Knihy sú odpad

Autorka je knižná editorka

Možno je to opäť raz prihorlivá implementácia práva Európskej únie. A možno si niekto sadol a dumal, ako zasa vydojiť normálnych malých podnikateľov, okrem iného vydavateľov periodickej a neperiodickej tlače. Tak či onak, podľa novely zákona o odpadoch od 1. júla platí, že knihy sú odpad.

Iste, na nejednej knihe by malo byť varovanie ministerstva kultúry v čiernom rámčeku. To však zákonodarca nemal práve na mysli, navyše čitateľský vkus je prenáramne individuálna záležitosť. Ani najhlúpejšia kniha nie je odpad typu vypľutá žuvačka, pokazené jedlo, rozbitý tanier, priemerný status Borisa Kollára. Na knižných burzách sa čulo obchoduje aj s veľmi ľahkými žánrami a je to tak v najlepšom poriadku. Viem si predstaviť, že také dlaždice sa po použití naozaj vyhodia, ale tvrdiť to isté o knihách je veľmi pritiahnuté za vlasy. Sklené oči neviem posúdiť, ale šarapatu na životnom prostredí by nemali robiť ani pri uložení rovno do lesa.

Predstavte si, že si kúpite Slovník cudzích slov, hoci nevedno, prečo by ste to robili. No povedzme, že chcete zistiť, či má slovo šikana plurál. (Má.) Dočítate sa, že šikana je: 1. stavbársky výraz, ktorý značí „rozličné výstupky z dna a stien vodnej stavby v tvare prahov, rebier, zubov…“ a 2. motoristický výraz pre umelú prekážku na zníženie rýchlosti.

Hodíte knihu do koša? Zákonodarca sväto-sväte tvrdí, že áno, a dokonca u vás predvída taký stupeň zlosti, že zvolíte kontajner pre zmes.

V skutočnosti je predpokladané hádzanie do smetí celkom nezávislé od obsahu daných kníh a nemusí sa konať hneď. Novela zákona o odpadoch tvrdí, že okrem iných neobalových materiálov sú aj knihy tým, čo kúpime a po použití zahodíme do miešaného odpadu. Netýka sa to ani remitendy, ani separovaného zberu. Knihy aj periodická tlač sú však výslovne zmienené v prílohe zákona. A tak novela núti výrobcov všetkého možného „neobalového“, aby si zaplatili spoluprácu s čudom zvaným organizácia zodpovednosti výrobcov, čo je možno zas nejaká Teta Anka s. r. o.

A ak aj nie je, porušiť zákon sa pokúša už v tejto chvíli každá organizácia, čo posiela v týchto dňoch do vydavateľstiev návrhy na zmluvu s lákavou ponukou, že sa postará o tie vaše sprosté knihy, pretože zákon jej zakazuje mať čokoľvek spoločné so samotnou likvidáciou odpadu, ako aj so ziskovou činnosťou ako takou. No nemôže byť každý Bašternákom, v smradľavom rybníčku musia plávať aj malé kusy.

Myšlienka, že niekto do včerajších novín ošúpe krumple, skutočne bolí. No nie pre nesmrteľné články, ale preto, lebo noviny patria do starého papiera a šupky do bioodpadu. Pohľad do obyčajného zmesového slovenského smetiaka bolí rovnako. Je jasné, že ľudia na separáciu do veľkej miery dlabú a v kontajneroch akejkoľvek farby vytvárajú vesmírnu rovnováhu všetkého so všetkým. Otázka je, či sa to odnaučia tak, že štát šliapne na krk výrobcom, a nie poslednému článku v reťazci, to jest zločincovi, čo šupol kelímok (spisovne téglik a ešte inak obalový materiál) do zmesi namiesto plastu.