Denník N

Odpisovanie Smeru je predčasné, vládnuť môže aj po ďalších voľbách

Kým pravicový volič opäť čaká na spásu, vládny Smer na tom nemusí byť vôbec tak zle, ako tvrdí dnešná opozícia.

Autor je politológ

Éra Smeru sa nekončí. To len nevšedné okolnosti pomarcového politického vývoja zaslepili časť verejnej debaty. Opozícia si začína uvedomovať, že vláda môže v pohode vydržať celé štyri roky. Pomaly tomu prispôsobuje svoj naratív. Podľa neho zlodejstvá nielenže budú logicky pri vláde Smeru a kol. pokračovať, ale keďže všetkým je jasné, že sú pri moci poslednýkrát, tak to bude nebotyčné drancovanie. Stagnácie bolo dosť. Je tu deštrukcia.

Bez ohľadu na to, čo sa skutočne bude diať, tento typ komunikácie má dvojaký cieľ: udržať sympatizantov naštvaných a v strehu, aby prijímali s rozhorčením ďalšie dávky káuz a kauzičiek, čo je dosť náročná úloha pri celkovej spoločenskej anestézii. A keď je už jasne vymedzený nepriateľ, musí existovať nádej na lepšiu budúcnosť. Síce sa rysuje len hmlisto tvrdením, že Smer súčasťou ďalšej vlády nebude, ale to je predsa v ich ponímaní základ všetkého a ostatné sa nejako dorobí. Pochybovači, čo sa popri káve venujú politickej matematike a rôznym scenárom vývoja, prechovávajú určité obavy o predstavách, v ktorých nefiguruje strana Smer.

Vôbec sa už nezaoberajú programovou alternatívou, tušiac daromnosť týchto úkonov, čisto technokraticky riešia skrátka alternatívu bez Smeru. Rýchlo sa po vzore ostatných volieb prišlo na to, že je tu priestor na novú politickú stranu či dve. Debata sa zvrtla na mená, ideovú orientáciu novej strany a podobne. Stredopravý volič takto čaká na svoje spasenie temer každé volebné obdobie (ANO, Sieť…). Tieto politické startupy zbožňuje a potom sa zas obzerá po niečom lepšom a neokukanom. No aj príchod tretieho mesiáša pre trojjediných voličov národných, sociálnych a kresťanských sa odkladá. Smer síce vo voľbách dosť stratil a je na zostupnej trajektórii, ale s prehľadom môže opäť vyhrať hoc s výsledkom pod 20 percent. Aj keby padol pod desať percent, na slovenské pomery by to bola pomerne silná strana. Jednoducho so Smerom treba rátať.

Celá teória o vláde bez Ficovej partaje je postavená na posilnení opozičných strán alebo na príchode jedného (dvoch?) nového silného politického hráča, ktorý sa spojí práve s nimi. No, aký je potenciál rastu SaS a OĽaNO? Určite nejaký je, ale zázraky už z toho asi nebudú. Netreba zabúdať, že pán Procházka svojou komunikačnou „zručnosťou“ doslova nahnal voličov týmto stranám, ktoré sa tesne pred voľbami potácali nad hranicou zvoliteľnosti. Nová strana im časť voličov môže dokonca prebrať.

Od Smeru sa voliči budú pravdepodobne prelievať najmä k SNS, v menšej miere potom k opozičným stranám. Ak si maďarskí voliči zachovajú cit pre to, aby mali aspoň jednu „svoju“ stranu v parlamente, na tomto poli sa nič nezmení. Dôležitá bude nielen ďalšia cesta KDH na čele s Hlinom, ale aj to, či Kotleba obháji svoj post na župe v Banskej Bystrici, tiež prípadný úspech Borisa Kollára v župných voľbách v Bratislave. A to nevieme, čo ešte Slovensku prinesie nová vlna protestných strán.

Keby sme si tieto špekulácie odpustili, stačilo by sa opýtať: s kým by sa dohodol Andrej Danko? S Richardom Sulíkom alebo Robertom Ficom/Petrom Pellegrinim? Kotlebove parlamentné hlasy nik nechce. Hlasy Borisa Kollára by brali všetci, ale bude ich vedieť garantovať a budú nejaké? Kto by chcel vládnuť s Igorom Matovičom?

Smer v ďalšej vláde byť nemusí. Nie je to však vôbec vylúčené. Éra Smeru sa preto definitívne nekončí. Strana sa chystá na reštart. Stále tak platí, že Smer sa totálne môže zničiť iba sám. A to je (auto)deštrukcia.

Teraz najčítanejšie