Denník N

Európska migračná kríza sa ani zďaleka neskončila

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Nemecká domáca politika ukazuje viac ako dohoda s Tureckom, že Nemecko i Európa potrebujú menej provizórnych riešení utečeneckej krízy ako doteraz.

Minulý víkend nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú potrestali voliči v jej domovskom Meklenbursku-Predpomoransku. Je to jeden zo signálov, že európska migračná kríza má od riešenia stále ďaleko.

Dohoda a ploty

Od marca, keď Merkelová pretlačila dohodu Európskej únie a Turecka (na jej základe mali migrantov bez potrebných dokladov, ktorí sa dostali na grécke ostrovy z tureckých prístavov, vracať späť), príliv utečencov z Turecka do Európy dosť dramaticky oslabol. Nie je to preto, že dohoda funguje tak, ako je napísaná. Podľa UNHCR sa od marca do Turecka vrátilo v deviatich várkach len 468 ľudí, čo je len maličká časť zo 16 688 ľudí, ktorí sa od marca do 4. septembra priplavili z Turecka na grécke ostrovy.

Len samotná možnosť, že by ich vrátili do Turecka, znížila priemerný denný počet ľudí prichádzajúcich na ostrovy zo 6 360 v októbri minulého roku na 111 minulý mesiac. Je to psychologický efekt, ktorí nezmiernili ani obvyklé spory medzi Tureckom a EÚ, spôsobené na jednej strane európskym znepokojením z Erdoganovho autoritárstva a na druhej strane tureckým rozhorčením nad pomalosťou EÚ, s akou posiela finančnú pomoc pre utečencov a ruší krátkodobé víza pre Turkov. Dokonca aj takého chatrné dojednanie vnáša do už tak veľmi riskantných plánov utekajúcich Sýrčanov ďalšiu neistotu.

Okrem toho, krajiny pozdĺž migračnej trasy z Turecka posilnili negatívnu povesť cesty. Napríklad Macedónsko takmer úplne uzavrelo svoju hranicu s Gréckom. Hoci toto opatrenie má od skutočného riešenia problému ďaleko, je jasné, že toto ústne zastrašovanie relatívne zatraktívnilo alternatívne, dlhšie a nebezpečnejšie migračné trasy.

Radšej cez Líbyu

V isté dni počet utečencov prichádzajúcich do Talianska dosahuje vysoké minuloročné hodnoty z gréckych ostrovov. V auguste to bolo priemerne 686 utečencov za deň, kým v októbri 2015 to bolo len 26 ľudí denne.

Väčšina ľudí prichádza cez Líbyu, krajinu, s ktorou Európska únia nedokáže urobiť podobnú dohodu ako s Tureckom. Miestna „vláda národnej dohody“ túto možnosť odmietla, pretože nechce brať späť žiadnych utečencov. Líbyjský štát nemá žiadne peniaze, žiadnu infraštruktúru a nemá ani dostatočnú autoritu, aby sa mohol ujať utečencov takým spôsobom, ako to robí Turecko s 2,7 milióna Sýrčanov, ktorých dočasne ubytovalo v miestnych komunitách a táboroch.

Keďže ich Európa nemôže posielať späť do Líbye, je táto cesta pre utečencov vhodnejšia ako cesta cez Grécko, a to aj napriek tomu, že riziko utopenia na ceste z Líbye do Talianska je oveľa vyššie. To vysvetľuje, prečo počet migrantov, ktorí zomrú alebo sa stratia v mori, od minulého roku neklesol – za prvých osem mesiacov tohto roku sa utopilo alebo je nezvestných 3 169 ľudí, kým za celý minulý rok to bolo 3 777 ľudí. Väčšina úmrtí sa udiala na takzvanej centrálnej stredomorskej trase smerujúcej do Talianska a na Maltu.

Taliansko je bohatšie a menej byrokratické ako Grécko, a tak je pre migrantov, ktorí dúfajú, že sa dostanú do severnej Európy, lepšou možnosťou. V máji Rakúsko dokonca zastavilo stavbu protiimigrantskej bariéry na talianskej hranici, uisťujúc, že príliv je pod kontrolou. Nemecko si to v skutočnosti ani nevšimlo.

Menej provizórnych riešení

Podľa nemeckého Federálneho úradu pre migráciu a utečencov bolo medzi januárom a júlom 2016 vypísaných viac žiadostí o azyl (479 620) než za celý minulý rok (476 649). Počet žiadostí tak v skutočnosti skôr rastie, ako klesá.

Kým počet príchodzích poklesol v dôsledku striktnejšej politiky, migračná služba vybavuje obrovské minuloročné resty. Stály prílev nových žiadostí znamená, že stále prichádzajú noví ľudia a že mnohí tí, ktorí prišli dávnejšie, stále nemajú žiadne dokumenty. To znamená, že sa ani len nezačali integrovať do nemeckej spoločnosti a pracovného trhu, aj keď to možno mali v pláne.

Prítomnosť státisícov nových ľudí, ktorí končia v byrokratickom limbe, nie je ničím, čo by mohlo vyriešiť Merkelovej politický problém. V Meklenbursku-Predpomoransku jej strana v porovnaní s rokom 2011 stratila len štyri percentuálne body a pravdepodobne bude aj naďalej súčasťou vládnej koalície vedenej sociálnymi demokratmi, ktorí síce oproti roku 2011 tiež stratili, ale i tak vyhrali. Lenže CDU predbehla antiimigračná Alternatíva pre Nemecko, ktorá je dnes s 20,8 percenta druhou najsilnejšou stranou v tejto spolkovej krajine.

To nie je tragédia. Meklenbursko-Predpomoransko je malý štát a AfD mu nebude vládnuť, ale výsledok tejto strany je pre nemeckú krajnú pravicu bezprecedentný a predstavuje nebezpečenstvo jednak pre Merkelovú, ak sa na budúci rok opäť rozhodne kandidovať na post kancelárky, a tiež pre jej stredopravú stranu. Domáca politika ukazuje viac ako dohoda s Tureckom, že Nemecko potrebuje menej provizórnych riešení utečeneckej krízy.

Európa nemôže byť pevnosťou

Ďalšie veľké európske krajiny – zvlášť Taliansko ako stále dôležitejší vstupný bod a Francúzsko, kde kamionisti protestujú proti stále nebezpečnejšiemu migrantskému táboru v Calais, známemu ako Džungľa – taktiež potrebujú dlhotrvajúcejšie riešenie, ale ich lídri sa nemôžu nechať vystaviť takému typu odozvy, aký zažíva Merkelová. Ich pozície nie sú také pevné ako jej, aby s tým mohli začať. Ale ak tieto krajiny nemôžu zobrať viac ľudí, možnosť spoločného európskeho riešenia bude obmedzená na uzatvorenie vonkajších hraníc Únie, čo je nákladná myšlienka, ktorú bude ťažké uskutočniť. Zvlášť v čase, keď sa v niektorých veľkých krajinách blížia voľby.

Riešenie krízy je v nedohľadne a zostane tam, kým bude pokračovať sýrska vojna a anarchia v Líbyi. Európa nemôže byť nedobytnou pevnosťou a tak musí byť silnejšou mierovou mocnosťou.

© Bloomberg

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Migrácia

Komentáre

Teraz najčítanejšie