Denník N

Kiska má o Majdane jasno, Ukrajinci chcú do Európy

Andrej Kiska v Kyjeve na Pochode dôstojnosti. Foto N – Mirek Tóda
Andrej Kiska v Kyjeve na Pochode dôstojnosti. Foto N – Mirek Tóda

Pochodu dôstojnosti sa zúčastnili desiatky európskych politikov.

KYJEV. Francúzsky intelektuál Bernard-Henri Lévy sa celý čas vedľa slovenského prezidenta Andreja Kisku tvári zamyslene. Zadumane sa tvári, aj keď po Kyjeve neskôr sprevádzal ukrajinského prezidenta Petra Porošenka po Michajlovskom námesti.

Ukrajinská vláda tam pre novinárov a európskych lídrov, ktorí v nedeľu prišli osláviť prvé výročie revolúcie na Majdane, pripravila výstavu „dôkazov o ruskej agresii“. Cez noc pod pravoslávny chrám nad kyjevským Námestím Nezávislosti priniesli tank, raketový systém Grad, delostreleckú artilériu či špionážne drony ruskej výroby.

Kiska je v Kyjeve: Nepochybujem o účasti Ruska vo vojne na Donbase
Každý, kto má dostatočné informácie a nepodľahol ruskej propagande, nemôže mať pochybnosti, tvrdí slovenský prezident.

Lídri viacerých európskych krajín – vrátane slovenského prezidenta Andreja Kisku – pri nich dostali o každom exemplári prednášku priamo od Porošenka. Ukázal im aj zhorené autá z ukrajinského prístavu Mariupoľ, kde po januárovej ofenzíve proruských rebelov v centre mesta zomrelo vyše 30 ľudí.

„Obávam sa, že také zbrane ešte neutíchli,“ rozpráva pre Denník N vážny Lévy.

„Obávam sa aj toho, že ruské akcie dobytím Debaľceva ešte neskončili, môže sa pokojne napredovať aj na Mariupoľ,“ dodáva filozof, ktorý je jedným z viacerých západných intelektuálov, ktorí sa rozhodli pomôcť Ukrajine počas jej existenčnej krízy.

Francúzsky intelektuál Bernard Henri-Lévy  v Kyjeve. Foto N - Mirek Tóda
Francúzsky intelektuál Bernard-Henri Lévy v Kyjeve. Foto N – Mirek Tóda

Vojna zviera Ukrajinu

Kým Lévy na seba strháva pozornosť západných médií, slovenský exminister financií Ivan Mikloš má vláde v Kyjeve pomôcť s reformami – tie sú podmienkou čerpania miliardovej pomoci, ktorá má odvrátiť bankrot Ukrajiny a spraviť reformy znesiteľné aj pre najchudobnejšie vrstvy. Tie čelia aj trojnásobnému zdraženiu a rekordnému pádu ukrajinskej meny hrivna.

„Vojnový konflikt zviera Ukrajinu a zapríčiňuje, že reformy idú veľmi pomaly,“ hovorí prezident Kiska, ktorý víta, že Mikloš ide robiť poradcu ukrajinskému ministerstvu pre ekonomický rozvoj.

Rozhovor s Ivanom Miklošom
Ukrajina musí hlavne znížiť verejné výdavky. Podiel verejných výdavkov v rozpočte je dnes okolo 53 percent, my máme okolo 39 percent z HDP. Najakútnejším opatrením je odstránenie dotácií cien plynu a energií. Deformácie sú obrovské.

Na oslavy prvého výročia ukrajinskej revolúcie prišli najvyšší lídri z Nemecka, Gruzínska, Litvy aj krajín strednej Európy s výnimkou Česka a Rakúska, ktoré do Kyjeva poslali len šéfov svojich diplomacií.

„Ideme si pripomenúť tých sto ľudí, ktorí zomreli na Majdane, vyjadriť Ukrajine podporu v mierovom procese a po tretie vyjadriť podporu reformám,“ rozprával Kiska ešte v malom lietadle ministerstva vnútra JAK 40, ktoré má kapacitu len 16 ľudí.

Pochod dôstojnosti v Kyjeve. Foto N - Mirek Tóda
Pochod dôstojnosti v Kyjeve. Foto N – Mirek Tóda

Ukrajina chce patriť k demokraciám

Rok po tragických udalostiach na kyjevskom Námestí Nezávislosti spomína prezident na revolúciu ako na snahu patriť „do našej demokratickej Európy“.

Naopak, slovenský premiér Robert Fico vyhlasuje, že ide o geopolitický súboj medzi USA a Ruskom.

Napriek Ficovým často útočným slovám na adresu ukrajinskej vlády a vyhýbaniu sa kritike Ruska, slovenská diplomacia podporuje sankčnú politiku proti Rusku za jeho politiku na Ukrajine.

Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák pre Sobotné dialógy v Slovenskom rozhlase povedal, že nikto tak nepomohol Ukrajine ako Slovensko reverzným tokom plynu.

„Ukrajinský predseda vlády na tlačovej konferencii 30. decembra povedal, že Ukrajina ušetrila reverznými dodávkami plynu za rok 2014 približne miliardu amerických dolárov,“ povedal Lajčák pre RTVS. Spätným chodom prúdi plyn na Ukrajinu nielen zo Slovenska, ale aj z Maďarska a Poľska, lenže v oveľa menšom objeme.

Kyjev. Foto N - Mirek Tóda
V Kyjeve pripravili dôkazy o ruskej bojovej technike v konflikte. Foto N – Mirek Tóda

O Majdane má Kiska jasno

Státisícové demonštrácie nasledovali po tom, ako dnes už zosadený exprezident Viktor Janukovyč náhle vymenil proeurópsky kurz za ruský a týždeň pred summitom vo Vilniuse koncom roka 2013 odmietol podpísať asociačnú dohodu.

„Majdan bol vyjadrením ľudí a Ukrajiny, že chcú ísť smerom k demokracii, nechcú oligarchov ani úplatky, chcú byť súčasťou našej demokratickej Európy. Ľudia na Majdane boli ochotní položiť životy za to, aby život na Ukrajine bol lepší a demokratickejší,“ rozpráva Kiska.

Pamiatku „nebeskej sotni“ – stovky obetí – si európski lídri s davmi ľudí pripomenuli Pochodom dôstojnosti, ktorý viedol centrom Kyjeva.

Začal sa na Institutskej ulici, odkiaľ na demonštrantov strieľali snajperi, pokračoval k parlamentu, kde takto pred rokom v réžii Janukovyča schválili diktátorské zákony.

Skončil sa na Majdane, kde sa svetoví politici aj zástupcovia náboženských obcí, pravoslávni, katolíci, židia aj moslimovia z Krymu spolu zúčastnili na pietnej bohoslužbe.

Od Majdanu má Ukrajina nový parlament, premiéra aj prezidenta.

Prišla však o Krym a na Donbase bojuje v krvavej vojne proti proruským silám podporovaným Moskvou. Za necelý rok tam zomrelo už vyše päťtisíc ľudí.

Preto sa oslavy prvého výročia niesli skôr v smútočnej atmosfére. Príbuzní obetí, ale aj obyčajní Ukrajinci kládli kvety a zapaľovali kahančeky za obete.

Pochod dôstojnosti. Foto N - Mirek Tóda
Pochod dôstojnosti. Foto N – Mirek Tóda

Obete pribúdajú

V nedeľu k tragickej bilancií krvavých udalostí, ktoré nasledovali po ruskej okupácii Krymu, pribudli ďalšie tri obete.

V miliónovom Charkove niekto hodil na dav ľudí granát, zabil troch ľudí a desiatky ďalších zranil. Vláda v Kyjeve to označila za teroristický útok.

K podobným útokom došlo nedávno napríklad aj v ďalšom meste, kde prevláda ruština – v prístave Odesa.

Ešte ďalej na východe sa nenaplnili obavy polmiliónového mesta Mariupoľ, za ktorým preskupovali svoje sily proruskí separatisti údajne s ruskými tankmi a raketovými systémami. Obe strany vyhlásili, že začnú sťahovať ťažkú vojenskú techniku.

Podľa slovenského prezidenta Kisku „len ten, kto nemá dosť informácií a podľahol ruskej propagande, môže nevidieť účasť Ruska vo vojne o Donbas na východe Ukrajiny“.

Tam aj v čase prímeria rebeli ostreľovali ukrajinské pozície a minulý týždeň s pomocou ruských profesionálov dobyli dôležitý dopravný uzol Debaľceve.

Neodškriepiteľným faktom je to už aj podľa rešpektovaných ruských novín ako Kommersant. Tie zverejnili reportáž popisujúcu, ako si skupina mladých ruských vojakov z viacerých ruských miest strháva nášivky a neskôr ako „dobrovoľníci“ napreduje na Debaľceve.

V Kyjeve si to myslia aj davy ľudí, ktorí na pochode niesli okrem transparentov „Sme Ukrajina“ či „Sme Európa“ v angličtine, francúzštine či ukrajinčine aj podobizne ruského prezidenta Vladimira Putina s nápisom „Putler“.

V Kyjeve na Pochode dôstojnosti. Foto N - Mirek Tóda
V Kyjeve na Pochode dôstojnosti. Foto N – Mirek Tóda

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie