Marianna Varjanová, obyvateľka Smilna, oponuje: „Ako agresívny hodnotím postup firmy, ja, ako občan a obyvateľ sa legitímne bránim. Nesúhlasím s tým, aby štát rozhodoval o dianí v mojom bezprostrednom okolí a pre mňa neexistovala možnosť spolurozhodovať, nesúhlasím, aby akákoľvek firma používala moje pozemky a nepýtala sa, či smie. Nesúhlasím s nesystémovými zásahmi do svojho života, práce a vývoja v území kde žijem a využívam všetky zákonné možnosti, aby som na postup tejto firmy upozornila a ak je to v mojich silách, zmenila to.“

Teraz najčítanejšie