Denník N

Ľuďom odopierala liečbu, verila, že utrpením sa približujú Kristovi. Pre cirkev je Matka Tereza svätá

Matka Tereza na archívnej snímke z roku 1993. Foto – TASR/AP
Matka Tereza na archívnej snímke z roku 1993. Foto – TASR/AP

Ľudia, ktorí Matku Terezu obdivujú ako svätca, velebia neexistujúceho idealizovaného hrdinu, nie skutočného človeka z mäsa a kostí.

V nedeľu vyhlási pápež František Matku Terezu za svätú.

Status jej prizná zvláštny prístup k Bohu a „superschopnosti“: modlitbou k svätcovi sa vaše priania môžu naplniť.

Ján Pavol II. blahorečil (predstupeň svätosti) Matku Terezu v roku 2003, stačilo na to uznanie jedného zázraku.

Teraz jej priznali aj zázrak druhý, už nič nebráni tomu, aby uctievanú rádovú sestru uznali za svätca. Podľa katolíckej cirkvi ide o človeka, ktorého životný príklad je hoden nasledovania.

Lenže Matka Tereza má aj odvrátenú stranu.

Púšťať sa do Matky Terezy, láskyplnej starenky všeobecne považovanej za symbol obetavosti a pokory, je viac ako nevďačná úloha. Hrozí, že okamžite skončíte s nálepkou mizantropa, ktorý je natoľko zaujatý, že bez ohľadu na okolnosti nadáva ľuďom z „opačného tábora“.

Niekedy však mýty treba zboriť, v tomto prípade to platí obzvlášť.

Prehrešky

O Matke Tereze bezpečne vieme, že si podávala ruky s diktátormi, čím legitimizovala ich odporné režimy, ktoré utlačovali podrobený ľud, alebo že v inštitúciách, ktoré zriaďovala, dochádzalo nezriedka k sprenevere peňazí, ktoré jej ľudia v dobrej viere zverili, aby ich použila na pomoc chorým.

Nemilovala chudobných, ale chudobu, ako napísal autor Christopher Hitchens v knihe z roku 1995. Pacientom zámerne odopierala liečbu, lebo si myslela, že utrpením sa približujú Kristovi.

Ale keď jej samotnej hrozilo, že umrie, hospitalizovali ju v nemocnici, kde jej dali kardiostimulátor.

Máme zlé svedomie

My na Západe (zatiaľ tam patríme) máme zlé svedomie. Žijeme v nevídanom prepychu: na rozdiel od našich predkov nemusíme drieť na poli od svitu do mrku.

Máme more voľného času, ktorý vypĺňame bezstarostnými výletmi do prírody, nákupmi, zábavou s priateľmi alebo kávičkami. Je prirodzené, že sa nás pri pohľade na nezaopatrené a umierajúce deti a chorých ľudí, ktorých kosí hnačka alebo ebola, zmocňuje pocit viny.

A tak sa (oprávnene) skláňame pred tými, čo dokázali niečo vskutku vznešené – vzdať sa svojho pohodlia, odísť do tretieho sveta a pomáhať tým, čo to najviac potrebujú. Všetka česť.

Je to silné posolstvo. Lenže niekedy je, ako sa vraví, kráľ nahý. To je aj prípad Matky Terezy.

Christopher Hitchens o Matke Tereze. Zdroj – Youtube

https://www.youtube.com/watch?v=65JxnUW7Wk4

Milovala utrpenie

Asi po prvý raz upozornil na katastrofálne podmienky, v ktorých pacienti v liečebniach zriaďovaných Matkou Terezou žili, Robin Fox. Jeho znepokojujúci článok vyšiel v roku 1994 v najprestížnejšom medicínskom časopise Lancet.

O rok neskôr nasledovala Hitchensova vplyvná kniha „Misionárska pozícia: Matka Tereza, teória a prax“. Ďalšie kritické publikácie iba pribúdali.

V roku 1997, keď Matka Tereza zomrela, bolo vo svete otvorených 517 misií Misionárok lásky, rádu, ktorý založila v roku 1950.

„Doktori v nich pozorovali výrazný nedostatok hygieny, nevhodné podmienky, nedostatok starostlivosti, nevhodné jedlo a žiadne lieky na tlmenie bolesti,“ píšu Serge Larivée z univerzity v Montreale a jeho kolegovia v správe k článku, ktorý v roku 2013 vyšiel v časopise Studies in Religion/Sciences Religieuses.

„Problémom nebol nedostatok peňazí – nadácia Matky Terezy vyzbierala ročne stovky miliónov dolárov –, ale skôr zvláštne poňatie utrpenia a smrti: ‚Je niečo krásne v tom – vidieť chudobných prijať svoj údel, trpieť ako Kristus. Svet z ich utrpenia mnoho získa‘,“ citujú Matku Terezu autori štúdie.

Potraty, ničiteľ mieru

Larivée a jeho tím rekapitulujú aj ďalšie prehrešky Matky Terezy. „Keď prišlo na ľudské utrpenie, rada rozdávala modlitby, ale milióny nie. Keď Indiu zasiahli početné záplavy alebo po explózii vo fabrike na výrobu pesticídov v Bhopale ponúkla ľuďom modlitby, ale nie priamu či peňažnú pomoc.

„Na druhej strane nemala problém prijať vyznamenanie a peniaze od Duvalierovej diktatúry na Haiti,“ píšu autori.

Keď si Matka Tereza preberala v roku 1979 Nobelovu cenu za mier, na margo bosnianskych žien znásilnených Srbmi povedala: „Cítim, že najviac dnes mier ničia potraty…“ O potratoch si môžeme myslieť všeličo, ale uvedené tvrdenie je jednoducho chybné.

Zázrak?

Samostatnou kapitolou svätosti Matky Terezy sú zázraky, ktoré vraj vykonala. Ten prvý, na základe ktorého ju blahorečili, spočíval v údajnom zmiznutí rakoviny vaječníkov u Indky Monicy Besry po tom, čo sa pozerala na obrázok Matky Terezy.

Ako sa neskôr ukázalo, nešlo o rakovinový nádor. Žena navštívila nemocnicu, kde ju lekár – Vatikán s ním prípad „zázraku“ nekonzultoval – liečil konvenčnými prostriedkami.

Celá argumentácia Vatikánu, že išlo o zázrak, je chybná. Lebo korelácia nie je kauzalita. To, že sa dva javy náhodne vyskytnú spolu (korelácia), čiže pozeranie sa na nejaký obrázok a vyliečenie, neznamená, že jedno aj vyvolalo druhé (kauzalita).

Takto by sme mohli spojiť ľubovoľné aktivity Indky a tváriť sa, že viedli k jej uzdraveniu.

Neexistujúci hrdina

Príbeh Matky Terezy možno mnoho ľudí inšpiroval k tomu, aby pomáhali druhým ľuďom. A to je úžasné. Ale Matka Tereza bola iba obyčajný človek s množstvom chýb a nedostatkov.

Ľudia, ktorí ju obdivujú ako svätca, velebia neexistujúceho idealizovaného hrdinu, nie skutočného človeka z mäsa a kostí.

Dostupné z: DOI: 10.1177/0008429812469894

Teraz najčítanejšie