Denník N

Šachista z Aleppa: Nepreháňam, ak poviem, že moje mesto umiera

Fotografia z Aleppa ešte z roku 2012. Odvtedy vyzerá stále len horšie. Foto – TASR/AP
Fotografia z Aleppa ešte z roku 2012. Odvtedy vyzerá stále len horšie. Foto – TASR/AP

Svetové médiá šokovala zakrvavená tvár 5-ročného chlapca Omrana, nie však obyvateľov Aleppa. „Nikoho tu jeho príbeh neprekvapil, deťom ako on ešte predtým než zomrú, zoberie vojna detstvo,“ hovorí obyvateľ mesta, o ktoré sa zvádzajú v Sýrii najväčšie boje.

Nekončiaca vojna ani ťažké zdravotné postihnutie mu nebránia venovať sa svojej vášni – šachu. Raed Hataby ho cez internet hrá stále. Napriek tomu, že žije v obliehanom sýrskom meste Aleppo. Napriek tomu, že je muskulárny dystrofik a má sťaženú pohyblivosť o vyše 90 percent. Práve cez internet sa skamarátil so slovenskými šachistami s podobným zdravotným postihnutím, ktorí mu zorganizovali verejnú zbierku a do vojnou zničeného mesta poslali pomoc.

Vaše mesto je rozdelené medzi časť kontrolovanú rebelmi a vládou, obe strany sa neustále ostreľujú. Ako veľmi sa situácia v Aleppe zhoršila?

Aleppo je jedno z najstarších miest na svete a je priemyselnou metropolou Sýrie. Vždy to bol jeden z najvýznamnejších uzlov na Hodvábnej ceste medzi východom a západom, mal preto vždy zvláštny status medzi sýrskymi mestami. Teraz je väčšina obchodov a trhov v Aleppe zničená. Hlavne fabriky boli zbombardované. Niektoré hlavné cesty a ulice v meste sa zmenili na miesto duchov. Nepreháňam, ak poviem, že Aleppo teraz zomiera.

V ktorej časti mesta žijete?

Žijem v centrálnej časti mesta, ktorú majú pod kontrolou vládne jednotky. Po celom meste mám však známych, rodinu, kamarátov.

Bombardovali aj vašu štvrť?

Žiadne mesto v Aleppe sa nevyhlo bombardovaniu, sme veľmi ťažko ostreľovaní druhou stranou konfliktu. Každý deň tu zomierajú alebo sú zranení nevinní civilisti. Keď padajú rakety, nerozlišujú, či ide o deti, ženy, alebo mužov. Nepoznám v Aleppe rodinu, ktorá by počas vojny o niekoho neprišla.

Nedávne zábery na 5-ročného chlapca Omrana z Aleppa ukázali na ťažký život detí v Sýrii. Ako sú na tom vaše deti?  

Mám tri deti, Sarah má 11, Ali 7 a Imad päť rokov. Keď som videl Omranovu tvár pokrytú krvou, a neskôr sa dozvedel, že prišiel aj o brata, predstavil som si svojho malého Imada v takej situácii. Nikoho Omranov príbeh neprekvapil, je tu veľmi veľa detí, ako je on alebo Ajlan. Ešte predtým ako deti zomrú, im vojna berie detstvo .Včera to bol Ajlan, dnes Omran a zajtra to môže byť Imad, a svet sa bude ďalej pozerať ľahostajne na skutočných vrahov.

Raed a jeho deti. Foto - Archív R.H.
Raed a jeho deti.

Chodia vaše deti do školy?

Krátko po začatí sýrskeho konfliktu sa školy stali útočiskom pre ľudí, ktorí prišli o domov. Bežne môžete vidieť v triedach pre 30 ľudí aj sto študentov, niekedy aj viac. Učitelia to nemôžu zvládať. Školy sa tiež stali zdrojom infekcií. Tí, čo majú dosť peňazí, posielajú deti do špeciálnych škôl.

Ako často počujete bombardovanie?

Bomby padajú na Aleppo skoro stále, všade a bez varovania. Veľa rakiet dopadlo blízko budovy, kde žijem so svojou rodinou. Časti trosiek z okien, dverí či domov sa dostali až k nám po silných výbuchoch. Niektoré rakety dopadli na náš dom, ale našťastie nevybuchli. Všetci obyvatelia Aleppa sa už naučili podľa zvuku rozoznávať typ rakety, keď sa vzduchom blíži k zemi, alebo podľa explózie. Zvuky bojových lietadiel ešte stupňujú tú hororovú atmosféru, najmä pre naše deti. Moja dcéra Sarah sa veľmi bojí.

Ako vyzerá váš bežný deň?

Každý vyzerá veľmi podobne, nič sa nemení, ak nerátame iný dátum. Deti sa boja, nemôžu sa hrať na ihriskách, nemôžu chodiť plávať do plavární, do klubov. Nevieme sa dostať k základným zásobám. Každý deň sa snažíme nejako pretĺcť do ďalšieho dňa. Ceny sú veľmi vysoké a niet práce. Keď niekto odchádza preč, lúči sa s rodinou s tým, že sa už nemusí vrátiť. Ja sám som nebol vonku z domu už takmer rok. Moja žena chodí nakupovať pre deti, keď sa nám podarí zohnať nejaké peniaze. Kamaráti mimo Sýrie mi niekedy pošlú pomoc, väčšina mojich priateľov ušla z krajiny.

Môžete nám opísať atmosféru v meste?

Väčšina ľudí opustila svoje domovy, predali ich, alebo boli zničené bombardovaním. Niektorí z nich teraz žijú v improvizovaných táboroch na vidieku. V našej štvrti sa rozšíril fenomén unášania detí. Každý sa snaží vyhýbať tomu, aby sa ich deti ocitli samy vonku. Zlodeji sú všade, dramaticky sa rozmohla prostitúcia. Poslednú noc som nemohol spať pre veľký hluk výbuchov. V lete nás trápia horúčavy, pretože je problém s elektrinou aj pitnou vodou. V zime zase chlad pre nedostatok paliva. Som jeden z tých, čo kúria doma drevom. Predstavte si, že ste uväznený v malej miestnosti a v strede sa snažíte v bareli rozpáliť navlhnuté drevo, dym vám páli oči, a deti okolo vás sa chúlia do deky. A každú chvíľu musíte otvárať okná, aby sa to trochu vyvetralo.

Pre zablokované cesty a bombardovanie sa do mesta dlho nevedela dostať humanitárna pomoc. Nemáte problém zohnať jedlo?

Potravinová pomoc v podstate kŕmi celé Aleppo a, samozrejme, to nestačí. Distribuujú ho súkromné aj verejné organizácie, ktoré niekedy pripomínajú mafiu. Pomoc dávajú raz za tri mesiace namiesto každého mesiaca. Množstvo stačí rodine tak na desať dní. Napríklad moja päťčlenná rodina dostáva každý tretí mesiac 5 litrov oleja, 10 kilogramov ryže tretej triedy, akú jedia zvieratá, štyri kilá cukru a bulguru a štvrť kila soli, 5 kilogramov fazule. Nikdy však nedostaneme lieky. Veľká časť pomoci sa predáva pokútnym spôsobom na predraženom čiernom trhu, hoci je na nich napísané, že ide o humanitárnu pomoc a nie je na predaj. Ide o detské plienky, vreckovky, konzervy, džemy, sladkosti či oblečenie. Dokonca aj použité oblečenie z Európy, čo prišlo ako pomoc, sa predáva za vysoké ceny.

Kedysi slávny súk v Aleppe. Foto - Lorenzo Tugnoli pre Washington Post
Kedysi slávny súk (trh) v Aleppe. Foto – Lorenzo Tugnoli pre Washington Post

Ako je to s vodou?

Pitná voda prichádza do Aleppa z rieky Eufrat. Kedže sa džihádisti z Daíšu zmocnili nádrže na rieke, často dochádza k zastaveniu dodávok vody. Tie väčšinou máme iba niekoľko hodín denne. Vlani sme nemali vodu celkom 55 dní v kuse. Ľudové výbory vykopali podzemnú vodu v niektorých častiach mesta a strážia ju ozbrojenci. Každá rodina si musí často kupovať vodu z malých nádrží. Podobne je to s elektrinou, ktorá často vypadáva. Niektorí investovali do elektrických generátorov a začali predávať elektrinu za veľmi vysoké ceny. Tiež berú od mesta dotované palivo, ktoré predávajú na čiernom trhu.

Čo si myslíte o rebeloch, môžete sa s nejakou skupinou identifikovať?

Všetci obyvatelia Aleppa majú príbuzných v jednej či druhej časti mesta. Aj ja mám časť rodiny na druhom konci mesta, niektorí z nich nosia zbrane a pridali sa k opozícii. Niektorí slúžia v sýrskej armáde. Tá núti mladých ľudí slúžiť, aj keď majú za sebou dvojročnú povinnú vojenskú službu. Len pre vládu bojuje viacero skupín, a to regulárna armáda, Ľudové výbory – tých volám gauneri, strana Baas, libanonský Hizballáh a Iránske revolučné gardy, či afganskí dobrovoľníci a rôzne iracké frakcie a ruskí elitní vojaci. Ešte viac frakcií má sýrska opozícia, medzi ktorou sú mnohí dobrovoľníci z cudziny. Každá jednotka či brigáda má svoju vlastnú agendu, každá z nich bojuje zároveň proti systému.

Viete si predstaviť mier pod Baššárom al-Asadom?

Nemyslím si, pretože sa prelialo toľko krvi, že sa to nedá zmazať.

Sú ľudia vinou vojny radikálnejší?

Väčšina pôvodného obyvateľstva, ktorá mohla, ušla. Zvyšok ledva prežíva vzhľadom na podmienky, ktoré vládnu v meste. Objavila sa tiež nová trieda, väčšinou ľudí vonku z mesta, ktorá má z toho nejaké výhody a nechce, aby sa vojna skončila. Väčšinou ide o kriminálnikov. Aleppčania sú však veľmi dobrí ľudia, majú svoju dôstojnosť, vážia si hostí a veľmi by chceli mier.

Sú v Aleppe stúpenci Daíšu?

V Aleppe som nezažil Daíš. Uisťujem vás, že väčšina ľudí tu nenávidí Daíš pre jeho brutálnu povahu, ktorá neukazuje pravú tvár moslimov. Sýria bola kolískou civilizácií, kde spolunažívali príslušníci veľkých náboženstiev. Kresťania, židia a moslimovia tu zvykli žiť vedľa seba stovky rokov.

Viete si niečo za súčasných podmienok zarobiť?

Vôbec, odkedy sa začala vojna. Pracoval som predtým v počítačovej sfére, programoval som a dával súkromné lekcie študentom vo svojom dome. Priatelia mimo Sýrie sa mi snažili pomôcť finančnými príspevkami. Nemôžem nespomenúť pomoc môjho slovenského priateľa Ondreja Baštáka Ďurána, ktorý sa snažil s Jozefom Blažekom a jeho kamarátmi z Organizácie muskulárnych dystrofikov vyzbierať mi pomoc cez projekt Ľudia ľuďom.

 Zbierka pre šachistu z Aleppa

O príbehu Raeda Hatabyho, šachistu z Aleppa, prvýkrát napísal Šachový klub Organizácie muskulárnych dystrofikov, keď sa zúčastnil na ich turnaji. Ten vo svojej kategórii aj vyhral.

Vyhlásili mu tiež zbierku na pomoc jeho rodine na stránke Ľudia ľuďom, kde sa dá prispieť do konca septembra. 

Chodí sa v Aleppe stále do práce?

Každý sa snaží čo najviac, nemáme radi lenivých ľudí. Ale nezamestnanosť dramaticky vzrástla. Každý medzi 18 a 42 musí slúžiť vo vládnej armáde, tak vidíte často deti, ktoré pracujú alebo žobrú na svoje rodiny.

Hráte ešte šach?

Len na internete.

Máte dobré spojenie?

Internetové spojenie je veľmi pomalé pre zničenú infraštruktúru v meste. Pripájame sa cez staré linky DSN, je tu aj 2G a 3G sieť, ale je veľmi drahá. Všetko je v rukách vlády.

Funguje cenzúra?

V Sýrii nie je iná ako vládna televízia, a to isté platí aj pre vládnu tlač. Niektoré stránky sú blokované, ale pre mnohých z nás to nie je problém obísť.

Máte to o to ťažšie, že ste muskulárny dystrofik, pomáhal vám pred vojnou nejako štát?

Bohužiaľ nie, ani pred vojnou tu nič také ako pomoc zdravotne znevýhodneným občanom neexistovalo.

The remains of a market in the rebel-held old city of Aleppo. MUST CREDITl Photo by Lorenzo Tugnoli/For The Washington Post
Čo zostalo z trhov v rebelmi kontrolovanej časti Aleppa. Foto – Lorenzo Tugnoli pre Washington Post

Pokúsili sa vaši príbuzní utiecť z mesta?

Sám som sa niekoľkokrát snažil dostať zo Sýrie s rodinou na bezpečné miesto, aby sme mohli žiť dôstojne. Dvakrát som cestoval do Turecka po víza na nemeckú ambasádu, aby som sa zúčastnil na majstrovstvách v šachu pre ľudí s muskulárnou dystrofiou, ale neprijali ma, hoci som mal pozvanie od nemeckej šachovej federácie. Vlani som cestoval do Libanonu získať víza na slovenskej ambasáde, aby som sa u vás na Slovensku zúčastnil podobného turnaja, ale pozvánka na pohovor sa pretiahla a nestihol som to. Snažíme sa s mojou chorou mamou a sestrou dostať z tohto pekla do Európy. Je to však veľmi ťažké, musíte sa dostať cez sieť pašerákov, čo pridáva na cene.

Aké bolo Aleppo pred vojnou?

Pre niektorých to bolo najlepšie mesto oproti ktorémukoľvek na Blízkom východe, pre väčšinu z nás lepšie ako Pchjongjang.

Pamätáte sa na začiatok demonštrácií, ktorými sa začala revolta proti Asadovi?

Začali sa veľmi mierumilovne, pokojní ľudia vyšli do ulíc a volali po reformách, Asad však na demonštrantov začal útočiť, mnohí zomreli, len veľmi málo ľudí pritom bolo ozbrojených. Snehová guľa sa však začala nabaľovať a z revolty sa stala čoskoro šialená občianska vojna.

Čo ju môže zastaviť?

Teoreticky, čo by mohlo zastaviť vojnu, tak to, aby ľudia začali používať zdravý rozum a obe strany by zastavili krviprelievanie, pokúsili sa vytvoriť konštitučnú demokraciu. V skutočnosti však ide hlavne o to, aby sa skončila medzinárodná podpora a intervencia v prospech oboch strán. Situáciu by mali strážiť mierové jednotky a obe znepriatelené strany by mali diskutovať za rokovacím stolom, všetko pod dohľadom Charty OSN. Tak, aby sa zastavili boje a začala vznikať technokratická vláda, na hony vzdialená od gerilovej či sektárskej. O tom všetci však len snívame.

The skyline of Aleppo, Syria. MUST CREDIT: Lorenzo Tugnoli for the Washington Post
Panoráma mesta Aleppo. Foto – Lorenzo Tugnoli pre Washington Post

Vojna v Sýrii

Svet

Teraz najčítanejšie