Denník N

Dom pre týrané ženy ide do dražby, v pozadí je biznis Ruska s Kočnerom

Pavol Rusko na úrade vlády v roku 2016. Foto – TASR
Pavol Rusko na úrade vlády v roku 2016. Foto – TASR

Aktualizované 7. 9. – Azylové centrum Maják nádeje, ktorému šéfuje Pavol Rusko, sa zmieta v problémoch. Jeho budova ide v piatok do dražby, sociálni pracovníci zasa narýchlo z domu berú deti, o ktoré sa tam mali starať.

Spomínate si na známu bratislavskú bytovku Five Star Residence, spojenú s menom Mariána Kočnera? Po kúpe siedmich bytov v tomto komplexe štát vyplatil na vratkách DPH dva milióny eur Ladislavovi Bašternákovi, čo rozpútalo celú kauzu podozrenia z daňových podvodov.

Tá istá bytovka teraz figuruje aj v pozadí exekúcie centra pre týrané ženy Maják nádeje, ktoré v minulosti založilo bratislavské Staré Mesto s nadáciou bývalého majiteľa televízie Markíza Pavla Ruska. Na piatok 9. septembra je ohlásená dražba budovy azylového centra na Karpatskej ulici v Bratislave, ktorá  môže znamenať jeho koniec.

Staré Mesto vidí za exekúciou podozrivé pôžičky, ktoré podpisoval Pavol Rusko s podnikateľom Mariánom Kočnerom. Predstavitelia mestskej časti sa nemôžu zbaviť dojmu, že išlo o fiktívne obchody, ktorých jediným cieľom bolo pripraviť Maják o budovu.

Krízové centrum pre týrané ženy Maják nádeje. Foto N - Tomáš Benedikovič
Krízové centrum pre týrané ženy Maják nádeje. Foto N – Tomáš Benedikovič

Štát si berie deti späť

Problémy sú vážne. V Majáku nežili len týrané ženy so svojimi deťmi, ale aj deti v opatere štátu, ktoré im zveril súd. Centrum teda plnilo úlohu akéhosi súkromného detského domova. Z poslednej kontroly ústredia práce a sociálnych vecí vyplýva, že ani túto úlohu posledné mesiace nezvládali.

Centrum bolo ešte pred letom domovom pre asi desiatku detí, ktoré tam však štát nemieni dlhšie nechať. Sociálni pracovníci prišli do centra v júli. Našli tu izby a kúpeľne v zlom stave, dokonca museli vyšetrovať, či deti dostávajú poriadne jesť. Okamžite rozhodli, aby boli všetky deti premiestnené do pôvodných alebo náhradných rodín, alebo im bol nájdený nový detský domov. Maják dostával od štátu na tieto deti dotácie.

Krátko k tomu, ako sa zo zakladateľa Markízy, ktorá minulý týždeň oslávila 20 rokov, a exministra hospodárstva, stal riaditeľ azylového centra pre týrané ženy. Maják nádeje vznikol v roku 2002 ako nezisková organizácia bratislavského Starého Mesta a Nadácie Markíza. Samospráva do nej za tri eurá vložila budovu na Karpatskej ulici v centre mesta, Ruskova nadácia financovala opravu. 

Bolo to ešte v čase, keď Rusko kontroloval väčšinu v televízii Markíza a práve vstupoval do politiky so stranou ANO. Od roku 2006, po tom, čo podiel v televízii predal, sa Nadácia Markíza premenovala na Nadáciu Priatelia, no Rusko si v nej ako zakladateľ zachoval vplyv. Na prelome februára a marca 2015 Ruskova nadácia, ktorá má väčšinu v správnej rade Majáka, odvolala dlhoročného riaditeľa azylového domu a riadenie prevzal Rusko.

Neúspešný podnikateľ, sociálny pracovník

To už zakladateľ Markízy prežíval iné časy ako v období riaditeľovania v televízii. Po neúspechu v politike sa vrátil k podnikaniu, no veľmi sa mu nedarilo. Svoju zásluhu na tom vraj mal dnes už bývalý manžel moderátorky Anety Pariškovej, David Dočekal. Toho Rusko viní, že mu ukradol 3,5 milióna dolárov.

Dočekal tvrdil, že mu peniaze Rusko daroval – on to však popieral. „Táto kauza bola dôvodom mojich neskorších finančných problémov. Skrátka, keď vám zo štruktúry biznisu zrazu zmizne taký obrovský balík peňazí, tak sa problémy kopia ako domino,“ vysvetľoval Rusko denníku Nový Čas.

foto – TASR
Foto – TASR

Rusko sa od začiatku netajil tým, že chce budovu Majáka predať. Hovoril, že je v zlom stave a týraným ženám už nevyhovuje, a že za jej predaj sa bude dať postaviť nové azylové centrum mimo centra Bratislavy. Staré Mesto však proti predaju protestovalo a poslanci Ruska vinili, že chce na ňom zarobiť.

Keď sa s ním dlhé mesiace nevedeli dohodnúť, navrhli súdu poslať celú neziskovku do likvidácie, aby mohli budovu získať späť a sociálne služby pre týrané ženy poskytovať bez Pavla Ruska. To bolo ešte vlani v novembri – súdy však odvtedy o návrhu nerozhodli. Maják, ktorý poskytoval útočisko dvadsiatke žien a rovnakému počtu detí, postupne prichádzal o dotácie na sociálne služby, vďaka ktorým fungoval.

Pôžičky od Kočnera

Medzitým začal konať Rusko. Ako riaditeľ Majáka uzatvoril v decembri 2015 zmluvu o pôžičke so spoločnosťou Správa a inkaso pohľadávok vo výške 100-tisíc eur. Jediným spoločníkom v tejto firme je Marian Kočner.

V tom istom čase Rusko uzatvoril, tiež ako štatutár Majáka, so spoločnosťou Inkasný servis zmluvu o budúcej zámennej zmluve, ktorá mala hovoriť o vzájomnej zámene nehnuteľností Majáka nádeje za nehnuteľnosti v komplexe Five Star Residence. Aj za Inkasným servisom stojí Kočner.

Five Star Residence z kauzy Bašternák. foto N - Tomáš Benedikovič
Five Star Residence z kauzy Bašternák. Foto N – Tomáš Benedikovič

Táto druhá zmluva bola neskôr zmenená na povinnosť Majáka nádeje zaplatiť sumu 500-tisíc eur. Rusko teda Majáku vytvoril pohľadávky vo výške 600-tisíc eur, ktoré v januári tohto roka prevzala novovzniknutá firma Vigi Trade. Vo februári tohto roka Rusko tieto pohľadávky uznal a v notárskej zápisnici súhlasil aj s exekúciou nehnuteľností azylového centra.

To všetko sa stalo bez vedomia členov správnej rady neziskovky, kde má Staré Mesto menšinu. Podľa platného štatútu Majáka nádeje pritom Rusko nemohol bez súhlasu správnej rady podpisovať záväzky vyššie ako 1650 eur. „Pán Rusko vedel veľmi dobre dopredu, že takúto pôžičku nebude schopný Maják nádeje platiť,“ vraví starosta Starého Mesta Radoslav Števčík.

Staré Mesto proti exekúcii všemožne protestovalo, dokonca sa obrátilo listom na ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú či generálneho prokurátora. No všetko sa už rozbehlo a v piatok 9. septembra čaká budovu Majáka nádeje dražba. „Staré Mesto považuje pôžičky za fiktívne,“ vraví hovorkyňa mestskej časti Nora Gubková.

„Riaditeľ podľa platného štatútu nemohol bez súhlasu správnej rady zaväzovať Maják nádeje na záväzky vyššie ako 50-tisíc korún, teda 1650 eur. Navyše, podľa zákona o neziskových organizáciách, poskytujúcich všeobecne prospešné služby, na nakladanie s nehnuteľnosťami musel mať takisto súhlas správnej rady. Toto všetko bolo odignorované.“

Exekúcia, dražba – a koniec?

Vďaka exekúcii a dražbe sa zrejme podarí obísť predkupné právo Starého Mesta, ktoré na budovu Majáka stále má. Dom, ktorý kedysi za tri eurá vložili do neziskovky, aby slúžil týraným ženám a ich deťom, tak zrejme nakoniec skončí v cudzích rukách. „Podľa všetkého išlo o fiktívne právne úkony, ktorých jediným cieľom bolo, aby bola exekúcia vykonaná,“ tlmočí názor Starého Mesta Gubková.

Marian Kočner foto N - Tomáš Benedikovič
Marián Kočner.  Foto N – Tomáš Benedikovič

Úradníci podali aj trestné oznámenie pre podozrenie z podvodu, s tým sa však zatiaľ nič nedeje. Nie je pritom prvé. Už vlani v júli podali v súvislosti s Ruskom trestné oznámenie pre podozrenie zo sprenevery peňazí. Dôvodom bolo niekoľko prevodov z účtov Majáka nádeje na eseročku Maggie, v ktorej v minulosti sedela Ruskova švagriná a speváčka kapely P. S. Magda Vyletelová.

Neziskovka firme poslala minimálne trikrát po 12-tisíc eur, ktoré označila ako „Záloha Romeo 1“, „Záloha Romeo 2“ a „Rezervačný poplatok 3 – Romeo“. Spoločnosť Maggie v tom čase pripravovala v Prahe muzikál Rómeo a Júlia a Pavol Rusko vystupoval na tlačovkách ako jeho producent. Krátko po premiére sa z projektu stiahol a veľkolepý muzikál po pár týždňoch pre nezáujem verejnosti skrachoval.

„Pavol Rusko vlani defraudoval prostriedky Majáka nádeje a teraz urobil všetko pre to, aby dokonal podvod a ukradol Majáku nádeje nehnuteľnosť na Karpatskej ulici,“ povedal starosta Starého Mesta Radoslav Števčík. Vyzval exekútorov, aby sa na tomto podvode nepodieľali.

„Vyzývam aj prokuratúru, aby bránila verejný záujem,“ pokračoval Števčík. „Nedávno uplynulo 20 rokov od založenia Markízy, ktorú Rusko zakladal. Nečakal by som, že od tej doby klesne tak hlboko, že ukradne majetok mestskej časti Staré Mesto.“

Pavol Rusko bol pred začiatkom leta žiadať na prevádzku Majáka na úrade vlády dotáciu z Nórskych fondov. Na otázky Denníka N nereagoval. Čo bude so ženami, ktoré v Majáku stále žijú, ak sa budova na Karpatskej vydraží, Staré Mesto povedať nedokázalo, lebo na to nemá vplyv. „Je to otázka pre štatutára Majáka – Pavla Ruska,“ odpovedala Gubková.

Ironickú bodku za celým príbehom môže dať jeden klik na webovú adresu, ktorú ešte pred pár mesiacmi Maják nádeje používal. Doména s názvom www.majak-nadeje.sk dnes odkazuje na ponuku onlinových nebankových pôžičiek do výšky 5000 eur.

Teraz najčítanejšie