Denník N

Poslankyňa Petruchová sa už volá Shahzad. Vydala sa za moslimského utečenca z Pakistanu

Silvia Petruchová (39) je novou poslankyňou, do parlamentu sa dostala na kandidátke OĽaNO. Je ekonómka. Za posledných desať rokov je jedinou poslankyňou na invalidnom vozíku, má svalovú dystrofiu. Pochádza z Nitrianskeho Pravna, teraz žije v Bratislave. Bakalársky diplom získala v Prievidzi na detašovanom pracovisku Ekonomickej univerzity. Popri škole pracovala ako účtovníčka v pekárni. Pracovala aj vo Výrobnom družstve invalidov v Prievidzi, kde robila administratívu a personalistiku. Zúčastnila sa na abilympiáde v Indii. Desať rokov po strednej škole sa prihlásila na Fakultu matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského, kde ju prijali. Počas školy pracovala na prírodovedeckej fakulte v Centre projektovej spolupráce. Foto N – Tomáš Benedikovič
Silvia Petruchová (39) je novou poslankyňou, do parlamentu sa dostala na kandidátke OĽaNO. Je ekonómka. Za posledných desať rokov je jedinou poslankyňou na invalidnom vozíku, má svalovú dystrofiu. Pochádza z Nitrianskeho Pravna, teraz žije v Bratislave. Bakalársky diplom získala v Prievidzi na detašovanom pracovisku Ekonomickej univerzity. Popri škole pracovala ako účtovníčka v pekárni. Pracovala aj vo Výrobnom družstve invalidov v Prievidzi, kde robila administratívu a personalistiku. Zúčastnila sa na abilympiáde v Indii. Desať rokov po strednej škole sa prihlásila na Fakultu matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského, kde ju prijali. Počas školy pracovala na prírodovedeckej fakulte v Centre projektovej spolupráce. Foto N – Tomáš Benedikovič

Poslankyňa z OĽaNO nehovorí, či zmení vierovyznanie. Šatku by však nenosila, aj keby bola moslimka.

V utorok do Národnej rady príde poslankyňa Obyčajných ľudí Silvia Shahzad. Verejnosť ju doteraz poznala ako Silviu Petruchovú, prvú slovenskú poslankyňu na vozíku (v minulosti bol v parlamente poslanec na vozíku Peter Body). Na začiatku bol problém s bariérami a reakcie typu „načo tam liezla?“. Po sobote sa môže objaviť nový typ negatívnych reakcií. Vydala sa za moslimského utečenca z Pakistanu, ktorý v Nemecku žiada o azyl.

Poznajú sa rok a pol, spoznali sa cez internetovú zoznamku. Prečo tam? Hovorí, že cez komunikáciu s viacerými ľuďmi sa chcela naučiť lepšie anglicky.

„Som otvorený človek, bavilo ma rozprávať sa na rôzne témy s ľuďmi. Môj cieľ na zoznamke bol zlepšiť sa v angličtine. Mojím snom bolo naučiť sa v cudzine jazyk, a nikdy sa mi to nepodarilo. Takže angličtinu viem len vďaka tomu, že s niekým takto komunikujem,“ opisuje poslankyňa, ktorá už bude používať nové meno Shahzad.

Pozná ho a dôveruje mu

Jej manžel Yasir je z Pakistanu a zhruba osem rokov žije v Európe. Je od nej mladší. Najskôr prišiel do Švédska, kde študoval na vysokej škole farmáciu, školu však nedokončil. Dnes žije v ubytovni pre utečencov v Berlíne a žiada o azyl. 

Proces je podľa poslankyne teraz komplikovanejší, podmienky sa sprísnili a azyl zrejme nezíska. Pakistan sa v porovnaní s inými štátmi nepovažuje za nebezpečnú krajinu. Patrí však podľa Transparency International medzi krajiny s vysokou korupciou. „Keď povieme Pakistan, asi nik z nás by tam nechcel žiť. Možno ísť tam na týždeň, zažiť dobrodružstvo. Aj tam však žijú ľudia a chcú ísť za lepším.“

Ako žiadateľ o azyl nemôže opustiť Nemecko, a tak za ním cestuje Silvia. „Som tam skoro každý mesiac, naposledy na týždeň,“ hovorí. Aj svadbu mali v zastúpení – Yasir bol v Nemecku, Silvia na Slovensku. Telefonujú si každý deň. Už rok a pol.

„Poznám ho a plne mu dôverujem. V situácii, v ktorej som, sa musím na neho stopercentne spoľahnúť, a to sa viem. Pre mňa bola svadba veľmi jednoduché rozhodnutie, lebo vždy, keď prídem do Berlína, je o mňa dobre postarané. Som odkázaná len na neho a viem, že je to človek, s ktorým chcem prežiť zvyšok života,“ hovorí poslankyňa OĽaNO.

O tom, prečo a ako sa manžel do Nemecka dostal, hovoriť nechce. Obáva sa, že na neho ľudia budú útočiť, keďže je moslim a cudzinec. „Pre mňa je to inšpiratívny človek. Začali sme sa rozprávať a pochopila som, že ľudia z akejkoľvek kultúry, vierovyznania môžu mať rovnaký pohľad na svet a život a vieme nájsť veľa spoločných hodnôt.“

Keď sa Európska komisia pýtala, či by boli Slováci spokojní, ak by ich dieťa malo vzťah s moslimom, len 16 percent povedalo, že áno. Je to po Česku (12 percent) druhý najnižší počet. Priemer Únie je 50 percent.

Jej manžel sa raz chce vrátiť do Pakistanu, aby cez regionálnu politiku pomohol vybudovať systém, aký je v Nemecku. V Pakistane chodil na strednú školu zdravotnícku a pracoval tam v telekomunikáciách. Aj v Nemecku pracuje. Jeho manželka vysvetľuje, že žiadateľ o azyl potrebuje na každú prácu povolenie, nemôže si ju meniť svojvoľne. Dnes robí pomocné práce. „Je odborník na likvidáciu odpadu a pomáha čistiť Berlín, ako mi často s úsmevom hovorí.“

Chcú žiť na Slovensku

Po svadbe plánujú žiť na Slovensku, poslankyňa si želá, aby sa to podarilo do konca roka. Či je to reálne? Tým si istá nie je. Silvia v minulosti zamýšľala, že sa odsťahuje do Nemecka za ním, ale bolo to veľmi komplikované, najmä preto, že je na vozíku. „Hľadali sme byt, ktorý by bol bezbariérový, ale bol to problém, keď tam nepracujem. Som v  Únii, ale voľne sa pohybovať, žiaľ, neviem.“

Jej manžel to vníma tak, že aj v Nemecku, aj na Slovensku bude cudzincom, tak je to vlastne jedno. V Nemecku by však bola cudzinkou aj jeho manželka, a tak ju presvedčil, aby na Slovensku ostala. „Vždy som sa v tejto krajine cítila ako väzeň a vždy som chcela odísť,“ hovorí poslankyňa.

Ľudia s hendikepom na Slovensku čelia množstvu praktických problémov a nik ich nechce vidieť. Aj preto išla do politiky, chce na to upozorňovať. „Aj preto som v parlamente. Môj manžel ma povzbudzoval a veril, že na to mám. A teraz som tu.“ Jej manžel je podľa nej vlastenec a miluje svoju krajinu, čo my nevieme.

Keď príde na Slovensko, chce si jej manžel nájsť prácu, aj keď obaja vedia, že to bude náročné. Pre cudzincov je jazyková bariéra problém. Na Slovensku je nevyhnutné ovládať slovenčinu. Jej manžel ešte ovláda len pár slov, ale sám prejavuje záujem a spolu sa slovenčinu učia.

„Hovoríme spolu po anglicky, no vždy sa ma pýta, ako sa to povie po slovensky. Myslím, že sa ju naučí veľmi dobre a rýchlo.“ Ak by si nenašiel prácu u nás, skúsi to v Rakúsku, hovorí poslankyňa. Nemčinu už ovláda podľa nej dobre, a tak by to mohol byť menší problém. „Varujem ho, že Slovensko nie je veľmi priateľské voči cudzincom.“

V Berlíne majú cudzinci veľmi dobré podmienky a podľa poslankyne Yasir Nemecko chváli. Je to pre neho úžasná krajina.

Bojí sa reakcií ľudí

O tom, že sa vydala, napísala na Facebooku, kde si už aj zmenila meno. Zatiaľ mala pozitívne reakcie, ale aj v jej rodine sa nájdu ľudia, ktorí sú proti utečencom. „Ak je niekto proti migrácii a nechce, aby sa cestovalo, nech sám necestuje a nech žije tam, kde sa narodil,“ hovorí. Ľudia sú podľa nej dobrí alebo zlí, iný rozdiel medzi nimi nie je.

Klub OĽaNO prijal novinku o jej svadbe dobre. Ako budú reagovať iní poslanci, si odhadovať netrúfa. „Viem, že je veľké riziko a možno aj odvaha ísť do toho. Náboženstvo a kultúra sú jedna vec a ako sa kto správa druhá. Aj moslimské krajiny dnes prechádzajú modernizáciou a mení sa to. A ak s tým má niekto problém, mal by si to vyriešiť vo svojej hlave,“ hovorí poslankyňa.

Proti moslimom mali ostré vyjadrenia mnohí poslanci, medzi nimi aj šéf SaS Richard Sulík. SaS je pritom strana, ktorá s OĽaNO momentálne najviac spolupracuje. Jeho vyjadrenia sú podľa Petruchovej neprijateľné.

Jej manžel je moslim, či zmení svoje náboženstvo aj poslankyňa, nehovorí. „Viera je intímna záležitosť a nikdy som to nerozoberala ani s kamarátmi, ani s rodinou. A nebudem to robiť ani teraz,“ hovorí.

Náboženstvo jej manžela ju bude podľa nej ovplyvňovať. Nebude chodiť vyzývavo oblečená, keď vie, že sa to jej manželovi nepáči. „Aj keby som bola moslimka, na oblečení to nik nezistí. Budem rada, ak si ľudia budú všímať to, čo človek na vozíku potrebuje, a nie to, či nosí burku,“ vysvetľuje.

Správy, že moslimovia obťažovali ženy, sú často podľa nej výsledkom prekrútených informácií a aj toho, že niektorí moslimovia majú niekedy pocit, že v Európe môžu robiť čokoľvek, lebo tak sa Európa prezentuje. „Nemám strach z moslimov, len z ľudí,“ hovorí. Aj keď sa o moslimoch hovorí ako o mužoch, ktorí si nevážia ženy, ona také zážitky s manželom nemá. „Od začiatku mi hovorí, že ak je niekto správny moslim, tak si ženy váži. A vo všetkom mi pomáha.“

Premiér Robert Fico povedal, že budú monitorovať každého moslima. Poslankyňa sa toho nebojí. „Budem rada, keď ma budú monitorovať, aspoň im poviem, s čím všetkým mám problém. Bojím sa len reakcie našich ľudí na manžela.“

A čoho sa najviac bojí jej manžel? „Že sa na neho budú pozerať ako na človeka, ktorý chce získať víza.“ Ale je to podľa poslankyne hlúposť. Keď sa zoznámili, bola nezamestnaná. „Určite to nie je pre získanie dokumentov. Keď niekoho máte rád, nezakryjete to,“ hovorí poslankyňa.

Ak by mu išlo len o získanie občianstva cez manželstvo, našiel by si niekoho, s kým by to bolo jednoduchšie, myslí si. Napríklad niekoho, kto nie je na vozíku. S tým mala problém na začiatku aj jeho rodina, lebo v Pakistane ak je niekto na vozíku, nemá vlastný život a stará sa o neho rodina, opisuje. S manželovou rodinou komunikovala cez Skype. „Teraz ma akceptujú, ale na začiatku neboli nadšení výberom,“ hovorí.

Teraz najčítanejšie