Utrpenie zostalo v tieni syna

Mária z názvu knihy je najznámejšou Máriou – Ježišovou matkou. Kniha je príbehom jej utrpenia, ale aj pochybností, neistoty, výčitiek, dokonca slabosti. Nech sa páči, zoznámte sa s Máriou – človekom z mäsa a kostí. Matkou, ktorej pred očami umučili syna. Ktorej utrpenie však zostalo v tieni jej syna.

Mária sa na prahu smrti ukrýva na mieste mimo ľudí i svojej minulosti. Spomína na ukrižovanie svojho syna, na udalosti tesne predtým i potom, ale spomína i na Ježiša ako na malé dieťa, ktoré bolo pre ňu tým, čím je každé malé dieťa pre svoju matku.

Iná pravda

Ak chcela Mária ostať v bezpečí, nemohla po smrti svojmu synovi ani umyť rany a pochovať ho. Bolo to jedno z jej najťažších rozhodnutí, jedna z mnohých mučivých spomienok, ku ktorým sa stále vracia. Nebojí sa pravdy, hoci Ježišovi stúpenci, ktorí ju v jej úkryte navštevujú a zabezpečujú jej jedlo, jej podávajú pravdu inú.

Tóibín napísal celú knihu ako Máriin monológ – veď ako inak by mohla napriek všetkým udalostiam okolo Ježišovho ukrižovania ostať v kontakte s realitou, so svojou pravdou, so svojím utrpením, a tak vlastne i so svojím synom. Text má tiež vďaka monológu väčšiu autenticitu i silu. Vonkoncom to však nie je jednoduché čítanie.

Je to veľmi zvláštna kniha, kde každý čitateľ dobre vie, ako skončí jej syn. Zato málokto vie, ako skončí Mária. Tá svojho poslucháča (a Tóibín čitateľa) nešetrí, vlastne ho takmer ani nevníma. Ak on prijme túto cestu, uvidí to, čo jej súčasníci nevideli: „Zdalo sa mi ohromujúce, že nikto si okamžite nevšimne to bremeno, ktoré nesiem, že na každého, koho stretnem a kto ma nepozná, určite pôsobím všedne, že všetko sa to skrýva niekde vnútri.“

Máriin jazyk je jednoduchý, až archaický – žiadne krkolomné myšlienky, zložité vety. Pre svoje utrpenie nevidí to, čo Ježiš znamená pre jeho stúpencov, nechápe jeho zmŕtvychvstanie, velebenie. Je matka, ktorá prišla o syna. Do tohto vzťahu, do tohto utrpenia sa nič iné nevojde. Je to veľmi intímna spoveď trpiacej osoby. Máriin kríž.

Tóibín si takýto experiment môže dovoliť – má na to dosť literárneho talentu, odvahy, pokory, ale i psychologickej presnosti – koniec-koncov, téme matky a synov sa nevenuje prvýkrát.

Kniha vôbec nespochybňuje Bibliu, nijako sa k nej nevyjadruje. Tak, ako bol pre Máriu cudzí Ježišov mesiášsky život, akí cudzí sú jej Ježišovi stúpenci, ktorí za ňou prichádzajú, je tento rozmer z knihy jednoducho odstránený.

Obyčajná matka a obyčajný syn

Ak si čitateľ dovolí vidieť humánny rozmer Márie, dokonca i humánny rozmer Ježiša, ak v nich na chvíľu bude môcť uvidieť obyčajnú matku a obyčajného syna, môže sa nielen čitateľsky obohatiť, ale obohatiť i svoju vieru – nech už je akákoľvek.

Mária, zvlášť na Slovensku zbožšťovaná, mala totiž zrejme ľudské vlastnosti ako my všetci – hnevala sa, smútila, bola zmätená, zlomená, slabá. Ak jej čitateľ dovolí byť takouto, stane sa tolerantnejším k sebe i k ľuďom okolo seba. Pretože každý príbeh má veľa rovín – aj ten Ježišov.