Denník N

Katastrofálna neintervencia v Sýrii

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Nikto nevie, ako by to dopadlo, keby Západ v Sýrii zasiahol, ale občianska vojna v blízkovýchodnej krajine má za následok bezprecedentné fyzické, humanitárne i politické škody.

Netuším, čo by sa stalo, keby takmer na deň presne pred tromi rokmi vtedajší britský ministerský predseda David Cameron bláznivo nevyhlásil a potom neprehral hlasovanie o Sýrii v Dolnej snemovni. Ak by veci venoval viac pozornosti, pôsobil odhodlanejšie a povedal svojim kolegom, aby sa vrátili z dovoleniek, možno by bol uspel. Možno by potom skutočne nasledovala vojenská intervencia. Možno by pomohla ukončiť konflikt a možno by bola neúspešná.

Veľké prekvapenie

To sa už nikdy nedozvieme. Ale dozvedeli sme sa, čo sa stalo namiesto intervencie. Veľká Británia stiahla svoju podporu misii, ktorej cieľom malo byť zabrániť sýrskemu diktátorovi Bašarovi Asadovi používať chemické zbrane. Vystrašený hlasovaním britského parlamentu zmenil americký prezident Barack Obama názor. Ešte ráno 30. augusta jeho minister zahraničia John Kerry volal do akcie so slovami: „Dejiny sú plné lídrov, ktorí varovali pred nečinnosťou, ľahostajnosťou a zvlášť pred mlčaním, keď na tom najviac záležalo.“ Lenže nasledujúci deň prezident deklaroval, že všetky plány na útok sú už pasé. Zaskočení Francúzi nechceli robiť nič sami a tak sa, bohužiaľ, stiahli aj oni. „Bolo to veľké prekvapenie,“ povedal nedávno pre The Atlantic vtedajší francúzsky premiér Jean-Marc Ayrault. „Ak by sme bombardovali, ako bolo plánované, myslím si, že veci by dnes vyzerali inak.“

Opakujem: možnože by americko-britsko-francúzska intervencia skončila katastrofou. A ak by to tak bolo, dnes by sme smútili nad jej dôsledkami. Ale niekedy je dôležité smútiť aj nad dôsledkami neintervencie. Nakoniec, po troch rokoch, veľmi dobre vieme, čo táto neochota zasiahnuť znamenala:

Všade samé škody

Smrť. Odhady obetí občianskej vojny sa pohybujú od 155-tisíc po 400-tisíc v závislosti od toho, kto ich počíta. Do augusta Sýrske stredisko pre ľudské práva zaregistrovalo až 14 711 mŕtvych detí. Odhaduje sa, že odkedy Islamský štát v Sýrii vytvoril svoj kalifát, skupina popravila 2350 civilistov. Stredná dĺžka života v krajine poklesla z takmer 80 na 55 rokov.

Utečenci. Podľa Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) bolo k 16. augustu 2016 zaregistrovaných 4,8 milióna sýrskych utečencov. Odhaduje sa, že ďalšie dva milióny ľudí prišli o svoje domovy a zostávajú v Sýrii. Tri štvrtiny z tých, ktorí opustili svoje domovy, tvoria ženy a deti. Väčšina z nich nevlastní s výnimkou oblečenia nič. Pre porovnanie: utečenecká kríza spôsobená vojnami v bývalej Juhoslávii zasiahla 2,3 milióna ľudí, čo bolo najviac od 40. rokov. Sýrska kríza je trikrát väčšia.

Fyzická deštrukcia. Starobylé mestá Aleppo, Bosra a Palmyra sú nenávratne zničené. Ťažko poškodený je aj Damask. Infraštruktúra v celej krajine – cesty, mosty, továrne – je taktiež zničená. Zrovnané so zemou sú aj školy a nemocnice. Len v júli sýrska vláda bombardovala štyri provizórne nemocnice a krvnú banku v Aleppe.

Destabilizácia regiónu. Veľká väčšina utečencov našla útočisko v Turecku. Libanone, Jordánsku, Iraku a v Egypte. V týchto chudobnejších a krehkejších štátoch utečenci predstavujú enormné ekonomické a politické bremeno. Pätinu obyvateľov Libanonu tvoria sýrski utečenci, čo je množstvo, ktoré môže rozbiť tamojšiu jemnú politickú rovnováhu. V utečeneckých táboroch v Jordánsku vypukli nepokoje. V Turecku patria k vedľajším účinkom sýrskej vojny zhoršenie napätia s kurdskou menšinou a inými skupinami ako aj zvýšenie miery kriminality, pašeráctva a nepokojov na hraniciach. Turecko, člen NATO, bolo vtiahnuté hlbšie do konfliktu: ak ho napadne Islamský štát, je možné, že na to bude musieť odpovedať Severoatlantická aliancia.

Nebol to úspech

Destabilizácia Európy. Čiastočne aj z dôvodu sýrskej vojny sa státisíce utečencov snažia dostať do Európy buď v lodiach cez Stredozemné more alebo peši cez Balkánsky polostrov. UNHCR v máji vyčíslil, že tohto roku sa v mori utopilo už viac ako 2000 ľudí zo Sýrie i z Afriky, čo je viac, ako za rovnaké obdobie minulý rok. Grécke a talianske ostrovy sú stále preplnené. Neochota či neschopnosť Európskej únie obmedziť prílev utečencov pomohla ďalej podkopať jej kredibilitu.

Nárast xenofóbie na Západe. Obrazy stoviek tisícov ľudí prichádzajúcich a plávajúcich do Európy taktiež spustili bezprecedentnú vlnu xenofóbie. Voľby v Rakúsku a v Poľsku čiastočne ovplyvnila protiutečenecká rétorika, ktorá hrala svoju úlohu aj v hlasovaní o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ. Krajne pravicové a nacionalistické strany v Maďarsku, vo Francúzsku, v Nemecku či v Taliansku úspešne využívajú strach zo sýrskych utečencov, aby získali hlasy voličov. To isté robí v Spojených štátoch Donald Trump.

Zhrnuté: máme tu fyzické, ľudské a politické škody bezprecedentnej úrovne, pokračujúce bezpečnostné hrozby, ako aj obnovené vábenie fašizmu. Možno je to lepšie ako alternatíva, ktorá sa britskému parlamentu a americkému prezidentovi zdala príliš nechutná. Ale len ťažko to možno označiť za mimoriadny úspech.

© Washington Post

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie