Denník N

Orbánovo zbližovanie sa s Erdoğanom sa končí falšovaním dejín

Zrínskeho posledný boj na maľbe od Johanna Petra Kraffta. Dnes v Maďarskej národnej galérii.
Zrínskeho posledný boj na maľbe od Johanna Petra Kraffta. Dnes v Maďarskej národnej galérii.

Čoskoro sa možno dozvieme, že Turci neboli dobyvatelia, ale len nepochopení bohatí turisti a investori.

Maďarský prezident János Áder je známy tým, že sa na verejnosti nikdy neusmieva. K jeho stredajšiemu prejavu sa, samozrejme, vážna tvár hodila. Aj keď išlo svojím spôsobom o veľmi vtipnú reč.

V meste Szigetvár na juhu Maďarska Áder odhalil súsošie pripomínajúce hrdinskú obranu tamojšieho hradu v roku 1566, pred 450 rokmi. Obranu viedol uhorský aristokrat, bývalý chorvátsky bán a hrdina protitureckých bojov Mikuláš Zrínsky, ktorý tu padol so skoro celou maďarskou a chorvátskou posádkou.

Podľa Ádera bola pre Zrínskeho vernosť rovnako prirodzená ako vzduch. Vedel, že nebráni len hrad, ale i svojho kráľa, vlasť, kresťanské národy, európske tradície, civilizáciu a hodnoty, ktoré mu boli vrodené. „Ukázal, že obeť nikdy nie je zbytočná,“ tvrdil prezident. „Dal tak príklad celému svetu. (…) Maďari a Chorváti stáli v bráne Európy. Bránili hodnoty Európy. Svojou obeťou a hrdinstvom sa sami stali súčasťou európskeho dedičstva,“ povedal Áder.

Invázia Vikingov

Poslucháč sa nedozvedel len to, proti komu vlastne Zrínsky bojoval. V dlhom prezidentovom prejave ani raz nezazneli slová ako Turci alebo Osmani. Druhá strana sa spomína len ako „protivník“, „strašlivá presila“ alebo „dobyvateľ“, maximálne ako „nepriateľ“. Podľa prejavu mohli obrancovia pokojne zastaviť inváziu Marťanov alebo Vikingov.

Áderovo zamlčiavanie vyniklo aj v porovnaní s následnou rečou chorvátskej prezidentky Kolindy Grabarovej-Kitarovićovej, ktorá niekoľkokrát jasne povedala, že obrancovia Szigetváru padli v boji s tureckými/osmanskými dobyvateľmi.

Prezidenta neposadla politická korektnosť, úcta k bývalému protivníkovi ani robenie tlstej čiary za minulosťou. Orbánov režim sa dlho snaží zblížiť s Tureckom a jeho autoritárskym prezidentom Recepom Tayyipom Erdoğanom a získať napríklad tureckých investorov.

Erdoğan sa zase otvorene hlási k osmanskému dedičstvu a seba vidí ako pokračovateľa osmanských sultánov. A v prvom rade najväčšieho z nich, Sulejmana I., známeho aj ako Veľký, Nádherný či Zákonodarca. Sultán zomrel na svojej poslednej vojenskej výprave práve pri Szigetváre v roku 1566.

Potomok sultánov

Erdoğanov režim je dnes už skôr neo-osmanský, ako islamistický. Turecko sa snaží získať vplyv a obnoviť slávu Osmanskej ríše na jej bývalých územiach. Na Balkáne i v Maďarsku investuje do obnovy pamiatok a vytvárania zidealizovaného obrazu spokojného spolunažívania pod panstvom sultánov. V auguste otvorený nový most cez Bospor nesie meno Selima I., Sulejmanovho otca, ktorý k ríši pripojil dnešný Irak a Egypt.

Okrúhle výročie chceli orbánovci využiť na demonštráciu historického zmierenia Maďarov a Turkov. Hlavne však šlo o to, demonštrovať blízkosť Orbána a Erdoğana. Budapešť sa snažila, aby do Maďarska prišiel sám turecký prezident, a dlho púšťala informácie, že ten pozvanie prijal. Erdoğan však nakoniec príležitosť stretnúť sa so svojím obdivovateľom Viktorom Orbánom vynechal a Turecko v Szigetváre zastupoval len vicepremiér.

I tak však urobila Budapešt všetko, aby sa tureckým hosťom zapáčila. Spustila veľký archeologický výskum okolia Szigetváru, nechá obnoviť hrobku tureckého svätca Gül Babu v Budíne a plánovala dokonca obnoviť minaret, ktorý v Szigetváre postavili Osmani počas okupácie mesta – všetko hlavne z tureckých peňazí.

To by samo osebe nebol žiadny problém, maďarská vláda však brala ohľady len na tureckú citlivosť a Erdoğanove záujmy a ignorovala domácu verejnosť. Plus historický fakt, že Osmani boli predsa len dobyvatelia a priniesli národom Uhorska mnoho utrpenia. Čo je obzvlášť vtipné pri vláde, ktorá vedie kampaň proti utečencom a vydáva sa za ochrancu našej civilizácie proti inakosti v podobe moslimských hôrd.

Nehovoriac o tom, že Turecko oficiálne stále vydáva osmanské výboje za pozitívum, za šírenie nadradenej tureckej civilizácie prospešnej pre všetkých, ktorí s ňou prišli do styku, a nechápe, prečo na to podmanené národy nespomínajú rovnako.

Koho vlastne oslavujú

Aj veľkú časť maďarskej verejnosti pobúrilo, že sa rozdiel medzi dobyvateľmi a obrancami z osláv akosi vytratil a dokonca sa zdalo, že pôjde najmä o oslavu sultána. „Tento hrad má strážiť najmä pamiatku Mikuláša Zrínskeho. Oslavy majú byť v prvom rade o Zrínskom a až potom o Sulejmanovi,“ povedal primátor Szigetváru Péter Vass a posťažoval sa, že vláda mesto pri organizácii osláv ignorovala a Turkom prenechala všetku iniciatívu.

V Budapešti sa zase nepáčilo, že v rámci obnovy Gül Babovej hrobky vysekali okolo 50 stromov. Maďarský vicepremiér Zsolt Semjén pri spustení prác ubezpečil svojho tureckého kolegu, že „sme oba turecké národy“. Semjén je známy svojím obdivom k rôznym pavedeckým teóriám. Týmto výrokom len oživil obľúbený názor domácich nacionalistov, podľa ktorého Maďari nie sú ugrofínsky, ale turecký národ. Vôbec mu neprekážalo, že veda už pred viac ako sto rokmi dokázala, že teória o tureckom pôvode Maďarov je omyl.

Orbánova vláda je ideologicky v ošemetnej situácii. Zrínskeho chce propagandisticky maximálne využiť a prezentovať ako akéhosi svojho predchodcu pri obrane hraníc Maďarska a Európy. Zároveň sa však chce zapáčiť Erdoğanovi a ďalším autoritárskym vládcom od Putina po rôznych arabských šejkov. Ako sa z toho vyškriabať, upraviť si dejiny podľa aktuálnej potreby a všetko zahmliť, ukázal svojím prejavom práve Áder.

Obliehanie Szigetváru v roku 1566

Szigetvár v roku 1566
Szigetvár v roku 1566.

Mikuláš Zrínsky je maďarským i chorvátskym národným hrdinom. Pochádzal z chorvátskeho rodu Subićovcov. V roku 1566 sa s asi 2500 obrancami v pevnosti Szigetvár postavil proti viac ako 50-tisícovému vojsku vedenému samotným osmanským sultánom Sulejmanom I.

Turci po mesačnom obliehaní zatlačili obrancov, ktorí prežili, do vnútornej pevnosti. Keď i tá začala horieť a postavenie zvyšných asi tristo obrancov sa stalo bezvýchodiskovým, rozhodli sa pod vedením Zrínskeho podniknúť posledný výpad proti obliehateľom a padnúť v beznádejnom boji.

Podľa niektorých správ si obliekli najlepšie šaty, spálili všetok majetok, dokonca zabili väčšinu žien, aby sa živé nedostali do rúk Turkom. Niektoré manželky sa však prezliekli do mužských šiat a pripojili sa k svojim mužom v boji. Zrínsky padol pri tomto výpade a spolu s ním aj skoro všetci ostatní obrancovia.

Hrdinstvo obrancov Szigetváru malo veľký ohlas v celej vtedajšej Európe a inšpirovalo mnohých umelcov. K významným dielam ranej slovenskej literatúry patrí anonymná Píseň o Sigetskem zámku. V 19. storočí sa Zrínskemu venovali Ján Kollár, Ján Hollý či Andrej Sládkovič. Opera Mikuláš Šubić Zrínsky od Ivana Zajca je považovaná za chorvátsku národnú operu.

Básnikom, politikom a slávnym bojovníkom proti Turkom bol aj pravnuk veliteľa Szigetváru rovnakého mena. Mikuláš Zrínsky (1620 – 1664) je autorom eposu Obliehanie Sigetu, v ktorom ospevuje pamiatku svojho predka a jeho spolubojovníkov.

Moslimské pútnické miesto

Obliehanie Szigetváru bola siedma a zároveň posledná výprava, ktorú najväčší osmanský panovník a dobyvateľ osobne viedol do Uhorska. Tá najslávnejšia sa skončila porážkou uhorského vojska a smrťou kráľa Ľudovíta II. v bitke pri Moháči v roku 1526. V roku 1529 osmanská armáda pod sultánovým vedením neúspešne obliehala samotnú Viedeň.

72-ročný Sulejman sa pádu Szigetváru nedožil – zomrel pravdepodobne 7. septembra na úsvite, krátko pred tým, ako padol i Zrínsky. Jeho najbližší radcovia sultánovu smrť pred vojskom zatajili, aby obliehanie pokračovalo. Sulejmanovo srdce Osmani pochovali v Szigetváre, jeho hrobka sa stala pútnickým miestom. Po vyhnaní Osmanov z Uhorska bola Sulejmanova hrobka zničená, vlani však archeologický výskum pravdepodobne objavil jej základy.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie