Denník N

Trdohlavý Rajoy skúša trpezlivosť Španielov. Chce byť premiér, inak budú tretie voľby na Vianoce

Mariano Rajoy si uvedomuje, že čas sa kráti. Ak sa do 31. októbra nesformuje vláda, budú tretie voľby. Foto – TASR/AP
Mariano Rajoy si uvedomuje, že čas sa kráti. Ak sa do 31. októbra nesformuje vláda, budú tretie voľby. Foto – TASR/AP

Rok bez vlády? Španielsko sa nevie dostať z politickej krízy a premiér sa nechce stať symbolom skorumpovanej španielskej pravice.

Mariano Rajoy je jednou z postáv, ktorá zosobňuje ekonomické oživenie Španielska. Po kríze, ktorá jednu z najväčších európskych ekonomík poslala do hlbokej depresie, sa v predčasných voľbách stal premiérom a na čele vlády prispel k tomu, aby Španielsko znovu naštartovalo svoju ekonomiku.

Reformy a škrty síce Španielov boleli, no dnes z nich profitujú – patria medzi najrýchlejšie rastúce krajiny EÚ, pomaly sa znižuje aj nezamestnanosť (hoci v júli bolo v Španielsku bez práce 19,6 percenta obyvateľov), ožil stavebný sektor a krajina výrazne zarába aj na turizme.

Ten istý Rajoy je však dnes osobou, ktorá Španielsku bráni v tom, aby sa dostalo z ďalšej krízy – politickej.

Jeho Ľudová strana vyhrala voľby v decembri aj v júni, no pre korupčné škandály a ilegálne financovanie strany jej podpora výrazne klesla. Jednofarebná vláda, ktorá bola v Španielsku tradíciou, sa tak nedala sformovať a momentálne Španielsku hrozia tretie voľby.

Rajoy aj napriek tomu a napriek tvrdeniam, že jemu a jeho strane ide najmä o dobro krajiny, tvrdohlavo odmieta výmenu na premiérskom kresle a znovu chce byť španielskym premiérom.

Ekonomický úspech, politická kríza

Dvoje voľby, ktoré priniesli veľmi podobné výsledky, osem mesiacov bez vlády a prieskumy, ktoré hovoria, že aj tretie voľby, ktoré sú čoraz pravdepodobnejšie, by zrejme dopadli rovnako.

Nefunkčná vláda zosobnená Ľudovou stranou žiada ostatné strany, aby jej pomohli schváliť aspoň rozpočet na budúci rok. Bezmocný kráľ medzitým čaká na to, či bude musieť vyhlásiť ďalšie voľby.

Tak momentálne vyzerá situácia v Španielsku. Aktuálny vývoj nenaznačuje, že by sa mala zlepšiť, čo je škoda najmä pre krajinu, ktorá momentálne patrí medzi najrýchlejšie rastúce štáty v Európe – minulý rok sa jej HDP zväčšilo o 3,2 percenta, v roku 2016 sa odhaduje rast o 2,6 percenta.

Oživenie ekonomiky je sčasti zásluha Rajoyovej vlády a reforiem, ktoré urobila. Počas krízy a po nej bol totiž ekonomický rast HDP v záporných číslach – v roku 2009 ekonomika Španielska klesla až o 3,6 percenta a podľa Forbesu sa podarilo obnoviť približne tretinu z 3,5 milióna pracovných miest, ktoré Španieli stratili počas krízy.

Rajoy reformoval trh práce, znížil daň z príjmu pre firmy z 30 na 25 percent a zaviedol aj ďalšie daňové reformy. Španielsku výrazne pomohli aj externé faktory – najmä pokles cien ropy, nízke úrokové sadzby a udalosti v dovolenkových destináciách, ktoré podporili španielsky turizmus.

Avšak bez funkčnej vlády môže Španielsko ťažko pokračovať v nastolenom trende a potenciál ekonomických reforiem by tak mohol ostať nevyužitý. Vláda nemôže prijímať nové zákony, konať môže len v prípade výnimočného stavu a, navyše, Rajoy od apríla stratil troch ministrov, nových však vymenovať nemôže.

Neustúpi

Mariano Rajoy ani napriek tomu nechce z vysokej politiky odísť. Predsedovia ostatných politických strán už pred voľbami, dokonca tými decembrovými, hovorili o tom, že spoluprácu s Marianom Rajoyom si nevedia predstaviť, Ľudová strana sa však rozhodla, že jeho nástupcu hľadať nebude.

V strane je niekoľko silných osobností, no zdá sa, že Rajoy má v strane mimoriadne silný vplyv. Španielsky denník El Diario píše, že Rajoy nechce odstúpiť, pretože Ľudová strana pod jeho vedením trikrát vyhrala voľby, hoci posledné dvoje voľby sa skončili skôr Pyrrhovým víťazstvom.

Rajoy sa teda cíti ako víťaz, no zároveň nechce, aby si ho história pamätala ako šéfa strany, ktorý ju viedol v čase, keď stratila pozíciu vo vláde pre korupčné problémy. Ak by odišiel, stal by sa symbolom korupcie španielskej pravice.

Skutočnosť, že s Rajoyom ostatné strany spolupracovať nechcú, sa ukázala aj po júnových voľbách, keď existovala reálna šanca na zostavenie širokej koalície. Ľudová strana sa však napokon dohodla len so stredopravými Ciudadanos a s regionálnou stranou z Kanárskych ostrovov, čo jej zaručilo 170 hlasov v parlamente. Proti Rajoyovi dvakrát hlasovalo zvyšných 180 poslancov.

Ak by sa zdržali, respektíve ak by proti Rajoyovi hlasovalo menej ako 170 poslancov, šancu by mal v druhom kole, kde by už nepotreboval nadpolovičnú väčšinu hlasov.

Rajoy ako symbol korupcie a nerovnosti

Socialistov presviedčal dlho, no nepomohlo to. V piatok ho poslanci definitívne potopili a španielsky premiér stratil šancu na to, aby zostavil vládu. Ciudadanos po hlasovaní pozastavili svoju dohodu s ľudovcami a obnovia ju iba vtedy, ak strana predstaví zvoliteľnú náhradu za Rajoya.

Predseda PSOE Pedro Sánchez tvrdí, že socialisti sa nenechajú vydierať a nebudú hlasovať za kandidáta, s ktorým nesúhlasia. Španielskeho premiéra označuje za „kandidáta, ktorý zosobňuje korupciu a nerovnosť“. „Našou hlavnou zodpovednosťou a povinnosťou je, aby sme zastupovali milióny Španielov, ktorí nechcú, aby bol Mariano Rajoy aj naďalej premiérom,“ hovorí líder socialistov.

Rajoy Sáncheza obviňuje z toho, že on a jeho strana sú zodpovední za legislatívnu blokádu, pretože sa s jeho ľudovcami odmietajú dohodnúť.

„Tvárite sa, že buď budete vládnuť vy, alebo budú ďalšie voľby na Vianoce ,“ odkázal Sánchez Rajoyovi. Predsedkyňa parlamentu podľa neho dátum hlasovania vybrala schválne, aby v prípade neúspechu voľby pripadli na Vianoce. Sánchez si myslí, že ľudovci ich takto vydierajú, a teraz sa snaží o dohodu s dvoma novými stranami – Podemos a Ciudadanos.

Raz sa mu to už nepodarilo: po marcových voľbách neuspel pri hlasovaní v parlamente ani Sánchez.

Čas sa kráti

Politici majú čas do 31. októbra. Dovtedy musí byť známy nový premiér. Ak sa im nepodarí dohodnúť, španielsky kráľ Felipe VI. bude musieť vyhlásiť ďalšie voľby.

Podľa aktuálneho volebného zákona by mali byť 25. decembra, teda na Vianoce. Tomu chcú politici zabrániť, zákon chcú zmeniť tak, aby voľby boli o týždeň skôr.

Ľudová strana ešte s nádejou očakáva aj regionálne voľby v Baskicku a Galícii, ktoré budú 25. septembra. Ak socialisti dosiahnu zlý výsledok, Sánchezova pozícia by sa mohla oslabiť. Už teraz sa v strane nájdu členovia, ktorí sú za zmiernenie tvrdej pozície voči Rajoyovi či odmietajú prípadnú vládu s Podemos. Po volebnom neúspechu by sa mohli pridať ďalší.

Sánchez však nechce ustúpiť. Myslí si, že ak by socialisti PP podporili, Podemos by sa stalo de facto jedinou opozičnou stranou, čo by mohlo poškodiť práve socialistickú stranu.

Okrem toho, po regionálnych voľbách by ľudovci mohli v regiónoch stranám pomôcť a vyžiadať si za to podporu v parlamente. S piatimi poslancami baskickej PNV by už Rajoyovi v parlamente chýbal iba jediný hlas.

V Španielsku teraz budú čakať a dúfať, že jedna zo strán zmení do konca októbra svoj názor. V tom prípade by kráľ mohol zvolať ešte jedno hlasovanie o vyslovení dôvery novej vláde. Ak sa tak nestane, v decembri, rok od prvých volieb, budú Španieli znovu hlasovať v parlamentných voľbách. A znovu s výsledkom, ktorý by nič neriešil. Prieskumy totiž hovoria, že strany by v decembrových voľbách mali veľmi podobné zisky ako v júni.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Svet

Teraz najčítanejšie