Bratislavskí poslanci neschválili predaj pozemkov pod obchvat. Ďakujem, prišli sme o peniaze, rečnil Nesrovnal
Pozemky pod obchvat Bratislavy vraj musia byť štátne do konca septembra, ak to nemá ohroziť stavbu kritizovaného obchvatu.
Na ministerstve dopravy majú znova dôvod byť nervóznejší. Projekt obchvatu Bratislavy aj s jeho napojením na Dunajskú Stredu v celkovej hodnote takmer 2 miliardy eur komplikuje tentoraz dianie na bratislavskom magistráte a tamojšom zastupiteľstve.
Mestskí poslanci v utorok ani na druhý pokus neschválili predaj pozemkov, ktoré štát nevyhnutne potrebuje pod budúci obchvat.
Problém je v tom, že mesto na čele s primátorom Ivom Nesrovnalom sa rozhodlo predávať aj pozemky, ktoré sú zverené mestským častiam. Viacerí poslanci preto namietali, že takýto predaj môže neskôr niekto napadnúť.
„V štatúte hlavného mesta sa píše o tom, kto schvaľuje prevody alebo aj prenájmy majetku zvereného do mestskej časti, a v oboch prípadoch je to miestne zastupiteľstvo. Je to vec základnej gramotnosti a schopnosti prečítať si text,“ rečnil poslanec Ondrej Dostál.
Primátor Nesrovnal bol z výsledku sklamaný. Argumentoval, že vinou otáľajúcich poslancov príde Bratislava o peniaze.
Pozemky plánuje štát kúpiť od mesta Bratislava za 8,2 milióna eur. V tom je už však zahrnutá aj zákonná provízia necelých 20 percent, ktorú štát vypláca pri rýchlom jednaní. Vtedy sa platí za pozemky 1,2-násobok znalcom odhadnutej ceny. Ak sa pozemky nepredajú, môžu sa aj vyvlastňovať a to môže znamenať, že provízia sa nevyplatí.
„Ďakujem pekne, Bratislava práve prišla o milión eur, aj mestské časti,“ okomentoval rokovanie Nesrovnal.
Strhla sa debata aj o tom, o akej ušlej sume je vlastne reč. Poslanec Radoslav Olekšák spomenul sumu 2,5 milióna, ďalší zasa 1,29 milióna eur. Malo by ísť o milión eur na strane mesta Bratislava aj mestských častí zvlášť. Debata však zahŕňala aj rokovanie o kompenzačných opatreniach.
Poslanci, ktorí sa zdržali hlasovania alebo hlasovali proti plánom magistrátu, argumentovali, že keby primátorovi išlo o rýchlu stavbu obchvatu, tak ako o tom hovorí, nechal by o predaji pozemkov rozhodovať miestne zastupiteľstvá a problém by nevznikol. Upozorňovali, že na to je ešte stále čas.
Od primátora zasa odkazovali, že aj mestské časti by z predaja pozemkov dostali peniaze, ak by poslanci materiál schválili.
Štátu medzitým plynie čas. Na bratislavskom zastupiteľstve sa debatovalo o tom, že štátna Národná diaľničná spoločnosť potrebuje mať pozemky písané na seba do konca septembra. Ak to tak nebude, môže prísť teoreticky pokuta od víťazného konzorcia okolo španielskej firmy Cintra, ktorá zvíťazila v tendri o obriu stavbu a jej financovanie.
Pre miestne rozpočty a pre mesto Bratislava ide o zaujímavé peniaze. Osem miliónov eur je porovnateľná suma, akú chcel vyzbierať primátor prostredníctvom 100-percentného zvýšenia dane z nehnuteľnosti, odhadol ešte dávnejšie poslanec Gábor Grendel.
Pritom pozemky pod obchvat už raz Bratislava predávala. Vtedy zrejme nešlo o také, ktoré boli zverené mestským častiam, ale pozemky patriace priamo mestu.
Doteraz pritom nie je jasné, čo presne bude obrovská stavba pre dopravu v Bratislave znamenať. Isté je, že ju odbremení iba o malú časť tranzitu, a možné je aj to, že sa doprava vo vnútri mesta zahustí ešte viac.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
