Sme menej prozápadní ako Česi, no menej veríme aj konšpirátorom
Najpozitívnejší postoj k členstvu v NATO majú v Maďarsku, kde majú zároveň vojenskú základňu aliancie. My sme k NATO tradične rezervovaní.
Slováci, Česi a Maďari sú si v mnohom podobní. Zásadne sa nelíšime ani v pohľade na to, kam vo svete patríme. Až polovica ľudí v každej z týchto troch krajín má na to neurčitú odpoveď – niekam medzi Západ a Východ. Predsa len však najmenej prozápadní sú Slováci: súčasťou Západu sa cíti 23 percent z nás, u susedov toto číslo presahuje tridsiatku.
Tieto výsledky ukazuje prieskum Globsec Policy Institute, ktorý u nás robili vo februári, a v okolitých krajinách v nasledujúcich mesiacoch. Na Slovensku sa nájde aj najviac ľudí, ktorí nás vidia na Východe, no toto číslo je v skutočnosti veľmi nízke. K tomuto názoru sa hlási len 12 percent Slovákov.
U Čechov a Maďarov je to ešte oveľa menej, na Východe tam svoju krajinu nevidí prakticky nikto. K ukotveniu na Východe sa v Česku hlásia sotva štyri percentá občanov.
„Roky tu bola zaužívaná akási predstava mosta medzi východom a západom,“ vysvetľuje slovenský postoj sociologička Oľga Gyarfášová. „Akoby to mentálne ukotvenie zaostávalo za formálnym ukotvením Slovenska v EÚ a NATO.“
Maďari: Za NATO aj so základňou
Jemné rozdiely existujú aj v postoji k členstvu v medzinárodných inštitúciách. Zaujímavé je, že Česi sú pomerne kritickí k Európskej únii. Za dobrú vec ju považuje len tretina ľudí (u nás a v Maďarsku vyše polovica), najviac je tam aj euroskeptikov, takmer 25 percent z opýtaných. Vysvetlením môže byť aj to, že súčasný český prezident Miloš Zeman a aj jeho predchodca Václav Klaus sú k EÚ kritickí, Zeman by dokonca chcel referendum o vystúpení z Únie, hoci by vraj hlasoval proti.
Slováci sa zasa oveľa prísnejšie pozerajú na členstvo v NATO, počet takých, ktorí ho považujú za dobrú vec, však stále prevyšuje tých, ktorí členstvo v Severoatlantickom pakte odmietajú. Najviac prívržencov má NATO v Maďarsku. Pritom v ako jedinej z týchto troch krajín tam organizácia má svoju vojenskú základňu.
Podľa Gyarfášovej existoval odstup Slovákov k NATO vždy, no v poslednom čase sa počet ľudí, ktorí s členstvom v pakte nemajú problém, stabilizoval. Čo sa podľa nej mení, je postoj Slovákov k EÚ. Podpora členstva v Únii bola na Slovensku vždy nadštandardná, no slabne.
Dnes je na úrovni 52 percent, napríklad v roku 2010 bolo takých ľudí takmer 70 percent. „Výsledky z prieskumu však ukazujú, že napriek snahám niektorých politikov z tohto regiónu obyvatelia jasne vnímajú prínos EÚ a NATO pre ich krajiny a sú za zotrvanie v týchto euroatlantických štruktúrach,“ vraví analytik Globsecu Daniel Milo.
Američanov vnímame negatívne
Pozitívny postoj k NATO sa v Maďarsku spája aj s pomerne kladným vzťahom k Spojeným štátom americkým. U nás a v Česku je to inak. Rolu USA vo svete u nás vníma viac ľudí negatívne ako pozitívne, v Maďarsku je to naopak.
Globsec robil tento prieskum najmä preto, aby mohol sledovať zmeny postojov ľudí k euroatlantickému spojenectvu najmä vo vzťahu k ruskej propagande, ktorú analytici inštitútu považujú za vážny fakt. Preto sa zaujímali aj o to, z akých zdrojov ľudia čerpajú informácie.
Slováci a v Maďari stále veria skôr klasickým médiám, a nie takzvaným alternatívnym či konšpiračným médiám. Je to tak aj v Česku, no tam je počet ľudí spoliehajúcich sa na alternatívne médiá vyšší.
„Situácia v Česku týkajúca sa vplyvu dezinformačných kampaní a proruských médií je asi najvážnejšia v celom regióne strednej Európy,“ povedal Jakub Janda z českého think-tanku Európske hodnoty. Janda to dokumentoval na príklade otázky, koľko Čechov si myslí, že za migračnú vlnu Sýrčanov môžu Spojené štáty. Bolo ich až 50 percent.
„Zdôrazňujem, že sme sa pýtali na Sýrčanov,“ pripomenul Janda z Európskych hodnôt. „Môžeme sa baviť o úlohe Spojených štátov napríklad v Iraku, ale zapojenie USA do občianskej vojny v Sýrii bolo naozaj veľmi malé.“
Česi chcú na vládnej úrovni bojovať proti dezinformačným kampaniam aj založením centra pre hybridné hrozby, ktoré bude patriť priamo pod bezpečnostný aparát štátu. Globsec navrhuje niečo podobné aj na Slovensku. Spolu s oficiálnym uznaním ruskej propagandy ako reálnej hrozby.
„Bez oficiálneho priznania existencie tohto problému bude ťažké pre mimovládny sektor a médiá upozorňovať verejnosť na nebezpečenstvo ruskej propagandy, pretože ich tvrdenia budú zamietnuté ako neobjektívne a neopodstatnené,“ myslí si analytik Globsecu Daniel Milo.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
