Denník NPrekliati čarodejnicou alebo duševne chorí, aj tak si ľudia vysvetľujú spánkovú paralýzu

Obraz "Nočná mora" od Henryho Fuseli z roku 1781
Obraz „Nočná mora“ od Henryho Fuseli z roku 1781

Je to stav na pomedzí bdelosti a spánku, človek sníva, ale skôr to pripomína halucinácie.

Poverčiví ľudia hovoria o prekliatí, iní to považujú za duševnú poruchu. Jav, nazývaný spánková paralýza alebo obrna prebieha tak, že po prebudení prichádza pocit ochrnutia svalov, dá sa otvoriť iba oči. Desivosť zážitku umocňujú halucinácie, pocity dotykov, šepkania alebo strašidelné “osoby“ v blízkosti postele.

„Zobudila som sa a niekto mi sedel na posteli. Videla som siluetu, ale tvár nie. Mala som pocit, že mi rukami tlačí hruď a niečo šepká do ucha, akoby sa ma snažil znova donútiť snívať sen, z ktorého som sa prebudila,“ popisuje Michaela svoj zážitok paralýzy.

Zakliata čarodejnicou

„Niekto sa na mňa pozeral, že nie som v poriadku, iný mi neverili alebo tvrdili, že som zakliata čarodejnicou, že sa okolo mňa pohybuje niečo zlé,“ hovorí Michaela o dôvode, prečo sa radšej so svojimi zážitkami veľa ľuďom nezdôverila. Ona takým veciam neverí. Existuje množstvo článkov s ezoterickou tematikou paralýzy, ide však už o vedecky vysvetlený jav.

Spánková obrna je stav medzi bdelosťou a spánkom. „Je normálne, že náš REM spánok, spánková fáza „rapid eye movement“, počas ktorej snívame, je doprevádzaný ochabnutím svalov. Ochabnutie bráni tomu, aby sa realizoval pohyb počas spánku, o ktorom sa nám zdá, aby sme sa nezranili,“ tvrdí Monika Lišková z Národného ústavu duševného zdravia v Českej republike. Minulý rok robili ich prvý výskum zameraný na spánkovú paralýzu. Pri spánkovej paralýze sme ochabnutí, ale myseľ je prebudená.

„Je zaujímavé, že sa ľudia môžu hanbiť o tomto zážitku hovoriť, pretože sa boja, že nebudú pochopení a budú považovaní za duševne chorých. Ľudia sa môžu báť, hlavne pri prvom výskyte, že už navždy ostanú ochrnutí, alebo že sa zbláznili“ vysvetľuje Lišková.

Vlani ústav duševného zdravia spravil výskum na 606 študentoch, ktorí zažili aspoň jednu epizódu spánkovej paralýzy. „Asi najzaujímavejšie zistenie bolo, že 16 percent jedincov, ktorí zažili paralýzu, niekedy zažili epizódu, ktorá bola príjemná,“ hovorí Lišková. Napríklad namiesto strašidelnej halucinácie na posteli ležalo neškodné mačiatko. Na toto zistenie sa rozhodli naviazať na práve prebiehajúci výskum.

Nehrozí skutočné nebezpečie

„Išiel som s tým za doktorom, keď sa to opakovalo, ale doktori mi nikdy veľmi neporadili. Je to obecne neprebádaný jav,“ tvrdí študent Daniel. Jeho paralýzy najprv spôsobovali, že mal pocit dusenia.

Paralýza môže mať dve formy, jedným je príznak narkolepsie, spánkovej poruchy, alebo sa vyskytuje ako samostatný jav. „Spánková obrna sa najčastejšie objavuje u študentov a psychiatrických pacientov,“ tvrdí Lišková. Rozdiel medzi mužmi a ženami je nízky, ale u žien dominuje viac.

Medzi rizikové faktory spôsobujúce tento stav môže patriť nekvalitný prerušovaný spánok, spanie na chrbte, ale je to všetko veľmi individuálne. Daniel už mal aj paralýzu, keď zaspal v autobuse.

Iní zase dokážu svoj stav ovládať, alebo si ho dokonca vyvolať, vyplýva z výskumu ústavu duševného zdravia. „Pre nich môže byť stav príjemný, dokážu ovládať a meniť priebeh halucinácií,“ vysvetľuje Lišková. Tento stav je podobný lucidnému snu, čo je stav, kedy človek dokáže ovládať priebeh svojho sna.

Ako sa brániť pred paralýzou?

Bohaté skúsenosti má Ivana, ktorá trpí paralýzou už 16 rokov. „Začalo to, keď som mala jedenásť rokov veľmi nepríjemným a desivým spôsobom. Nemala som ako dieťa potuchy o čo ide,“ vysvetľuje Ivana, ktorá je momentálne na materskej dovolenke.

Najdôležitejšie je skoncentrovať sa. Ak človek prepadne panike, nemôže sa brániť. Sústrediť sa počas prvých paralýz je takmer nemožné, ale po viacerých skúsenostiach sa k tomu dá dopracovať. Ivana “tomu“ vynadá a kričí na to. Iní sa zase snažia svoju halucináciu zosmiešniť, alebo si jednoducho uvedomiť, že to nie je skutočné. Ivana už polroka paralýzu nezažila, za čo vďačí svojmu dieťaťu. „Odkedy mám dieťa nespím tuho ako kedysi. Som ako pes, čo všetko začuje,“ hovorí Ivana.

Upaľovanie čarodejníc a mimozemšťania

Fenomén spánkovej paralýzy bol historicky zaznamenaný v rôznych kultúrach. Najznámejší je asi obraz Henryho Fuseli z roku 1781 “Nočná mora“. Obraz obsahuje najtypickejšie črty spánkovej paralýzy, osoba ležiaca na chrbte neschopná pohybu, na hrudi sedí démon, ktorý osobu dusí.

Pôvodná definícia spánkovej paralýzy bola zavedená Samuelom Johnsonom v jeho slovníku z roku 1755 ako „nightmare“, termín ktorý sa vyvinul do modernej definície nočnej mory v angličtine. V tej dobe halucinácie vnímali ako skutočné a „to“ bolo démonom, zvaný inkubus. V starej angličtine sa inkubus nazýval „mare“.

Spánková paralýza môže stáť aj za upaľovaním salemských čarodejníc z roku 1692. Obvinená čarodejnica Susan Martinová mala údajne povedať svojej obeti Robertovi Downerovi, že diabol ho čoskoro odnesie. V tú noc sa Robert po prebudení nemohol pohnúť a cez okno prišlo niečo podobné mačke a takmer ho zabilo. Tento prípad nie je jediný, ktorý by mohol vysvetliť jav paralýzy.

Existujú aj tvrdenia, že za únosom mimozemšťanov môže byť práve paralýza. V štúdii z roku 1993 sa poukazuje na to, že 60 percent zážitkov s UFO je spojených so spánkom. Štúdia z roku 2008 tvrdí, že ľudia “unesení“ mimozemšťanmi majú väčšiu skúsenosť s paralýzou. Popisy „únosov“ do značnej miery pripomínajú to, ako vyzerá spánková obrna.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].