Na vedu ide málo peňazí, v rebríčku 700 najlepších univerzít je z našich iba UK

Podľa rebríčka QS World University Rankings má Slovensko medzi 700 najlepšími univerzitami na svete jediného zástupcu, Univerzitu Komenského v Bratislave.

Obsadila 651. až 700. priečku. „Uvedené umiestnenia dokazujú, že napriek poddimenzovanému financovaniu naša vedecká aktivita a kvalita výučby sú porovnateľné so svetom,“ povedal v správe rektor UK Karol Mičieta.

Česko má v rebríčku až päť univerzít, najlepšie dopadla Univerzita Karlova na 302. priečke. Na rovnakom mieste ako UK v Bratislave skončili Vysoké učenie technické v Brne a Univerzita Palackého v Olomouci.

Niekoľkonásobne väčšie Poľsko má do 700. miesta tri univerzity, rovnako ako Maďarsko. Z Rakúska uspelo päť vysokých škôl.

V prvej desiatke sú iba americké a britské školy s výnimkou Švajčiarskeho technologického inštitútu v Zürichu (ETH), ktorý je ôsmy.

Rebríček vedú americké a britské školy. Reprofoto – QS World University Rankings 2016/17

Úspešní Slováci

Minulý týždeň sme písali o objave fyzika Tomáša Bzdušeka, absolventa UK v Bratislave, ktorý na ETH pôsobí. Zistil, že by mal existovať nový druh polokovov. Objavený materiál kombinuje magnetoelektrické vlastnosti kovov a doteraz známych polokovov. Článok vyšiel v prestížnom časopise Nature.

Prvé tri miesta obsadili Massachusettský technologický inštitút (MIT), Stanfordova univerzita a Harvardova univerzita.

Štvrtá skončila Cambridgeská univerzita, za ňou Caltech. Na tejto škole pôsobila aj astrobiologička Michaela Musilová, bola tohtotýždňovou hostkou debaty Science na N-tú. Bavili sme sa, prečo sa oplatí robiť vedu, a o tom, aké je to dobrodružstvo.

V minulosti Musilová pracovala pre NASA, absolvovala niekoľko expedícií do Grónska, Japonska a inam a zúčastnila sa na simulovanej misii na Mars v utahskej púšti.

Debata Science na N-tú, prečo sa (aj na Slovensku) oplatí robiť vedu. Zdroj – Youtube

https://www.youtube.com/watch?v=AgqzWA2ebY4

Kritériá

QS World University Rankings patrí medzi tri najprestížnejšie rebríčky univerzít na svete. Vytvárajú ho na základe šiestich kritérií, najviac – až 40 percent bodov – tvorí akademická reputácia.

„Akademická reputácia sa meria s využitím globálneho prieskumu. Akademikom uložíme, aby identifikovali inštitúcie, o ktorých si myslia, že v ich odbore robia najlepšiu prácu.“

Medzi ďalšie kritériá, z ktorých sa vytvára rebríček, patria reputácia od zamestnávateľov (absolventov z ktorých škôl si cenia najviac), počet učiteľov na žiakov, počet citácií a množstvo zahraničných študentov a zahraničných učiteľov, ktorých univerzita prilákala.

Menej peňazí do vedy a výskumu

V inom rebríčku z veľkej trojky, o ktorom sme informovali v marci tohto roku a zostavuje ho časopis Times Higher Education, nemalo Slovensko žiadneho zástupcu medzi 200 najlepšími univerzitami v Európe.

Jean-Pierre Bourguignon, šéf európskych vedeckých grantov (Európska rada pre výskum ERC), pri svojej júnovej návšteve Slovenska pre Denník N povedal: „Na Slovensku ste v roku 2014 investovali do vedy a výskumu 0,89 percenta HDP. Priemer v EÚ je 2,03 percenta. Vo Švédsku alebo Fínsku sú to viac ako tri percentá. Južná Kórea je momentálne na piatich percentách. Je tu veľký rozdiel medzi Slovenskom a inými krajinami, ktoré sú na čele.“