Denník N

Všetko najlepšie, Mr. Eastwood!

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Trumpove primitívne prejavy chápeme ako žartovanie, za jeho agresívnymi výpadmi vidíme rozhodného amerického muža. No podobne sme na tom s Putinom a s ostatnými diktátormi.

Po prvý raz som ho videl koncom šesťdesiatych rokov v majstrovskom diele Sergia Leoneho, vo westerne Dobrý, zlý a škaredý. Odvtedy som si pozrel veľmi veľa jeho filmov a úprimne ma tešilo, že získal piatich Oscarov.

Keď som si čítal jeho životopis, nechcelo sa mi veriť, že má už 86 rokov. V tomto veku už väčšina ľudí nepracuje. No Clint Eastwood aj v starobe zostal typickým Američanom: režíruje, pracuje ako producent, skrátka nedá si pokoj.

S Trumpom nebude nuda

A čo je ešte prekvapujúcejšie, vyjadruje sa aj k verejným otázkam. Naposledy vyslovil svoj názor na amerických prezidentských kandidátov. O Hillary Clintonovej síce veľa slov nepovedal, no Donaldovi Trumpovi sa venoval detailne. Nekritizoval však jeho hrubé poznámky, primitívne vtipy či agresívne vystupovanie. Hovoril o tom, že Trump bude skvelý prezident, lebo občania sa pri ňom nebudú nudiť.

Trump má vždy originálne nápady, povedal známy herec. Keď sa rozreční, ľudia spozornejú a s úžasom ho počúvajú, lebo profesionálni politici nikdy nepoužívajú výrazy ako on. Voličom sľubuje, že Spojeným štátom americkým vráti ich veľkosť, a nestrpí, aby sa s Washingtonom ktokoľvek zahrával. Sú situácie, keď treba jednu tresnúť, hovorí kandidát.

Veď sa to raz doučí

Takéto vety väčšinu poslucháčov privádzajú do tranzu. Ľudia výskajú a tlieskajú, potom si s oduševnením zaspievajú vlastenecké piesne. (Spomínate si ešte na deväťdesiate roky? Po Mečiarových mítingoch sa po uliciach ponevierali očarení ľudia. Keď sa ich opýtali, o čom Starý rozprával, nič si nepamätali, len neustále mleli o tom, že to bol zážitok na celý život.)

Eastwoodovi neprekáža ani Trumpova nepripravenosť. Podľa neho sa to, aké škody spôsobí jadrová bomba strednej veľkosti, koľko kontinentov je na svete či aký je rozdiel medzi históriou a hystériou, stačí naučiť až potom, čo sa človek stane prezidentom.

Sterilná vojna na obrazovkách

Eastwood celý život točil filmy a dobre vie, že niet nič horšieho, ako keď znudený divák po dvadsiatich minútach vyjde z kina a prejde do susednej športovej haly na boxerský zápas, lebo tam sa aspoň niečo deje.

Áno, vo filme a v športe sa majú veci diať. Bez vzrušujúcich okamihov by nikto nedopozeral futbalový zápas či divadelné predstavenie.

No čo v prípade, keď ide o krvavo vážne spoločenské udalosti? Prevažná väčšina ľudí žijúcich v takzvanom civilizovanom svete nemá vojnové zážitky. (Pre ľudí žijúcich v treťom svete toto konštatovanie neplatí.) Od konca druhej svetovej vojny uplynulo sedemdesiatjeden mierových rokov a vojnové udalosti sme videli len v televízii. No televízia neukazuje drsné zábery zakrvavených detských mŕtvol, sťatých mužov a civilného obyvateľstva nahádzaného do masových hrobov, ale obrazy takzvanej sterilnej vojny.

Presná raketa oknom vnikne do cieľového domu a pustoší výlučne v izbe, kde sa nachádzajú zlí ľudia. Vzdušné sily zbombardujú strategicky dôležitý most tak, že ryby to ani nepocítia. Moderné tanky odpaľujú svietiace strely, ktoré sú na obrazovke veľmi efektné. Televízne vysielanie však neukáže, kam strely dopadnú a koľko ľudí zabijú či navždy zmrzačia.

Dnešným ľuďom chýba alarm

Dnešný človek o týchto veciach nevie, lebo o nich ani nechce vedieť. Myslí si, že keď o týchto hrôzach nevie, tak sa vlastne ani nestali. Podľa iného vysvetlenia sa toho, o čom nevieme, ani nebojíme. Veru tak.

Pre svoju nevedomosť však nerozoznáme ani signály, ktoré poukazujú na nebezpečenstvo. Chýba nám alarmový systém poznania, nechápeme podstatu vecí. Trumpove primitívne prejavy chápeme ako žartovanie, za jeho agresívnymi výpadmi vidíme rozhodného amerického muža. No podobne sme na tom s Putinom a s ostatnými diktátormi. Rusi vtrhnú do Gruzínska a Ukrajiny? Prosím vás, však to je len hra.

Peking sa vyhráža svojim susedom? Ankara vraždí vlastných občanov? Teherán chce byť jadrovou veľmocou? Prosím vás, to netreba brať vážne. Aj tamojší ľudia sa chcú zabávať a túžia po nejakom vzrušení, to je všetko.

Známy britský historik J. Taylor v knihe o dôvodoch prvej svetovej vojny prezentuje ekonomickú a sociálnu situáciu v Európe, píše o kolonializačnej politike veľmocí, nemecko-francúzskom konflikte, presadzovaní nacionalizmov a zrade intelektuálov, pričom v závere konštatuje, že „nemôžeme zabudnúť ani na to, že ľudia sa po štyroch mierových desaťročiach chceli ruvať“. Nielen vojaci, ale aj civilné obyvateľstvo.

Leto storočia

Začiatkom leta som čítal skvelú knihu Florana Illiesa s názvom 1913, ktorej podtitul znie Leto storočia. Nemecký spisovateľ prezentuje dianie od januára do decembra 1913. Píše najmä o umelcoch a vedcoch, ale sem-tam sa na stránkach knihy objaví aj cisár, stranícky funkcionár či kráľ. A sem-tam už cítiť aj nejaké napätie. No umelecký svet si žije svojím životom a nevšíma si signály blížiaceho sa svetového požiaru. Namiesto ďalšej analýzy odcitujem niekoľko viet z predslovu k jednotlivým mesiacom.

Január: Hitler sa prechádza v parku zámku Schönbrunn a stretne sa so Stalinom. Thomas Mann sa v Benátkach takmer odhalí. Franz Kafka sa z lásky takmer zblázni. Na pohovke Sigmunda Freuda sa objaví mačka.

Marec: Robert Musil konzultuje s neurológom, ale môže odísť domov. Arnolda Schönberga pre jeho ohlušujúcu hudbu verejne vyfackajú. Wittgenstein sa v Cambridgei zaoberá vlastnou homosexualitou a základmi svojej novej logiky. Rainer Maria Rilke má nádchu. Hitler vo viedenskej mužskej ubytovni maľuje akvarely Dómu svätého Štefana. Parížska predajňa klobúkov Coco Chanel je čoraz úspešnejšia.

Júl: Toto je mesiac, kedy vysvitne, že vojna nemôže nikdy vypuknúť. Egon Schiele a František Ferdinand sa hrajú s modelovou železnicou. Pruskí dôstojníci sa nahí kúpu v jazere v Sacrowe. Kokoschka požiada Almu Mahlerovú o ruku, no tá pred ním utečie do Mariánskych Lázní. Matisse daruje Picassovi kyticu kvetov.

August: Je tu leto storočia. Freud odpadne, potom sa stretne v súboji s Jungom. František Jozef ide na poľovačku. Picasso a Matisse spolu jazdia na koni. Stalin sa stretne s Trockým.

December: Veľká otázka: Koľko avantgardy znesie Berlín? Kazimir Malevič namaľuje čierny štvorec. Rainer Maria Rilke by chcel byť ježko. Podľa Bertolda Brechta môže mať hocikto nádchu. Podľa Musila je v Nemecku temná situácia.

Človek je prvotriedna sviňa

Potom sa rok skončí a je tu 1. január 1914. Ľudia nadšene oslavujú, lebo občan má rád plesy, zábavu a disko. Neznáša však politiku a nudné prejavy. Chce sa zabávať. Nech sa už stane čosi vzrušujúce. Za akúkoľvek cenu.

P. S. Najsmutnejšie konštatovanie diela 1913 vyslovil Max Beckmann (máj 1913): Človek je prvotriedna sviňa a aj ňou zostane.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Donald Trump

Komentáre

Teraz najčítanejšie