Chromíkov výstrel do tmy

Autor je profesor Ústavu medzinárodného práva a európskeho práva,
Právnická fakulta UPJŠ Košice,
poradca prezidenta SR

Nedávno zaznela výzva od Antona Chromíka, občianskeho aktivistu, ktorého azda ani nie je potrebné predstavovať:
„Ovplyvnime legislatívu EÚ! Ak vyzbierame milión podpisov v celej EÚ, máme právo podať návrh právneho predpisu Európskej únie, ktorý definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy a rodinný vzťah ako vzťah založený na manželstve alebo vzťahu medzi rodičmi a deťmi.“

Nemám žiadne výhrady voči iniciatívam občanov, skôr ich vítam. Som schopný zauvažovať aj o motívoch návrhu takého právneho aktu, aký sa navrhuje prijať. Ale…

Neviem, z akých dôvodov sa v našej krajine udomácnilo bláznenie a blúznenie širokej verejnosti. Áno, poviete mi, že nielen u nás, dokonca aj vo Veľkej Británii voliči pred hlasovaním o vystúpení alebo zotrvaní v Európskej únii podľahli očividným klamstvám a výmyslom politikov. A vidíte, skončilo sa to veľkými rozpakmi, kde sa bezmocnosť z výsledku zakrýva silnými rečami, však nejako to zvládneme. Vox populi, vox dei. Odchádzame! Nuž, mám silné pochybnosti.

Podraz voči ľuďom

Vrátim sa však k výzve. Vyzerá úderne, sľubne a výsledok by vlastne kopíroval text nedávnej zmeny našej ústavy.
Takáto výzva je v skutočnosti podraz voči ľuďom, ktorí ju podpíšu. Málokto vie, že taký počin, uverejnený bez súvislostí, má svoje značné úskalia. Jedno z nich je jeho právnická nezmyselnosť. Európska únia, jej inštitúcie nemôžu nikdy prijať právny akt, ktorý odporuje politickej vôli členských štátov pretavenej do Charty základných práv EÚ, ktorá je primárnym (ústavným) právom.

Podľa článku 9 tejto Charty, ktorá platí aj pre členské štáty, právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu sa zaručuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon týchto práv.

Preložím to, aj keď nejde o cudziu reč. Každý členský štát má výsostné právo určiť, akým spôsobom, medzi kým a s akými dôsledkami sa uzaviera manželstvo a ako sa realizuje právo založiť si rodinu. Úniu nie je do toho nič! Nemá na to právomoc. Únia nemôže prijať žiadny právny akt, hoci navrhovaný iniciatívou občanov, ktorý by odporoval Charte základných práv a rozdeleniu kompetencií medzi členské štáty a Úniu.

Vážny deficit a vážna zodpovednosť

Iniciatíva Antona Chromíka túto vážnu okolnosť zamlčala. Úmyselne alebo z neznalosti? V podstate je to jedno. Ukazuje to totiž, vo všeobecnosti, na jeden vážny deficit v našom bežnom živote. Politici, kvízi politici a ďalší zvysoka hrešia na pravdivé a objektívne výpovede, informácie a fakty voči adresátom svojich nápadov.

Žiaľ, aktivita Antona Chromíka je len jedným príkladom v reťazi mnohých takých a podobných prešľapov voči korektnosti vzťahov medzi mocnými, vplyvnými a verejne činnými osobami a ľuďmi, ktorí im načúvajú a, nezriedka, z neznalosti alebo po manipulácii s faktami, naletia. Veria, hoci niekto len páli do tmy. To by malo konečne prestať! Ľudia by mali žiadať od verejných činiteľov i aktivistov viac pravdy, rešpektu, úcty a profesionality; najmä, ak sa od nich chce, napríklad ich podpis na výzve, hlas vo voľbách alebo v referendách.

Záver vyjadrenia občianskeho aktivistu Chromíka je povšimnutiahodný: „Buďme hlasom pravdy! Môžu náš návrh legislatívy odmietnuť, ale za mlčanie by sme niesli vážnu zodpovednosť.“ Natíska sa otázka: A za zavádzanie naivných ľudí, ktorí uveria reálnosti tejto občianskej iniciatívy a podpíšu výzvu, nevzniká ešte razantnejšia zodpovednosť?