Nicholsonová: Viac hodín po pôrode robiť nebudem, ak som zlyhala, nech ma odvolajú
Podpredsedníčka parlamentu hovorí, že sa nevrátila pár dní po pôrode do práce pre to, aby si niečo dokazovala. Tvrdí, že to robí pre iné matky, ktoré rovnako ako ona narážajú v práci na idiotov.
Akú ste mali noc?
Super. Pretože malý je veľmi zlatý. Cez deň sa ho snažíme dosť preberať k životu. Má ešte hraničné dávky bilirubínu, takže je dôležité, aby bol čo najviac dojčený. Dojčím preto asi každú hodinu, hodinu a pol. V noci preto spí, čiže som len raz vstávala.
Fyzicky sa ako cítite?
Som prvý raz po sekcii, pretože prvé dve deti som porodila prirodzene. Je to veľký rozdiel. Brucho stále cítim, ale došla som po svojich. Neumieram.
Kde je teraz Kubo?
Je vonku v aute s mojím manželom. Keď som v parlamente, tak oni sú v bezprostrednej blízkosti, keby ma potrebovali.
Prečo ste vlastne dnes prišli do parlamentu?
Prišla som sa porozprávať aj s kolegami, čo s touto situáciou urobíme. Evidentne som tlačená do toho, aby som si nahustila služby, ale to už nie som schopná. Je to teda už vec aj opozície, minimálne SaS a OĽANO, ktorých názory reprezentujem.
Aké vidíte riešenie?
Napísala som list predsedovi parlamentu, že nie som schopná si navýšiť počet služieb. Predsa len som krátko po pôrode, ale aj s ohľadom na môjho syna, od ktorého nechcem odbiehať. Ak teda predseda toto berie ako moje zlyhanie ako podpredsedníčky parlamentu, ako mi už dal najavo, že trvá na tom, aby opozícia mala plnohodnotné zastúpenie, tak potom nech ma dá odvolať. Budem to akceptovať.
Ste teda ochotná zobrať len deväť hodín?
Zatiaľ tento mesiac. Malý bude rásť a už mesačné dieťa je iné ako šesťdňové. Potom som bola pripravená si na ďalšiu schôdzu zobrať aj viac služieb. Toto bolo len dočasné a na také naštartovanie sa. Išlo o to – nedať im zámienku, aby na mňa ukázali prstom, že pozrite sa, aké mala ambície a ako zlyhala.
Koľko ste pôvodne plánovali ostať doma?
Chcela som vynechať celú schôdzu.
Kedy ste si to rozmysleli?
Po tom grémiu. To bolo jednoznačné. Malo to byť pracovné stretnutie k novele rokovacieho poriadku. Dva mesiace som sa domáhala stretnutia s predsedom parlamentu, ale na tom grémiu sa ma zrazu začal pýtať na môj stav. Chcel písomné stanovisko, čo a ako bude. Ja som to však nevedela. Nevedela som, kedy a aké dieťa sa mi narodí. Keby sa situácia, nedajbože, inak vyvinula, tak sama odstúpim. Veď za funkciu nemám žiadne vymoženosti. Mám o 200 eur vyšší plat.
Nicholsonová chcela pár hodín, Danko žiadal viac
Ak bude predseda parlamentu akceptovať, že odvediete len deväť hodín, tak sa tým celá vec uzavrie?
Áno. Splním si to, čo som napísala, veď za tým si musím stáť. Ak dá však návrh na moje odvolanie a bude to považovať za moje zlyhanie, tak to budem akcpetovať.
Prečo sa celá situácia až tak vyhrotila?
Vysvetlenie vidím v tej nešťastnej schôdzi (o odvolávaní ministra vnútra Roberta Kaliňáka), ktorú som otvorila. Veľmi ma totiž podcenili. Aj keď sme boli na služobnej ceste v Prahe, tak „to mužstvo“, teda vedenie parlamentu, ma bralo ako ženu s maturitou a bruchom. Že jednoducho nič veľké odo mňa netreba očakávať. Nehovorím, že otvorenie tej schôdze bolo nejaké velikánstvo, ale tak trochu som im prešla cez rozum. Nechali tu vtedy najslabší článok – podpredsedu Hrnčiara, ktorý mi ponúkol vedenie schôdze, tak som nemala inú možnosť, len ju otvoriť. A, samozrejme, vonku je 86-tisíc ľudí, ktorí ma volili, takže nie som irelevantná figúrka, ktorá sa zviezla na nejakej kandidátke, a to ich asi tiež štve. Som pre nich nepohodlná. Na mňa nemôžu ísť so svojimi maskami džentlmenov a slušniakov, pretože pre mňa sú to gauneri, ktorí kryjú ďalších gaunerov.
Stojí vám to všetko za to?
To je tá otázka. Aj sama sebe si ju kladiem… (plač) Ale nie je to o mne. Vonku je totiž veľmi veľa žien, ktoré rodia a pracujú a stretávajú sa s rovnakými idiotmi ako ja tu. Beriem to ako symbol. V opozícii som veľa neurobila. Predkladám návrhy zákonov, ktoré neprechádzajú. Ak však toto má byť tá jedna jediná vec, ktorú urobím, tak to urobím.
Sledujete diskusie na sociálnych sieťach?
Áno, ale snažím sa ich brať s rezervou. Nie je to príjemné, ale svedčí to o tom, že ako spoločnosť máme čo doháňať. A, čo je neuveriteľné, sú to väčšinou ženy po päťdesiatke. Frustrované vlastným životom. Tie sú omnoho krutejšie ako muži.
Prekvapuje vás to?
Svojím spôsobom áno. Čakala by som, že pochopia, že sa tu nepotrebujem pretŕčať. Nie som ani za modelku, ledva sa do niečoho nasúkam. Očakávala by som väčšiu podporu. Nemôžem nad tým však fňukať. Takí proste sme. Aj to, aké je vedenie parlamentu a zloženie, je vizitkou toho, akí sme.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.
