Denník N

Dvaja gabonskí prezidenti

Ali Bongo Ondimba (vpravo) počas rozhovoru s kamerunským kolegom. Foto - TASR/AP
Ali Bongo Ondimba (vpravo) počas rozhovoru s kamerunským kolegom. Foto – TASR/AP

Volebné frašky v africkom Gabone nie sú ničím novým. Po tej poslednej však prišla prekvapivá reakcia Gabončanov.

Afrika sa zdanlivo nachádza mimo záujmu vyspelého sveta, a preto sa v tamojších prezidentských palácoch, parlamentoch i volebných miestnostiach môžu často diať roztodivné veci. Napríklad Gabon, malá krajina na pobreží Guinejského zálivu bohatého na náleziská ropy, ktorú poznáme maximálne z pôsobenia Alberta Schweitzera. Takmer celú ju pokrýva hustý tropický prales a má len 1,7 milióna obyvateľov.

Od roku 1967 krajinu ako prezident viedol Omar Bongo, až do svojej smrti v roku 2009, keď ho nahradil jeho syn Ali Bongo Ondimba. Aj keď už takmer tak dlho ako u nás sú v krajine povolené opozičné strany, všetky doterajšie voľby boli viac-menej formalitou. Až do konca augusta.

Aj keď mladší z Bongovcov si dal záležať na imidži dobrotivého a obyčajného Gabončana a adoptoval si dokonca sirotu, bohatstvo rodinného klanu vrátane plných garáží tých najdrahších limuzín sa pred zrakmi zbedačených obyvateľov zastrieť nedalo. Koncesie pre ťažobné firmy predsa nie sú zadarmo. Aj keď krajina vykazuje hrubý domáci produkt na obyvateľa štvornásobne vyšší ako okolité subsaharské štáty, väčšina obyvateľov žije v extrémnej chudobe.

Nespokojnosť rástla a nádeje opozície sa upreli k augustovým voľbám. Skorumpovaného Aliho Bonga vyzval Jean Ping, za ktorého sa postavili takmer všetci opoziční kandidáti. V jeho volebnom štábe oslavovali už pred oficiálnym vyhlásením výsledkov a Ping sa označil za jasného víťaza. Volebná komisia však nakoniec oznámila, že prezidentom sa opäť stal Ali Bongo s percentuálnym pomerom hlasov 49,8 k 48,2. Rozhodli zaujímavé čísla z okolia rieky Ogoué, kde za Bonga údajne hlasovalo viac ako 95 percent voličov pri 99,9 percentnej účasti.

Nezávislí pozorovatelia voľby označili za netransparentné a vyčítali im takmer všetky možné nedostatky. Jean Ping žiada prepočítanie hlasov, ale vládne médiá si z neho uťahujú, pretože práve on stál v čele Komisie Africkej únie pri voľbách na Pobreží Slonoviny, keď sa za víťazov považovali Gbagbo i Ouattara a nevyhovel rovnakej požiadavke porazeného Gbagba.

Na rozdiel od predchádzajúcich volebných frašiek však politikov prekvapila reakcia Gabončanov. V noci vzbĺkla budova parlamentu, prezidentská garda zdemolovala Pingov volebný štáb a masívne protesty sa skončili streľbou do davu, smrťou niekoľkých ľudí a viac ako tisíckou uväznených.

K rešpektovaniu vôle ľudu Bonga vyzvali prezidenti susednej Rovníkovej Guiney a Konga, a tých dvoch za vzorových demokratov naozaj pokladať nemožno. O stabilitu v tomto regióne však majú záujem hlavne USA a Francúzsko, ktoré už vyzvali obe strany k mierovému riešeniu. O gabonskú ropu sa zaujímajú spoločnosti z celého sveta, no najväčší podiel na ťažbe má francúzsky Total.

Novým hráčom na tomto poli je Čína a práve ona bola jednou z tém kampane. Pingov otec je totiž Číňan a stovky tisíc čínskych pracovných víz z posledných rokov v takej malej krajine vzbudzujú rozporuplné reakcie. Tou poslednou bolo vyhlásenie Aliho Bonga, ktorý národu odkázal, že nechá opozíciu pokojne protestovať, veď nakoniec „nič čínske dlho nevydrží“.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre, Svet

Teraz najčítanejšie