Denník N

Branci ho volali k sebe: Trénovali v Rusku, na Ukrajine bojujú až šiesti

Radovan Bránik. foto – Matúš Zajac (archív Radovana Bránika)
Radovan Bránik. foto – Matúš Zajac (archív Radovana Bránika)

Radovan Bránik sa so Slovenskými brancami stretol pri likvidácii povodňových škôd, píše o nich aj na svojom blogu.

Kedy ste sa po prvý raz stretli s ľuďmi zo Slovenských brancov?

Bolo to v polovici roku 2011 pri likvidácii následkov udalostí povodne v Píle. Prihlásili sa v centre, ktoré sme pre samosprávu Píly realizovali, a prišli ako dobrovoľníci pomáhať.

Ako na vás pôsobili v prvej chvíli a ako sa váš názor na nich vyvíjal?

Ja som si na začiatku myslel, že sú z armády, lebo sa tak obliekajú a veľmi tak chceli pôsobiť. Bolo zaujímavé, že prakticky pri každej podobnej udalosti s hromadným postihnutím obyvateľstva sa niekto od nich prihlásil. Musím povedať, že čo sa týka disciplíny, výkonu v teréne a ochoty pracovať, boli bezkonkurenční. Z tohto hľadiska som ich prijímal bez výhrad, lebo v čase, keď iní padali na hubu, títo chlapci boli stále ochotní sa zapojiť.

V čom bol teda problém?

Vždy som sa snažil o ľuďoch, ktorí sa k nám dobrovoľne hlásili, zistiť trochu viac. A oni sa začali zaujímať o mňa a o moje organizačné schopnosti. V roku 2012 sa ma spýtali, či by som sa nechcel podieľať na vzniku niečoho, čo vtedy nazývali dobrovoľné zbory.

Na čo mali tie dobrovoľné zbory slúžiť?

Oni to celý čas komunikovali, že ide o niečo na spôsob civilnej ochrany. Dobrovoľníci, ktorí budú pomáhať a zachraňovať. Branci zvonku pôsobili ako vtipne poobliekaní brigádnici. Rýchlo však začalo byť citeľné, že ich obdiv k militarizmu je veľmi silný. Keď som sa postupne zoznamoval s viacerými ľuďmi od nich, bolo stále zretelnejšie, že táto občianska výpomoc je len jednou časťou ich záujmu. Pod ňou bublalo úplne iné zameranie.

Branci sa prezentujú ako apolitické združenie. Aké názory mali v skutočnosti?

Ja som to mohol porovnávať, lebo podobne ako Slovenskí branci sa na rôznych likvidáciách následkov povodní podieľali aj členovia Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko. Oni tiež chodili v tých svojich zelených tričkách a polouniformách, no na nich bolo cez pauzy či na guláši vždy vidieť, že sú veľmi silne politickí. Mali svoje extrémne názory, nadávali na Cigánov. Branci však boli oveľa menej ideologickí. Zaujímal ich boj a bojové techniky, ale nezdalo sa mi, že by boli viazaní na konkrétnu ideológiu. V žiadnom prípade neboli neonacisti, aj keď si viem predstaviť, že sa medzi nimi nachádzali aj takí. Martin Keprta mi dokonca v roku 2013 písal, že vie zdokladovať, ako vyhodili niekoľko členov za propagáciu ultrapravicových názorov.

Sú alebo nie sú Slovenskí branci extrémisti?

Nie sú to žiadni mierumilovní chlapci. Zachytil som, že ich tréningy sa od civilnej ochrany začali prudko posúvať k niečomu inému. Trénujú boj zblízka, prepady konvojov, zadržiavanie rukojemníkov. To sa pohybuje za hranicou toho, čo v rámci bežnej civilnej ochrany potrebujete.

Vy ste videli niektoré z ich tréningov?

Kedysi mali na Facebooku stránku, kde boli pomerne otvorení, no tú zmazali. Na tej súčasnej sa síce prezentujú konformnejšie, no aj na nej viete nájsť veci, ktoré sú podľa môjho názoru veľmi nebezpečné. Desiatky z tých chalanov v priebehu štyroch rokov získali silné schopnosti v boji zblízka či obsadzovaní budov. Môžem povedať, že mnohí z nich sú zdatnejší ako bežný prieskumník slovenských ozbrojených síl.

Trénovali so zbraňami?

Majú k dispozícii aj zbrane, aj keď oficiálne je to všetko označované za airsoft. Vždy však u nich bola silná túžba pracovať aj s reálnymi zbraňami. Sú medzi nimi chalani, ktorí majú povolenia na legálnu držbu. Viem, že robia aj ostré streľby, alebo to robia tak, že idú na oficiálnu strelnicu a tam si legálne zbraň vypožičajú. S inštruktorom môžete legálne strieľať aj z dávkového samopalu. Stovky z nich boli chlapci, ktorí prídu, niečo sa naučia a odídu, no niekoľko desiatok je naozaj schopných reálneho boja. To sa ukazuje aj na tom, že minimálne šiesti z nich sú na fronte na Ukrajine, a to sú len tí, o ktorých viem.

vo vode2
Slovenskí branci trénujú aj vo vode. Foto – Slovenskí branci

 

V čom je najväčšie riziko Slovenských brancov?

Neexistuje žiadna evidencia ich členov a neexistuje spôsob, ako kontrolovať ich pohyb a to, ako svoje schopnosti využívajú. Viem, že viacerí z nich sa opakovane zúčastňovali kurzov prežitia v Rusku. Majú tam silné osobné väzby, sú ideovo aj tréningovo naviazaní na ľudí, ktorí z Ruska pochádzajú.

To znamená, že i keď nemožno hovoriť o konkrétnej ideológii, orientujú sa na Rusko?

Jednoznačne. Medzi brancami vari nenájdete jediného človeka, ktorý by mal akúkoľvek pozitívnu inklináciu k NATO či západným štruktúram. NATO je smrteľným nepriateľom a Rusko je spásou, to je jednoznačné. Aj keď by ste povedali len to, že na oboch stranách sú zlí aj dobrí, odmietnu vás. Už veľmi dlho sú pod vplyvom presvedčenia, že Rusko je garantom bezpečia a všetko zlé, čo robí, robí len preto, že ho k tomu niekto vyprovokoval. Inštruktori, ktorí ich učia bojovým technikám, ako nenápadnú pridanú hodnotu prinášajú práve mýty o všeslovanskej vzájomnosti a podobne. Paradoxné je to zvlášť v situácii, keď ich priviedli na východnú Ukrajinu bojovať proti USA tak, že strieľajú do Slovanov. Na verbovanie a dovoz bojovníkov z EÚ existuje prepracovaný logistický systém, to nie je len tak, že sadnete do autobusu, prihlásite sa pri okienku a niekto vám strčí do ruky samopal.

Na svojom blogu ste spomínali, že trénujú aj vypočúvacie metódy. Čo si pod tým má človek predstaviť?

Ak chcete niektorým veciam odolávať, musíte si ich vyskúšať, a toto trénujú aj oni. Hovoríme o waterboardingu, spánkovej deprivácii, preťažovaní zmyslových podnetov a viacerých iných technikách, ktoré – ak by sa použili v reáli – sú za hranicou zákona. Sú to paradoxne metódy, ktoré oficiálne štruktúry vykonávať nesmú, no títo chlapci ich dôkladne poznajú, aj kvôli získaniu vlastnej odolnosti voči nim.

Ako vlastne Slovenskí branci reagujú na to, že o nich verejne hovoríte?

Martin Keprta články na blogu čítal a aj tie v Denníku N, on sám to nejako zle nevníma, skôr mu mediálna pozornosť imponuje. Ostatní sa mi zatiaľ neozvali. Keď som sa vyjadroval v dávnejšej minulosti, vedenie brancov oficiálne písomne protestovalo proti niektorým formuláciám, ktorými som ich priraďoval k extrémistom z kruhov blízkych neonacizmu, alebo som tvrdil, že k nim inklinujú osobnosti so sociopatickými rysmi. Musím však povedať, že vzhľadom na pomerne veľký rešpekt sa ma nikdy nepokúšali zastrašovať či vydierať; napríklad v prípade neonacistov je to skôr pravidlo.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie