nedeľa

Späť do knižníc! Nenakričia tam na vás a bojujú s mýtom, že tam je nuda

Našli sme knižnice, ktoré sa snažia prispôsobiť novým technológiám, zamerali sa na mladých a na deti a nechcú byť len odkladiskom zabudnutých kníh.

Knižnica v Piesťanoch. Foto N – Tomáš Benedikovič

Adriana Adamovská mala dlhé roky z knižnice fóbiu. Už ako školáčka rada a veľa čítala a robievala to aj vo vani. Raz jej však do vane spadla kniha, ktorú si požičala v knižnici, a bála sa ju ísť vrátiť. Požiadala otca, aby to spravil za ňu, no on jej povedal, že má byť statočná a odniesť ju sama.

„Tak som ju priniesla, a tá pani na mňa začala strašne kričať. To som mala asi trinásť rokov a odvtedy som žiadnu knižnicu nenavštívila, až kým som sa v jednej nezamestnala.“

S kolegami na čitateľov rozhodne nemieni kričať. „Snažíme sa ľuďom ukázať, že knihovníčky nie sú len nevrlé tety v knižnici, ale že sme tu aj my – mladí knihovníci. Chceme bojovať proti mýtom, že v knižnici je nuda a knihovníci sú nudní,“ hovorí Marta Dušková, ktorá spoločne s Adrianou patrí do neformálneho združenia Mladí knihovníci.

Grilovačka a knihy

Tí nedávno v bratislavskej Knižnici Ružinov zorganizovali brigádu spojenú s grilovačkou. Knižnica totiž okrem budovy vlastní aj malý priľahlý park, ktorý potreboval trocha upraviť. Čitateľom chcú ponúknuť trocha viac než len skladisko kníh a tmavé uličky medzi regálmi.

Počas grilovačky už pri príchode do knižnice bolo namiesto starých zatuchnutých políc cítiť vôňu pečeného mäsa. Pri vchode niekoľko dobrovoľníkov strihalo živý plot, ďalší kosili trávnik, klčovali kríky a zametali úzke chodníky.

Mestská časť Ružinov ročne do kultúry investuje takmer dva milióny eur. Z toho asi štvrtina ide na fungovanie knižnice. Keď v roku 1972 vznikala, mala osemtisíc čitateľov a desať pobočiek. Dnes majú o polovicu menej čitateľov aj pobočiek a v regáloch je uložených dovedna 170-tisíc kníh.

„Knižnica je dnes vnímaná ako miesto len pre knihy a nie pre ľudí. To by sa malo zmeniť,“ hovorí Adamovská. Mladí knihovníci raz za rok organizujú Knihovnícky barcamp, kde sa snažia nájsť odpoveď na to, ako by mali vyzerať knižnice súčasnosti.

Súperia s kníhkupectvami

Čo ešte Mladých knihovníkov trápi? Prestali k nim chodiť „obyčajní ľudia“. Učiteľky sem vodia triedy žiakov, dôchodcovia a dôchodkyne si požičiavajú literatúru faktu či ľúbostné romány, ale ostatní ich obchádzajú.

Našli si iné miesta, za knihami chodia do kníhkupectiev, ktoré v mestách do veľkej miery preberajú úlohu knižníc. Pôsobia útulne, ponúkajú občerstvenie, besedy a diskusie a príjemný priestor na oddych pri knihe.

Prostredie v knižniciach sa zatiaľ Mladí knihovníci snažia zlepšovať drobnosťami. „Kolegyňa u nás v ružinovskej knižnici nakúpila relaxačné maľovanky. Ak k nám niekto príde, môže si sadnúť a začať si maľovať. Mala tiež nápad, žeby sme čitateľom ponúkali džbány s limonádou,“ hovorí Adamovská.

Veľa ľudí dnes vyhľadáva miesta, kde môžu spomaliť, a práve to je podľa Duškovej pre knižnice veľká výzva. „Do knižnice by si ľudia len tak mohli prísť sadnúť. Možno by si pritom niečo prečítali, možno by si dali iba kávu, niekoho by tam stretli alebo by si vymaľovali antistresovú maľovanku.“

Najlepšie knižnice zažili v severnej Európe – veľké, krásne budovy v centre mesta, s kaviarňami alebo reštauráciami. Ani si nevšimnete, že je to knižnica, dáte si kávu, stretnete sa s priateľmi a popritom možno navštívite niektoré z podujatí knižnice, či len tak relaxujete v príjemnom prostredí kníh.

„Knižnica je chápaná ako verejný priestor pre ľudí, nie budova na knihy,“ vysvetľuje mladá knihovníčka.

Knižnica v Piesžanoch. Foto N - Tomáš Benedikovič
Knižnica v Piešťanoch. Foto N – Tomáš Benedikovič

Aj so sálou na divadlo

Miesto, ktoré by mohlo ostatných slovenských knihovníkov inšpirovať, je určite aj piešťanská knižnica. Medzi prvými knižnicami na Slovensku otvorila ešte v roku 1999 internetové stredisko, dnes má jeden z najlepšie fungujúcich webov a nebráni sa novým veciam.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás