Alojz Hlina: KDH už nebude tlačiť na totálny zákaz interrupcií

ALOJZ HLINA sa narodil v roku 1970 v Liptovskom Mikuláši, detstvo strávil na Orave v Námestove, maturoval na poľnohospodárskej priemyslovke, nedokončil štúdium na Vysokej škole poľnohospodárskej. Pracoval ako vykupovač dobytka na Orave, neskôr ako profesionálny manažér Vysokoškolskej únie v Bratislave. Od roku 1991 podniká, obchodoval s Čínou (vyvážal autá VW, dovážal textil), v Bratislave a Žiline otvoril reštauračné podniky. Prevádzkuje salaš pri Stupave. Známym sa stal aktivitami proti vulgárnemu správaniu Jána Slotu. V rokoch 2012 až 2016 bol poslancom parlamentu (najskôr OľaNO, potom nezaradený). Od júna 2016 je predsedom KDH.

Odkedy ste predsedom KDH, pôsobíte ako alibista. Kedysi ste formulovali názory ostro a otvorene, dnes hovoríte diplomaticky a opatrne. Myslíte si, že vaši voliči si vás želajú takéhoto zmeneného, neautentického?

Aj v KDH boli obavy, či Hlina náhodou nemá rožky a chvost. Z tohto dôvodu som v lete najazdil desaťtisíce kilometrov, aby som voličom ukázal, že nemám jedno ani druhé.

Pravdou je, že niektorí ma vnímali ako človeka, ktorý sa bil alebo búchal topánkou po stole, v osobnom kontakte však zisťujú, že viem byť aj iný. To ich upokojuje. Nemám teda dôvod byť ostrý ako predtým.

Skúsenosti vás teda naučili, že lepšie je pôsobiť serióznejšie ako šašo? Lebo predtým ste schytávali aj takéto pejoratívne označenia.

Nikdy som nemal ambíciu byť šašom, hoci niektorí ma tak možno vnímali. Ja sa už meniť nebudem, som na to príliš starý. Moja úprimnosť a otvorenosť ma zrejme raz dobehnú a nakoniec aj zničia. Budem síce menej expresívny, v základoch sa však už nepreformátujem.

Od júna tohto roka to nie ste vy. Keby sa vás predtým niekto spýtal, prečo treba vyhodiť Muránskeho z KDH, povedali by ste, že pre alkohol a pre jeho neschopnosť. Dnes hovoríte, že všetko si vyriešite vo vnútri strany.

Podnikanie ma naučilo rešpektovať dohody. A dohoda bola taká, že odchod Muránskeho nebudem komentovať. Jasne som definoval, čo v tejto téme treba urobiť, akurát som sa rozhodol nahlas nekomentovať okolnosti, hoci mi napadajú aj šťavnaté poznámky.

Bude to znieť pateticky, ale dnes nesiem zodpovednosť za stranu, kresťanskú demokraciu aj konzervativizmus. Vedomý si toho volím slová opatrnejšie ako predtým. Ako nezaradený poslanec som mal ten rádius, logicky, širší.

Chcete byť premiérom?

Chcem byť ministrom vnútra. Bol by som dobrým ministrom a niekomu by v takom prípade strašne stiahlo zadok. „Milujem“ ľudí, čo sa hrajú na to, že chcú robiť nepolitickú politiku. Zmyslom bytia v politike je predsa schopnosť realizovať svoj program.

Preto žasnem, koľko ľudí zo seba vytrepe, že je dôležité byť poslancom a zúčastniť sa volieb. Naopak, dôležité je mať možnosť realizovať program. Účasť v parlamente je len prostriedkom.

Chceli ste byť už primátorom, šéfom VÚC, poslancom, ministrom vnútra, šéfom vlastnej strany Občania, nakoniec ste šéfom KDH. Máte vôbec jasno, čo chcete?

Za šéfa VÚC som nekandidoval.

Chceli ste.

To bol taktický manéver. Chcem však robiť politickú politiku a na to potrebujem byť v exekutíve. Predpokladom na to, aby ste niečo vyriešili, je vždy moc. Inak sa systémovo pomáhať ľuďom nedá.

Nie ste však príliš veľkým prognostikom. Pred necelým rokom ste povedali, že vaša strana Občania raz bude veľmi vplyvným hráčom na politickej scéne. Nebude.

Strana Občania už je vplyvným hráčom, veď vygenerovala predsedu KDH, nie? Keby sme chceli, mala by bez problémov 500 členov. Predstavte si však, že by sme sa potom spojili s KDH. Minimálne 200 z nich by nám začalo trieskať dverami. Celý proces sme teda zámerne utlmili z dôvodu korektnosti.

Niektorým členom KDH to zlučovanie strán pripadalo bizarné. Alojz Přidal na Facebooku napísal: „Aby sa KDH, ktoré má 12-tisíc členov, zlučovalo so stranou Občania, ktorá mala k 31. decembru 2014 len 22 členov, je dosť absurdné.“

Dovoľte mi nekomentovať slová pána Přidala. Koniec koncov, KDH môže povedať, že sa nechce zlúčiť. Budem rešpektovať jeho vôľu. Myslím si však, že strana Občania je super, má potenciál, a jej zlúčenie s KDH má svoj zmysel. Pán Přidal nech pokojne stojí na čele procesov, ktoré to odmietnu.

Tvrdili ste, že ak niekto nemá 10-tisíc krúžkov vo voľbách, nemá ísť do politiky. Vy ste ich síce tesne, ale predsa len nemali.

Existuje prieskum, z ktorého vyplýva, že Hlinu bolo pripravených voliť od 40- do 60-tisíc voličov. Také čísla by som však zrejme získal len na kandidátke OľaNO. Najmenšia šanca získať ich bola na kandidátke KDH. Je tam totiž veľmi slabý prienik, a ten práve riešime.

Mnohí ľudia mi povedali, že by ma aj volili, ale keďže kandidujem za KDH, je to vylúčené. Strategickým zadaním do budúcnosti je preto pre nás zmeniť fakt, že ľudia, ktorých viažem na seba, sa vôbec neprekrývajú s elektorátom, respektíve jadrovým voličom KDH.

Na kandidátke KDH ste dostali až 70. miesto.

Vtedy som to nekomentoval, ale pomaly som sa oň musel doprosovať. Aj pre mnohých voličov sa to mentálne uchopenie javilo ako nedôstojné. Môj potenciálny volič totiž nie je „jednoduchý“ človek typu ĽSNS, a tak spoločnému príbehu Hlinu a KDH vo voľbách ešte neuveril, radšej hodil hlas SaS alebo OĽaNO. Nechcem sa však už vracať späť.

Hlásate, že chcete byť modernou kresťanskou demokraciou. Cítiť z toho aj istú nechuť stále dokola otvárať tradičnú agendu, napríklad totálny zákaz interrupcií. Zrejme cítite, že strane to skôr škodilo. Nebude však čudné, ak rezignujete na autentické témy konzervatívcov?

Keby sme založili stranu, v ktorej by boli iba ľudia radostne sa tešiaci z viery, ktorých iní nazývajú fundamentalistami či fanatikmi, mala by potenciál okolo 50-tisíc voličov. Z toho by parlament nebol.

Je teda jasné, že tento typ agendy šancu na úspech nemá. Ak sa ráno budíte a večer zaspávate iba s bioetickými otázkami a neprichádzate s ničím iným, neuspejete, lebo váš potenciál vo voľbách sú maximálne dve percentá.

Na druhej strane si my ako konzervatívci nemôžeme dovoliť nemať týchto ľudí u seba. Komfortný priestor teda musíme vytvoriť aj im, ale s tým, že nemôžu stále tlačiť na pílu len v týchto veciach, lebo niekedy to nielenže nemá zmysel, ale je to dokonca kontraproduktívne.

Máte na mysli aktivitu troch poslancov, ktorí by radi zatvárali ženy aj lekárov za interrupcie či umelé oplodnenie?

Nik túto tému nepoškodil viac ako traja mušketieri Kuffa, Jozef Mikloško a Kvasnička, keď predložili ten nešťastný zákon. Čudujem sa, že SaS ani Miškov zo Skoku tento „dar“, čo im spadol z neba, nevyužili viac vo svoj prospech.

Ako teda bude vyzerať moderné KDH?

Postavíme väčší dom. V ňom budú ľudia, čo sa radostne tešia z viery, ale aj ľudia, ktorí sú sekulárnejší.

Tak inak – ak budete v parlamente, budete otvárať úplný zákaz interrupcií? Alebo vám stačí status quo?

Nikdy nezahlasujeme za niečo, čo by ich zliberálnilo alebo uľahčilo, teda za niečo, čo by poškodilo život od jeho počatia až po prirodzený koniec, alebo znížilo jeho dôstojnosť.

Stačí vám status quo?

Spokojní s ním nie sme, ľuďom to však zjednodušíme. Ak je teraz niečo status quo, nikdy nezahlasujeme za jeho zmäkčenie.

Ani sa nepokúsite pritvrdiť pravidlá? Lebo ak nie, ostanete v pokryteckej póze. Vašou agendou má byť zákaz interrupcií, ktoré sú pre vás vraždou, nie ich akceptovanie do prvého trimestra.

Slovu pokrytec sa chcem vyhnúť, lebo nie som pokrytcom.

Nemyslím vás osobne, ale stranu. Ak rezignujete na konzervatívnu agendu len preto, aby vás nepoškodzovala v preferenciách, nie je to úprimné.

Čo je úspechom – povedať, že sme chceli úplný zákaz interrupcií, ale nepodarilo sa to, alebo povedať, že sme využili nastavenie, ktoré tu už bolo, a interrupcie sme z dvanástich týždňov stiahli na desať? Ja preferujem to druhé.

Môžete chcieť svetový mier, aby všetci ľudia boli dobrí, stane sa to však? Nestane. Budem teda trochu ako jezuita a poviem, že niekedy je menej viac ako nič. Nepotrebujeme prehrať ďalšiu vojnu, „vyšpičkovať“ túto tému a znovu neuspieť.

Tutková s Chromíkom vám nepoďakujú. Pre nich je to rovnaká vražda v desiatom, dvanástom aj prvom týždni tehotenstva.

Aký bol Ježiš Kristus dobrý a ako dopadol? Politika sa nedá robiť tak, že všetci vás budú milovať. Ak chcete, aby vás všetci milovali, politiku nerobte. Vždy vás bude niekto nenávidieť, s tým nič neurobíte.

Aby sme to uzavreli – nebudete sa naháňať za úplným zákazom interrupcií?

Je tu definovaný aktuálny status quo a my budeme takticky vyčkávať, aká bude situácia. Menej je niekedy viac ako nič.

Vravíte, že v KDH sú jediní autentickí konzervatívci. Trochu elitárske tvrdenie, nie?

Tvrdil som, že sme plnohodnotní konzervatívci. Že sme jediní, som nepovedal.

Na Facebooku ste doslova napísali: „Som predseda KDH, jedinej konzervatívnej strany na Slovensku.“ A nie ste plnohodnotní. Naopak, KDH je vyprázdnené, roky nerobilo nič užitočné. Za dva mesiace, tobôž cez prázdniny, ste to nemohli otočiť.

A viete, že máte pravdu? Keď sa však na Slovensko vráti politologická mapa, mnohí budú chcieť voliť konzervatívcov. A my sme tu pre nich. Chceme im dať plnohodnotnú ponuku v pondelok, nedeľu, ráno aj večer.

Ako sa mienite vyrovnať s Richardom Rybníčkom a jeho novou stranou? Ten bude loviť najmä vo vašom rybníku.

Je tu dopyt po novej strane?

Je, lebo mnohí po tohtoročnom sklamaní nemajú koho voliť.

Dopyt po novej strane tu zničil Procházka. Pred každými voľbami vznikajú nové strany, ktoré to majú spasiť, len im to akosi nevychádza. Viete, čo by mohlo byť funkčné? Príbeh úspešného podnikateľa, napríklad strana Miroslava Trnku.

Boris Kollár tým príbehom rozhodne nie je. Ak by už práve on mal byť niečím ako Babiš v Česku, len by to ukázalo úbohosť tejto krajiny. Náš štát si zaslúži lepší príbeh úspešného podnikateľa. A ak to niekto dá, tak práve „trnkovci“ v prípade, že sa rozhýbu.

Rybníčkovi nedávate šancu?

Pri všetkej úcte k nemu, ak to dajú „trnkovci“, má len dve možnosti – buď sa pridá k nám, alebo k nim. Samostatne neurobí nič.

Rokovali ste s ním?

Mám zásadu, že ak sa niečo udeje medzi štyrmi očami, ostane to tam, ak sa nedohodne inak. Čiže áno, stretli sme sa.

Od šéfa strany sa čaká, že si vie udržať nervy na uzde. V parlamente ste však fyzicky napadli poslanca Smeru Martvoňa. To bol intelektuálne menej zdatný človek, z ktorého sa smiali aj vlastní. Aký má zmysel chytiť pod krk takého nešťastníka? Že vždy viac táral, ako argumentoval, nie je ospravedlnením.

Agresor nie som, ale brániť sa viem. A priznávam, že odporní a úlisní ľudia ma až obludne iritujú. Vtedy som však ešte nebol predsedom KDH.

Už pred štyrmi rokmi som pritom Kaliňákovi povedal, že s hentým Martvoňom budú mať problém, že im ešte urobí riadny cirkus. A keď si teraz pozriem jeho súčasné vyjadrenia po tom, čo ho nedali na kandidátku, musím priznať, že sa mi začína vracať investícia do neho.

Keď totiž dáte exkrement na kredenc, začne si myslieť, že je torta. A on si myslí, že je dvojposchodová torta. Dokonca som čakal, že začne rozbíjať Smer oveľa skôr. Teraz teda konečne plní zadanie.

A ak sa raz Martvoň trhne ako to lepšie zo Smeru, so stranou je nadobro koniec. Podstatné je, že dnes mi ten človek vracia to, čo som do neho investoval – rozbíja Smer.

Pýtal som sa, či bolo nutné ho napadnúť.

Nezbil som ho.

Keby sa vtedy nezľakol a vyskočil by tiež, zrejme by ste mu jednu natiahli.

Áno, cvrkol si, vraveli mi to. Uvedomte si však, čo je to za hnusného človeka. Keď z právnickej fakulty za odvahu a pravdu vyhodili Bielu vranu Zuzanu Melicherčíkovú, on ju chodil pokorovať do prevádzky McDonald’s, kde pracovala.

Chcel ju ponížiť, a tak zámerne chodil žrať hamburgery až do Lamača. Legitímne som sa preto pýtal Smeru, čo to tam má za človeka. Tým, že som na to upozornil, začal sa náš konflikt.

Dodnes v KDH platí uznesenie z roku 2006. Keď sa v jedenásťčlennom predsedníctve hlasovalo, či strana pôjde so Smerom do vlády, proti boli Mikloško, Minárik, Palko, Bauer a Lipšic. Citujem Palka: „Rada KDH vyhlásila, že ísť s Ficom bolo povinnosťou voči krajine. Kto sa vraj o to pokúšal, prejavil odvahu. Z toho logicky vyplývalo, že my, čo sme boli proti, sme zbabelci, ktorí si nesplnili povinnosť voči krajine.“ Zrušíte to uznesenie? A stáli by ste o návrat ľudí ako Palko či František Mikloško?

Samozrejme, že najlepšie by bolo, keby tí ľudia boli u nás. Eliminovali by sme tým to, že sa prípadne pridajú k iným.

To však bola tá fundamentálnejšia časť KDH. Vy ste umiernený konzervatívec.

Preto chcem veľký dom s dobrým domovým poriadkom tak, aby v ňom fundamentálnejší politici mohli diskutovať s umiernenými. Verím v racionalitu. Poviem vám to ako taktik – keby sa tí ľudia pridali, poteším sa, lebo budú s nami, nie proti nám. Budeme sa o tom v strane rozprávať.

Palko, Minárik, Mikloško aj Bauer sú už mimo politiky.

Všetci sú však takí spoločensky zaujímaví, že ich dodnes oslovujú aj médiá. Majú teda vplyv na verejnú mienku, čo sú veci, ktoré musíme vyhodnocovať aj my. Možno nikdy neviazali veľké percentá voličov, ale existujú v istom priestore a pre nás by bolo dobré, keby sa k nám zaradili.

Zrušíte teda to uznesenie rady KDH?

V KDH sa budeme musieť vyrovnať s viacerými vecami z histórie, napríklad aj s poľnohospodárstvom, keďže nám prischla nálepka toho, kto zničil družstvá.

Rovnako sa musíme vyrovnať aj s tým, že KDH kedysi nehlasovalo za Ústavu SR. Uznesenie, ktoré spomínate, k tomu patrí, čiže musíme spraviť akúsi katarziu.

Kedy nastane?

Niekedy po sneme KDH, ktorý je koncom septembra. Faktom je, že isté historické veci nás ťažia, takže musíme vyhodnotiť, čo ďalej – či stále zatĺkať, ako radia v manželskej poradni, alebo si uznať a priznať omyly. Budeme to vyhodnocovať.

Čo plánujete so starými bardmi v strane typu Brocka, Přidal a ďalší? KDH totiž roky programovo vypudzovalo mladých a nádejných, až pôsobilo ako spolok starých kamarátov, medzi ktorých sa nedá preniknúť.

KDH mali radi Mečiar, Dzurinda aj Fico, lebo vo voľbách malo svojich povestných osem percent. Osemdesiat percent energie však tratilo spormi smerom dovnútra. Takéto KDH vyhovovalo každému. Ambície strany potom siahali maximálne tam, že kdesi na úrade práce má svojho prednostu.

Kľúčovým momentom celého jeho zápasu teda bolo nejako to ustáť až do ďalších volieb. Teraz to chceme otočiť – osemdesiat percent energie musí ísť smerom von a na vnútrostranícke zápasy musí stačiť dvadsať percent.

Čo s tými ľuďmi?

Tá otázka je príliš personalizovaná. Mám ambíciu, aby sa do KDH hlásili kvalitní ľudia. Vytvoríme preto systém, ktorý im dovolí vystúpiť hore. Kto bude makať, ten uspeje.

Nebudem teda personalizovať. KDH vo väčšine regiónov nerobilo nič. Čo s tým?

To sedí. Schopnosť lídra je však aj o tom, že ľudí motivujete. Aby k vám niekto kvalitný vstúpil, musí platiť minimálna podmienka – že to bude spravodlivé. Kvalitný človek vám totiž nebude, obrazne povedané, pchať hlavu do zadku ako Martvoň. „Podržtašky“ nepotrebujeme.

Kľúčové tiež je, že líder nielenže dokáže osloviť iných kvalitných ľudí, ale dokáže sa ich aj nebáť. Vnútorný strach o seba a svoju pozíciu totiž spôsobuje, že človek sa obklopuje slabými.

Koniec koncov, šéfom KDH som sa nestal preto, že som rozdával sväté obrázky, ani preto, že som bol úplne najlepšia voľba, ale aj preto, že som nemal rovnocenného protikandidáta.

O dva roky budú ďalšie voľby predsedu a mojím úspechom bude už to, že proti mne budú chcieť kandidovať iní kvalitní ľudia. Ja sa toho nebojím.

Je v KDH veľký odpor voči zmenám, ktoré zavádzate?

Priznávam, že zvádzame ťažký vnútorný zápas, verejne však o tom nechcem hovoriť. Na konci toho všetkého chcem povedať, že niečo sa po všetkých tých neúspešných príbehoch naozaj podarilo.

Áno, je možné, že to nezvládnem, že zmena KDH bude nad moje sily, v takom prípade to však priznám a odídem. A možno sa na to po piatich rokoch vykašlem, lebo sa budem cítiť vyprázdnený. Nemám čas čítať knihy, musím sa stretávať aj s ľuďmi, na ktorých nemám chuť, ktorí ma oberajú o energiu, prípadne mi ubližujú.

Po niektorých stretnutiach sa cítim, akoby ma prešla električka. Nech urobím čokoľvek, stále som pre niekoho zlodej, iní mi závidia, ďalší nadávajú a neviem čo. Doma mám pritom toľko kníh, na ktoré neostáva čas… Niekedy sa pýtam, či mi to všetko bolo treba.

Jednou z vašich hlavných tém sú Rómovia. Po vašom vystúpení v TA3 na túto tému si vás však podal jeden z vašich kandidátov v posledných voľbách, Róm a vysokoškolský pedagóg Ivan Rác. Citujem ho: „Ak niekto povie, že pôrodnosť zmenšíme nevyplácaním dávok, že vzdelanie vyriešia kontajnery, nie je na veľkom omyle, ale je omylom samotným.“ Prekážalo mu aj vaše vyjadrenie, že maternica Rómok je len zdrojom financií, čím ste urazili jeho mamu. Chce preto odísť z KDH.

Téma Rómov je taká nešťastná, že nech by som povedal čokoľvek, stále by mi to niekto vyčítal. Ak nie on, tak tretí sektor alebo niekto iný. Čo je, preboha, zlé na tom, ak poviem, že vzdelanosť vyriešia kontajnerové školy? Hádam je lepšia aspoň nejaká škola ako žiadna, nie?

To neznie práve systémovo. A prečo by práve Rómovia mali byť odkázaní na kontajnery?

Toto fakt milujem. A čo je systémové? Jeruzalem padol vtedy, keď tam deti prestali chodiť do školy. Môžete ma zastreliť, stále si budem myslieť, že radšej kontajnerové školy a škôlky ako žiadne.

Ak máte rómsku otázku ako jednu z hlavných tém, logicky sa čaká, že prídete so systémovými riešeniami, nie s hrozienkami.

No tak urobme ďalšiu komisiu s chlebíčkami a riešme, či budú viac šunkové, alebo vajíčkové. Bolo takých komisií málo? Relácia v TA3 trvala 12 minút. Čo som za taký čas mohol komplexne vysvetliť?

A kto tu vôbec má komplexnejšie riešenia? Niekedy až žasnem, ako ľudia chcú byť klamaní. Fakt im stačí naklamať, že niekto má koncepciu? Vôbec ich netrápi, či má zmysel, stačí, ak nejaká akože koncepcia existuje? Kam sme to dospeli?

Tak potom očakávam, že prídete na tlačovku, chlapsky priznáte, že rómska otázka je neriešiteľná, respektíve že vy ju vyriešiť nedokážete, viete z nej však zvládnuť povedzme päť hrozienok.

Lenže s kým KDH súperí? S kotlebovcami, teda s niekým, kto nasľuboval, že to vyrieši už zajtra. Veď Kotleba uspel vo voľbách len preto, lebo tvrdil, že parazitov v osadách vyrieši okamžite.

Aká je realita? Ako je možné, že doteraz nepredložil zákon, ako ich vyrieši? A prečo mu to nikto nepripomína? Prečo ho všetci nechávajú vegetovať, čo bude mať za následok fatálne škody na tejto krajine?

Znie zvláštne, keď šéf KDH hovorí, že súperí s ĽSNS.

Je to tak, veď nám berie fundamentálnych veriacich a šíri sa to z rodiny na rodinu. Okrem toho má Kotleba ľahkú pozíciu – môže tárať populistickým jazykom, čomu porozumejú aj kdesi v Hriňovej.

Len by tam skúsil prísť s tým, že treba zmeniť v zákone A odsek B písmeno C. Vyženú ho odtiaľ, lebo to už nie je také sexi. A my sa musíme prispôsobiť, lebo s voličom v regiónoch naozaj treba hovoriť v skratkách a jednoducho. Aj za cenu, že vy novinári nám to budete otrieskavať o hlavu.

Vráťme sa k výhradám Ivana Ráca. Ako môže šéf KDH vysloviť, že maternica Rómok je len zdrojom financií? Veď z toho kričia predsudky.

Povedal som, že maternica sa, žiaľ, niekde stala výrobným prostriedkom. To sú moje slová, ktoré som vyslovil už pred piatimi rokmi. Chceli sa so mnou súdiť, napriek tomu to hovorím aj teraz. Áno, žiaľ, niekde to tak je.

Prečo pán Rác nerieši, že úžerníci nútia rodiť mladé ženy, lebo im budú môcť brať viac peňazí? Veď úžerníci im pomaly kontrolujú, kedy majú menštruáciu. Prečo sme stále v takom stereotype, že sa tu stále niekomu ubližuje?

Prečo sa tu stále jedia len chlebíčky pod zámienkou hľadania systémových opatrení? Možno stačí iba klepnúť úžerníkov v osadách a hneď sa situácia začne zlepšovať.

Možno by pomohlo, keby ste sa poradili s ľuďmi, čo téme rozumejú, je ich tu dosť – Jarmila Lajčáková, Irena Biháriová, Martin Vavrinčík, Kristína Magdolenová, Janette Motlová a ďalší.

Super, ja ich sledujem. Výborne. A budeme s nimi sedieť. Ja som za. Trvám však na tom, že jedným z riešení je aj vyhnanie úžerníkov z osád či úprava niektorých dávok po pôrode. Ak to však neprizná niekto zvnútra tej komunity, tak potom neviem, čo hrá.

Niet sporu, že úžerníci sú obrovský problém. Čo konkrétne by ste s nimi urobili, keby ste boli ministrom vnútra?

Jednoznačne by som na nich uplatňoval zákon.

Úžera v osadách nefunguje ako oficiálne nebankovky. Ako chcete preniknúť do vnútorných vzťahov v osade?

Dá sa to. Ak chcete, preniknete tam. Ak nechcete, lebo to niekomu vyhovuje, napríklad v tom, že mu úžerník prinesie tisíc hlasov v župných voľbách, tak sa tvárite, že to nevidíte.

Rómovia, ktorých oberajú o peniaze úžerníci, odmietajú svedčiť, lebo sa boja. Nefunguje to tak, že policajt príde do osady, pozbiera dlžníkov a tí mu na výsluchu všetko vyklopia.

Chce to štát riešiť, alebo nechce? V osadách predsa funguje primitívny spôsob úžery, ktorý vyriešite ľahšie ako úžeru v nebankovkách.

Nebankovky viete vyriešiť legislatívne, úžera v osadách ide mimo oficiálnych pravidiel.

Dá sa však bez problémov preukázať.

Ako?

V poriadku, hovoríte, že sa to nedá riešiť. Tak to neriešme. Čo je to za porazenecká nálada, že sa to nedá?

Len sa vás ako šéfa KDH pýtam, ako konkrétne to chcete riešiť, keďže ste si to dali ako prioritu.

Úžerníkov z osád by som pozatváral a situácia by sa rádovo zlepšila. Pozatváral by som ich tak, že by boli čierni. Nie preto, že by som bol stalinovec, len by som využil už platné zákony. Aj s tým rizikom, že dvoch županov na východnom Slovensku by už možno znovu nezvolili.

Na to, aby ste úžerníkov usvedčili, potrebujete svedkov.

Svedkom možno poskytnúť ochranu, aby ste ich presvedčili, že to myslíte úprimne. Viete, kedy nemáte výsadkárov? Keď po nich nepošlete vrtuľník.

O každom, kto po svojich výsadkárov nepošle vrtuľník, sa tento chýr šíri, až pre neho nakoniec nik nepôjde robiť výsadkára. To je pointa. Máme nebodaj rezignovať na funkcie štátu? Kto je silnejší? Štát či nebodaj nejaký úžerník z Jarovníc?

Čo urobíte s poľnohospodárstvom?

KDH je ním historicky traumatizované, keďže údajne bolo tým, čo rozbilo družstvá.

Čarnogurský, ktorému sa vina pripisuje, to vidí inak. Citujem z jeho blogu: „Podľa štatistických ročeniek v roku 1990 bolo 680 poľnohospodárskych družstiev, v roku 1991 ich už bolo 827 a na konci roku 1992 dokonca 1025. Počet JRD rástol ešte aj v roku 1993 a začal klesať až od roku 1996. Aj finančná podpora JRD bola v dobe mojej vlády najvyššia.“

To je vec, ku ktorej sa treba poctivo vrátiť. Keď to urobíte, možno vtedy bude niekto ochotný otvoriť aj myseľ a toho stereotypu sa zbaviť. V každom prípade dnes poľnohospodárstvo u nás dopadlo tak, že je to mulčovacia mafia.

Stačí si kúpiť jeden stroj, stále dokola mulčovať a posielať výkazy do platobnej agentúry. Ak sa poľnohospodárstvo stalo zaujímavé pre Špirka z Penty, že skupuje podielové listiny družstiev, čosi nie je dobré. Ukazuje to, že čosi tu nefunguje.

Čo teda mienite urobiť?

Poľnohospodárstvo je o tom, že ráno si dáte gumáky a montérky. Po revolúcii som robil u farmára, ktorý takto celý deň robil a večer šiel vyobliekaný na spoločenskú udalosť, lebo bol vo svojej komunite mimoriadne vážený.

A to chcem – aby tu boli takíto farmári, čo majú vzťah k pôde, nie chlapci z Bratislavy, ktorí sa na družstvo prídu pozrieť na sedmičkovom bavoráku. Najväčším vlastníkom pôdy na východe je nejaký Talian, čo sa vozí na Ferrari.

V pôvode hádam problém nie je.

Lenže on negazduje, ale mulčuje, len aby dostal dotácie. Mám pritom množstvo známych poľnohospodárov, ktorí by aj chceli gazdovať, nevedia sa však dostať k pôde.

Civilizácie sa vždy tvorili na mieste, kde bol povolený trh. Dnes je to tak, že máte doma políčko, chcete predať nadprodukciu, a tak idete na Miletičku. Lenže vedľa vás sa pokojne postaví podvodník, ktorý pole nikdy nevidel a všetko nakúpil v Metre. Tvári sa však, že to dopestoval sám.

Smer, našťastie, prijal môj pozmeňovací návrh, že správca trhoviska má možnosť od predajcu vyžadovať preukázanie vlastníctva alebo prenájmu pôdy. Lebo ak niekto tvrdí, že je to jeho domáca paradajka, tak nech aj ukáže, kde konkrétne ju dopestoval.

Prečo by na trhu nemohol predávať aj ten, čo nakúpil zeleninu v diskonte? Predaj nie je len o domácej nadprodukcii.

Môže predávať, ale nech je jasne označený, aby neklamal zákazníkov, že ide o domácu zeleninu či ovocie. Vždy musí byť zrejmé, kto je kto, kto skutočne gazdoval a kto je podvodník. Skutočný gazda predsa musí byť štátom chránený.

Už pred rokmi som hovoril, že ľudia raz začnú hľadať aj príbeh výrobku, ktorý chcú kúpiť. Ukázalo sa, že je to pravda, veď na našom salaši nedokážeme vyrobiť toľko syra či napiecť koláčov, koľko by sme dokázali predať. Ľudia to vyhľadávajú, lebo chcú kvalitu, a cena sa vtedy stáva vedľajšia.

Čo má byť teda výsledkom vašej poľnohospodárskej politiky?

To, že keď prídete na trh, uvidíte tam čo najviac vecí, ktoré boli dopestované a dochované u nás. Dnes je to zúfalé.

Ako chcete naučiť zákazníkov, že si majú kúpiť drahší slovenský zemiak ako lacnejší poľský, že nemajú preferovať rýchlo „naštopané“ kura za 1,50 eura na kilogram, ale dlhšie a na kvalitnejšej strave chované za dvoj- či trojnásobok, alebo si vybrať slovenskú paradajku miesto španielskej, ktorá je bez chuti?

Podiel uvedomelých zákazníkov nikdy nebude sto percent. Aj v Rakúsku si kupuje biopotraviny len do 15 až 20 percent spotrebiteľov. Žiadna španielska paradajka však u nás neponúkne svoj príbeh.

Nik netvrdí, že záujem o kúpu výrobkov s príbehom bude mimoriadne vysoký. Bude však nejaký a každé percento navyše poľnohospodárstvu pomôže. Naša snaha v tomto je jasná. Je to naša povinnosť.

Koľko má KDH zamestnancov?

Štyroch, pracujú v administratíve.

Koľko zarábate ako predseda?

Nič, dnes KDH skôr dotujem, všetky náklady si platím sám. V Číne som sa však naučil, že zadarmo je najdrahšie. Preto, ak sa KDH dostane do parlamentu, chcem za to odmenu tisíc eur. Budem to žiadať.