Denník N

Železnice postavili veľké prekladisko za 18 miliónov, kde za rok nenaložili ani jeden kontajner

Pri Žiline stojí prekladisko, ktoré malo prepravovať 500-tisíc ton tovaru ročne. Doteraz neprepravilo nič. Foto N – Tomáš Benedikovič
Pri Žiline stojí prekladisko, ktoré malo prepravovať 500-tisíc ton tovaru ročne. Doteraz neprepravilo nič. Foto N – Tomáš Benedikovič

Politici rozbehli veľkorysú výstavbu, aby následne zistili, že štát nebude môcť prekladisko prevádzkovať. Jedna z firiem sa totiž sťažovala, že jej za eurofondy vytvárajú konkurenciu.

Kúsok za Žilinou, na dohľad od automobilky KIA stojí veľkorysá stavba. Na ploche takmer dvestotisíc metrov štvorcových sa tu nachádza moderné prekladisko, ktoré práve oslavuje rok od svojho dokončenia.

Jeho oficiálny názov znie Terminál intermodálnej dopravy. Pozostáva z koľajníc, rozľahlého betónového parkoviska a dvoch posuvných žeriavov, ktoré sú schopné v rýchlom slede prepravovať kontajnery z kamiónov na vlaky a zase naopak.

Tomu zodpovedal aj účet za jeho vybudovanie: štátne železnice na stavbu vynaložili takmer 18 miliónov eur bez DPH. Ďalšie peniaze išli na vypracovanie projektu a na výkup pozemkov.

Keď sa však prídete na prekladisko pozrieť osobne, upúta vás, že ani v pracovný deň tu nie je žiadny ruch. Areál je uzamknutý a pod žeriavmi nestojí ani jeden kamión či vlak.

„Nič sa tu nedeje. Občas len prídu pokosiť trávu alebo preskúšajú žeriavy, či je všetko v poriadku,“ hovorí nám robotník v priľahlej železničnej budove.

Prekladisko pre nikoho

Najmodernejšie slovenské prekladisko by síce mohlo denne obslúžiť minimálne šesťdesiat plne naložených kamiónov, za posledný rok sa tu však nenaložil ani jeden kontajner. „Terminál zatiaľ neprepravil žiaden tovar,“ potvrdzuje hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Ivana Popluhárová.

Dôvod? Ešte počas výstavby štátne firmy zistili, že im Európska komisia nedovolí, aby prekladisko prevádzkovali vo vlastnej réžii, ako sa pôvodne plánovalo. Súkromné firmy, ktoré majú na Slovensku vlastné prekladiská, si totiž sťažovali, že by im štát vytvoril konkurenciu.

Ministerstvo dopravy tak dostalo z Bruselu pokyn, že musí prekladisko prenajať nejakému súkromníkovi za trhovú cenu. A na tento prenájom bude musieť vypísať tender.

„Keďže podľa európskych pravidiel musí štát zveriť prevádzku súkromníkovi, je potrebné najprv pripraviť súťaž na koncesionára, ktorý terminál dostane na tridsať rokov dopredu,“ spresňuje Karolína Ducká z odboru komunikácie ministerstva dopravy.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Areál žilinského terminálu je oplotený a strážený kamerovým systémom. Momentálne sa však v ňom akurát kosí tráva, a aj to len občas. Foto N – Tomáš Benedikovič

S takýmito súťažami však slovenskí úradníci nemajú veľké skúsenosti a celý proces je ešte len na začiatku. „Sme v štádiu prípravy podkladov pre ministerstvo financií. Pôjde o prvú súťaž svojho druhu, preto je nutná veľmi dôkladná príprava,“ dodáva Ducká.

Výsledok? Mnohomiliónové prekladisko stojí nevyužité a štátu utekajú ďalšie peniaze, ktoré musí dávať na jeho údržbu.

Napríklad železnice preň stabilne vyčleňujú päť svojich zamestnancov. Okrem toho musia robiť revízie žeriavov a celý areál strážiť najatou SBS-kou. „Náklady na opravy a udržovanie terminálu si od jeho dokončenia vyžiadali 40-tisíc eur,“ spresňujú železnice.

Oveľa väčšou stratou je však ušlý zisk, ktorý štátu vzniká tým, že nemôže služby nového prekladiska ponúkať prepravným spoločnostiam.

Keď štát buduje

Je to podobný príbeh ako nedávno dokončená stanica Bratislava-Predmestie. Železnice, ktorých väčšina budov pripomína post-komunistický skanzen, usúdili, že práve táto stanica prioritne potrebuje investície za štyri milióny eur.

Bratislava-Predmestie sa tak síce stala najmodernejšou stanicou v hlavnom meste, jej problémom však je, že leží mimo hlavné železničné ťahy. V súčasnosti tak na nej zastavujú len štyri vlaky denne a pre cestujúcich je dlhodobo uzamknutá.

Žilinské prekladisko sa od stanice Bratislava-Predmestie líši na prvý pohľad iba v tom, že zhltlo päťkrát toľko peňazí.

Nápad na jeho vybudovanie sa zrodil ešte za prvej Dzurindovej vlády a obsahoval istú dávku megalománie. Podľa koncepcie z roku 2001 mal štát vybudovať rovno štyri veľké prekladiská: pri Žiline, Bratislave, Košiciach a Leopoldove.

Cieľom bolo primäť dopravcov, aby čo najviac tovaru vozili po Slovensku na nákladných vlakoch, ktoré prídu na niektoré z prekladísk, kde sa náklad roztriedi a ku konečnému odberateľovi sa privezie na kamióne.

Túto myšlienku si naplno osvojil minister dopravy z čias prvej Ficovej vlády a nedávno menovaný šéf Sociálnej poisťovne Ľubomír Vážny (Smer – SD). Ten v marci 2010 vyzval vedenie ŽSR, aby začalo na projekte pracovať.

„Všade v Európe je trend prepravovať náklady na dlhé vzdialenosti vlakom a iba konečnú fázu realizovať nákladnou automobilovou dopravou. Tomu zodpovedá aj budovanie terminálov,“ hovorí k tomu dnes Vážny.

Nedovolená štátna podpora

Prekladisko pri Žiline malo prísť na rad ako prvé. Podľa štátnych manažérov malo byť určené pre firmy zo širokého okolia.

„Pôjde o prekládkové miesto medzi železničnou a cestnou dopravou, ktoré umožní obslúžiť celý Žilinský kraj, severné okresy Trenčianskeho kraja i časť Českej republiky a Poľska,“ sľubovali ŽSR.

Žilinský terminál sa rozprestiera na ploche 193-tisíc metrov štvorcových. Dva žeriavy sa pohybujú po koľajniciach s dĺžkou 750 metrov.
Žilinský terminál sa rozprestiera na ploche 193-tisíc metrov štvorcových. Dva žeriavy sa pohybujú po koľajniciach s dĺžkou 750 metrov.

Projekt po Vážnom prevzal minister Ján Figeľ (KDH), ktorého ministerstvo zhromaždilo potrebné peniaze: 14 miliónov eur poskytnú eurofondy, 2,5 milióna dodá štát a 1,5 milióna zaplatia ŽSR.

Výstavbu zverili konzorciu stavebných firiem v čele s brnianskou spoločnosťou OHL ŽS. Práce sa rozbehli na jar 2012 a zdalo sa, že všetko pôjde podľa plánu. Neoficiálne sa hovorilo, že po ich dokončení prevezme terminál štátna firma ZSSK Cargo, ktorá sa venuje nákladnej doprave.

Tieto plány však začali prekážať nemeckej firme Metrans, ktorá na Slovensku prevádzkuje vlastné prekladiská pri Dunajskej Strede a pri Košiciach. Jej manažéri poukazovali na to, že štát ide s pomocou eurofondov budovať niečo, čo bude pre nich predstavovať priamu konkurenciu.

Vizualizácia žilinského terminálu, na ktorej je zakreslená ešte moderná administratívna budova, ktorá sa mala vybudovať v druhej etape. Zdroj - Intermodal.sk
Vizualizácia žilinského terminálu, ktorý mal obslúžiť nákladnú dopravu v regiónoch severného Slovenska i priľahlých častí Česka a Poľska. Zdroj – Intermodal.sk

Už v apríli 2011, teda rok pred začatím výstavby, sa právnici Metransu obrátili na Európsku komisiu. „V sťažnosti firma poukazovala na to, že výstavba štyroch terminálov na území Slovenska je nadbytočná a môže dôjsť k narušeniu hospodárskej súťaže,“ napísal pred rokom český server K-report, ktorý sa venuje doprave.

Európska komisia napokon dala vo februári 2013 Metransu za pravdu. Slovensku nariadila, že výstavbu prekladísk v Košiciach, Bratislave a Leopoldove musí zastaviť – každý z nich mohol stáť až okolo 30 miliónov eur.

Terminál pri Žiline, ktorý už bol v tom čase rozostavaný, štát dokončiť mohol, podľa komisie ho však následne musí prenajať súkromníkovi za trhovú cenu.

„Komisia uznala časť argumentov, že je ohrozená hospodárska súťaž a že projekt môže ovplyvniť fungovanie terminálov firmy Metrans i terminál vo Viedni,“ uviedol K-Report.

Figeľ dnes tvrdí, že situácia sa vtedy dala ešte zachrániť, pokiaľ by ministerstvo, ktorému medzičasom už šéfoval Ján Počiatek (Smer – SD), okamžite rozbehlo tender na prevádzkovateľa terminálu. „Bolo dostatok času,“ myslí si Figeľ.

Nik za nič nemôže

Slovenské železnice i ministerstvo sa ale tvárili, ako by sa nič nedialo. V septembri 2015 priniesli regionálne médiá v Žiline informáciu, že prekladisko je hotové.

„Súčasťou terminálu je administratívna budova, dve koľaje a dva žeriavy s nosnosťou 45 ton. Vybudovali sme aj prístupovú cestu, inžinierske siete, spevnené plochy na uskladnenie kontajnerov a parkovanie kamiónov,“ informovala vtedy hovorkyňa ŽSR Martina Pavliková.

Podľa železníc mal byť terminál schopný prepraviť za rok zhruba 500-tisíc ton tovaru.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Na terminál z jednej strany vedú koľaje pre nákladné vlaky, z druhej strany príjazdová cesta pre kamióny. Foto N – Tomáš Benedikovič

O rok neskôr už zástupcovia ŽSR o termináli hovoria inak. Priznávajú, že s ním nemôžu nič robiť do času, než štát vyberie firmu, ktorá si ho prenajme.

Exminister Vážny, ktorý celý projekt rozbehol, to berie ako fakt. „Vzhľadom na rozhodnutie Európskej komisie je nutné vysúťažiť prevádzkovateľa terminálu,“ odpísal Denníku N.

Podľa Vážneho je za celú vec zodpovedné ministerstvo dopravy, ktoré doteraz žiadnu súťaž neurobilo. „Predpokladám, že súčasný stav zapríčinila príprava podkladov na kvalitnú súťaž,“ dodáva Vážny.

Denník N požiadal o stanovisko aj jeho nástupcu Jána Figeľa, ktorý navzdory sťažnostiam spoločnosti Metrans výstavbu terminálu stvrdil.

„Je to, samozrejme, škoda, že investované európske aj slovenské financie sú takto umŕtvené bez úžitku,“ hovorí Figeľ. Keby prekladisko fungovalo, mohlo podľa neho odľahčiť celý región od kamiónov.

Zodpovednosť za súčasný stav však nevidí u seba, ale u svojho nástupcu Jána Počiatka, ktorý nestihol vypísať tender na prevádzkovateľa terminálu. „Počiatek mal evidentne iné priority a zabezpečoval iné záujmy, než verejný záujem Slovenska,“ hovorí Figeľ.

Exminister Ján Počiatek sa zatiaľ k téme nevyjadril.

Bude prekladisko na niečo?

Problém môže byť aj s nájdením firmy, ktorá si žilinské prekladisko od štátu prenajme, pretože podľa európskych pravidiel to nemôže byť hocikto.

„Nesmie to byť klasická dopravná firma alebo firma, ktorá robí špedíciu a logistiku tovaru, pretože to by mohlo diskriminovať jej konkurentov. Musí ísť o spoločnosť, ktorá by mala na starosti len prekladiská,“ hovorí Desana Mertinková, šéfredaktorka Železničnej revue.

Faktom je, že v minulosti už štát jedno takéto prekladisko prenajal. Išlo o terminál pri Čiernej nad Tisou, ktorý pôvodne využívala štátna firma ZSSK Cargo, za prvej Ficovej vlády ho však na pätnásť rokov získala ruská firma TransContainer, ktorá spadá pod ruské železnice.

Podpredseda vlády a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Ján Fige¾ sa zúèastnil 21. januára 2011 na slávnostnom odovzdaní prvých vagónov vyrobených spoloènosou Tatravagónka pre potreby spoloènosti RŽD Transkontajner v terminále kombinovanej dopravy v Dobrej pri Èiernej nad Tisou. Na snímke vlak s naloženými kontajnermi na vagónoch vyrobených v Tatravagónke pred vypravením. FOTO TASR – Milan Kapusta
Prekladisko Dobrá pri Čiernej nad Tisou tiež postavil štát, na pätnásť rokov ho dostala do prenájmu dcérska spoločnosť ruských štátnych železníc. Foto – TASR

Podľa Mertinkovej sú však výsledky sporné. „Predpokladalo sa, že Rusi budú toto prekladisko využívať ako súčasť kontajnerovej prepravy medzi Áziou a Európou, ktorá ide cez Rusko. Lenže po uložení sankcií kvôli Krymu sa tieto toky oslabili a prekladisko je využívané len v obmedzenej miere,“ dodáva Mertinková.

Potenciál žilinského terminálu môže zdanlivo zvyšovať automobilka Kia, ktorá leží v jeho blízkosti a ktorá ročne vyváža a dováža státisíce ton tovaru.

Lenže Kia si dnes prekládku robí svojpomocne. Do jej areálu vedú železničné koľajnice a kontajnery si tak môže nakladať priamo u seba. „Naša spoločnosť využíva vlastnú železničnú vlečku a kontajnerové stredisko,“ potvrdzuje hovorca firmy Jozef Bačé.

_DSC1839 s
Automobilka Kia má vlastnú železničnú vlečku, ktorá vedie do jej areálu. Autá tu nakladá na vlaky pomocou špeciálnych rámp, kontajnery pomocou vysokozdvižných vozidiel. Foto – Kia

Ďalšie prekladisko sa chystá

I napriek fiasku so žilinským terminálom chystajú politici ďalší podobný projekt. Veľké prekladisko sa začína v súčasnosti budovať pri Nitre v obci Lužianky. Jeho výstavbu schválili ŽSR v súvislosti s príchodom automobilky Jaguar.

Nitrianske prekladisko by malo stáť tentoraz už takmer 52 miliónov eur – štát totiž k nemu musí vybudovať napojenie na železničnú sieť.

„Po tom, ako si vyžiadali posudok Ústavu súdneho inžinierstva k hodnote vysúťaženého diela, bola 18. júla uzatvorená zmluva so zhotoviteľom, firmou Strabag,“ potvrdzuje ŽSR.

Tentokrát bez eurofondov

Toho, že by aj nitrianske prekladisko dopadlo podobne ako žilinské, sa železnice neobávajú. Celý projekt tentokrát už nefinancujú eurofondy, 52 miliónov zaplatí zo svojho priamo štátny podnik ŽSR.

Podľa právnikov firmy teda nehrozí, že by výstavbu mohli znovu ohroziť sťažnosti súkromníkov k Európskej komisii.

„Terminál pri Žiline bol vybudovaný z eurofondov a jeho prevádzkovanie preto podlieha pravidlám pre príslušný operačný program. Terminál pri Lužiankach je ale investičná akcia samotných ŽSR,“ vysvetľuje hovorkyňa železníc Martina Pavlíková.

Nitrianske prekladisko by po jeho dokončení mali prevádzkovať priamo železnice. Toho, že by nebol záujem o jeho služby, sa firma neobáva.

„V rámci využitia terminálu Lužianky očakávame, že hlavným predmetom činnosti bude preprava tovarov z priemyselného areálu Nitra Sever a okolitej spádovej oblasti do 200 kilometrov,“ sľubujú železnice.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie