Varovanie britských lordov

Keď som čítal 150 strán správy britských šľachticov o kríze medzi Ruskom a Európskou úniou, ktorej citáty prenikli v piatok na titulné stránky západných médií, mal som intenzívny pocit, že som svedkom dokonalej ilustrácie „tekutej modernity“, o ktorej píše sociológ Zygmunt Bauman.

Ctihodní lordi a barónky z výboru britskej Snemovne lordov celé mesiace počúvali desiatky expertov, diplomatov a bývalých politikov z Ruska i Európy, ktorí im opisovali príčiny vojny na východnej Ukrajine. A bolo to, ako keby sa ocitli v miestnosti krivých zrkadiel, z ktorých každé odráža inú skutočnosť podľa toho, kto sa do neho pozerá.

Snemovňa lordov je jedna z kotiev, ktorá nás v prúdoch tekutej modernity ešte spája s tou európskou civilizáciou, ktorej súčasťou je kritické myslenie a trvanie na nemenných hodnotách. Preto si môže dovoliť autoritatívny výrok o „katastrofálnom nepochopení“ podstaty krízy na Ukrajine zo strany EÚ.

Európa v omyle

Z jej správy vyplýva, že príčiny tohto zlyhania sú dve: Európania žili od 90. rokov v omyle, že Rusko sa postupne stane demokratickou krajinou, ktorá sa bude postupne zbližovať s EÚ. Preto sa o Rusko prakticky prestali zaujímať ako o nebezpečného protivníka.

Univerzity, diplomatické aj tajné služby drasticky znížili počty špecialistov na východ, odchádzajúcu generáciu znalcov Ruska z čias Studenej vojny potom nemal kto nahradiť. Do neodvratnej krízy teda vstúpila EÚ ako „námesačník“ a dôsledkom bola séria šokov.

Lordi citujú ruského experta Fjodora Lukjanova, ktorý spomína, ako mu po ohlásení referenda na Kryme telefonovali európski diplomati a chceli sa uistiť, že „také niečo sa nestane, že je to len bluf“. A Lukjanov varuje britských lordov aj Európu, že „pri takejto úrovni analýzy sa obávam, že prídu ďalšie prekvapenia“.

Ale aj Rusi si užili svoju dávku šokov. John Lough z britského Chatham House lordom povedal, že „Rusi vôbec nepochopili náladu Ukrajincov a ich občiansku vyspelosť“ a ruský prezident Putin, ktorý pohŕdal Európskou úniou ako slabošským zlepencom, do poslednej chvíle neveril, že EÚ bude schopná zhodnúť sa na sankciách. Preto bol „šokovaný“ jednotou Západu.

Návrat do čias Studenej vojny

Dejiny nemožno vziať späť, ale možno sa z nich poučiť. Z pohľadu našich životov trvalo Západu relatívne dlho, kým si priznal svoj omyl, ale z pohľadu dejín vlastne reagoval úctyhodne rýchlo. Počas jedného roka sa zásadne zmenil jeho jazyk i myslenie o Rusku a dnes už vie, že čelí „strategickej výzve“, ktorá si vyžaduje „strategickú odpoveď“.

Všeobecne to znamená, ako lordom povedal bývalý britský veľvyslanec v Moskve Andrew Wood, že EÚ musí v sebe nájsť „svoje lepšie ja“ a brániť svoje hodnoty, „bez ktorých je ničím“.

Trochu to pripomína návrat do starých čias, keď sa Západ musel v súboji so Sovietskym zväzom usilovať byť – ekonomicky i mravne – lepší ako komunistické režimy (a po svojom víťazstve v roku 1989, o ktorom si myslel, že je definitívne, sa prestal snažiť) .

Špinavé peniaze

Britskí lordi majú mnoho návrhov pre EÚ aj Britániu, ako má táto „strategická odpoveď“ Rusku vyzerať. Napríklad začať poriadne využívať zákony proti korupcii a praniu špinavých ruských peňazí, ktoré Európu mravne rozkladajú (čo je, samozrejme, jedným z ich účelov). Británia je v tomto jedným z hlavných hriešnikov: podľa britských úradov sa tam ročne preperie až 50 miliárd libier.

Ale lordi upozorňujú, že EÚ musí pomôcť hlavne menším štátom – a aj keď nezmieňujú strednú Európu, je jasné, že majú na mysli Česko, Slovensko a ďalšie štáty – v boji proti korupcii a praniu špinavých peňazí, pretože „ich kapacita je limitovaná“. To je, pochopiteľne, len zdvorilý výraz pre fakt, že postkomunistické „malé štáty“ sú skorumpované odhora až dole, a teda vystavené obrovskému ruskému tlaku.

Rusko využíva špinavé peniaze v prostredí tekutej modernity na to, aby Európu mravne rozložilo, aby Európania prestali veriť v to, že je možné rozoznať pravdu od lži a že má zmysel brániť hodnoty, na ktorých stojí naša európska civilizácia. Britskí lordi a barónky nás pred týmto nebezpečenstvom dôrazne varujú. Mali by sme im veriť, pretože mnoho takých kotiev, ktoré nás spájajú s európskou civilizáciou, nám už nezostalo.