Denník N

Ziskožravci. S podobenstvami o parazitoch treba v politike narábať opatrne

Aj národní socialisti svojich nepriateľov často definovali pomocou prírodovedných metafor, z ktorých sa zvláštnej obľube tešili predovšetkým prirovnania k parazitom ako pijavice, vši alebo blchy.

Autor je historik, Historický ústav SAV

Vedúci propagandista takzvaného Slovenského štátu, spisovateľ Tido J. Gašpar, sa už za prvej Československej republiky preslávil svojou publicistickou kritikou predstaviteľov československého establishmentu, ktorých pre ich skutočné či domnelé korupčné praktiky nazýval „ziskožravcami“. Tento výraz sa v rokoch budovania takzvaného „slovenského národného socializmu“ počas druhej svetovej vojny stal synonymom polemík proti tým neuvedomelým Slovákom, ktorí vraj spolu s údajnými národnými nepriateľmi, hlavne Čechmi a Židmi, neváhali okrádať vlastný národ.

V jednom zo svojich programových článkov preto Gašpar žiadal dokončiť revolúciu, ktorá sa začala prevratom v roku 1918, teda vznikom Československa, no ktorú vraj práve nesvedomité národné elity kvôli „mamone“ a „mastným hrncom“ zradili. Gašpar doslova napísal:

„Nuž áno, treba na všetky strany hlasne povedať, že druhý slovenský prevrat, terajšia slovenská revolúcia, neznamená ani výmenu, ani doplnenie členov tejto ziskožravej spoločnosti, ale znamená jej odpratanie. Tu nejde len o výmenu ľudí a pozícií, ale o výmenu poriadkov. Nie nacicané pijavice sa idú nahradiť hladnými, ale ide sa odstrániť všetko, čo by udržovalo a zavlažovalo močiar pijavíc. Ide sa od gruntu vysušiť a odstrániť korupčné bahno demokratického systému, aby novou reguláciou a melioráciou verejného života prestalo byť Slovensko doménou krvosavého hmyzu a stalo sa konečne ozaj tou kvitnúcou a úrodnou národa roľou dedičnou, na ktorej sa pre celý národ vyklasí dostatok výživy.“

Podstata národného socializmu

Gašpar tu zhrnul podstatu ideológie národného socializmu, ktorá sa formovala od prelomu 19. a 20. storočia a zaznamenala rozmach práve v medzivojnovom období, keď sa k nej čoraz častejšie utiekali nacionalistickí a fašistickí „idealisti“ a revolucionári. Presne ako Gašpar, aj oni očakávali nielen nápravu, ale zásadnú zmenu spoločenského a hospodárskeho zriadenia. Demokratický systém, čiže systém liberálnej parlamentnej demokracie, podľa nich zlyhal najmä pre to, že umožňoval vykorisťovanie práce rozličnými cudzopasníkmi, to znamená parazitmi.

Ako presvedčivo ukázal francúzsky historik Zeev Sternhell, národní socialisti odmietali tak marxistický triedny boj, ako aj liberálny prísľub „šťastia“ a blahobytu pre jednotlivca, keďže v skutočnosti podľa nich šlo iba o zámienku na bujnenie korupcie a rozkrádanie.

Podobne ako vlastnú národnú či „rasovú“ pospolitosť, aj jej nepriateľov definovali čoraz väčšmi pomocou prírodovedných metafor, z ktorých sa zvláštnej obľube tešili predovšetkým prirovnania k parazitom ako pijavice, vši alebo blchy. Všetky tieto predstavy – ďalšími variantmi sú motívy upíra a úžerníka – budujú na protiklade medzi produktívnou, zväčša poľnohospodárskou prácou, a neproduktívnym, spravidla kapitalistickým vykorisťovaním.

Vajanského stereotypy

Tvrdenia o údajnom židovskom parazitovaní na nežidovských národoch boli aj základnými stavebnými kameňmi moderného antisemitizmu. V tomto zmysle treba chápať nasledujúci citát z článku Svetozára Hurbana Vajanského Židovská otázka na Slovensku:

„Bohatstvo židov nenie bohatstvom zeme, v ktorej bývajú, ale je bohatstvom vraždobnej rasy, vedúcej hrozný boj proti všetkému, čo nenáleží k nej. Boj ten je rozsiahly, organisovaný, povedomý, a skoro na celej strane víťazný. Jako neobstojí ďatelina pred kukučinou, tak neobstojí agrárny slovenský ľud pred židovstvom, ktoré nežije samo sebou z pôdy, ale jako parasyt z iných organizmov. Keby židia založiť vedeli len jednu židovskú obec, ktorá by žila sama sebou, prácou a tvorením, jako žiť musia statočné národy a obce, dokázali by, že nie sú výlučne parasytské buriny.“

Neskôr Vajanský stereotypy židovského úžerníka a kapitalistu spojil v postave Shylocka zo Shakespearovho Kupca benátskeho, ktorý v západnej kultúre tradične symbolizoval „židovskú úžeru“. V úvodníku Národných novín z roku 1899 Vajanský načrtol dejiny úžerníctva od antiky do súčasnosti, spočívajúce na dualizme „mravnej sily národa“ a „kommerciálnej úžery“, ktorá údajne prevládala u starovekých Feničanov a v Kartágu, v stredovekej Hanze a Benátkach a najnovšie v Anglicku. Sám úžernícko-kapitalistický princíp však podľa Vajanského stelesňovala predovšetkým „medzi národami rozplemenená rassa semitov“.

Vychádzajúc z tohto tvrdenia, projektoval Vajanský nasledujúcu temnú víziu budúcnosti: „Kommerciálna úžera je veľmi silný princíp; kommerciálna úžera drží voždy v ruke Shylockov nôž a skutočne i reže funty mäsa (Shakespearov Shylock za nesplatený úver žiadal ‚funt mäsa’ svojho dlžníka, poz. aut.) z tela národov. Jestli ona v národe zvíťazí nad morálnou silou národa, stáva sa dvoje. Alebo bujné cudzopasníctvo vycicia a umŕtvi autochtonnú rastlinu, alebo morálna sila ohrožená smrteľne siahne za zúfalou zbraňou poslednej samoobrany a pustí v konvulsiach revolucionných a protizákonných žilu onomu parasitickému elementu […].“

Na čom stojí anticiganizmus

Vajanský a Gašpar boli síce vzdelaní literáti, ale podobne ako mnohí z ich súčasníkov aj oni nachádzali alternatívu k liberalizmu a marxizmu v národnom socializme, respektíve v protiklade medzi produktívnou prácou a jej parazitujúcim vykorisťovaním. Vzhľadom na ich miesto v slovenskej kultúre sa väčšina z nás možno zdráha označiť ich za duchovných predchodcov Mariána Kotlebu, ktorého anticiganizmus buduje presne na tomto protiklade medzi produktívnymi, pracujúcimi Slovákmi a údajne z ich práce „tučnejúcimi“ cudzopasníkmi, aj keď otvorene nehovorí o „cigánskych parazitoch“, ale len o „parazitoch z osád“.

Stereotyp (židovského) úžerníka a parazita zasa nepriamo zarezonoval prostredníctvom útokov na prezidentského kandidáta Andreja Kisku počas kampane v roku 2014. Uvedené skutočnosti neznamenajú, že podobenstvá o parazitoch nutne vyvolávajú súvislosti s národným socializmom – spomeňme len román Ruda Slobodu Krv, kde motív cudzopasníctva tiež sprostredkuje kritiku života na úkor druhých v historickom kontexte, tentoraz takzvaného reálneho socializmu. Napriek tomu by sme na tieto súvislosti nemali zabúdať.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie