Denník N

Ahoj Európa, odchádzame do stredu

Myšlienka mosta medzi Východom a Západom bola ilúziou pred 70 rokmi a je aj dnes.

Viac ako polovica respondentov v prieskume Globsec Policy Institute pri otázke „Chcete, aby Slovensko bolo súčasťou Západu, alebo súčasťou Východu, alebo aby stálo niekde uprostred medzi Západom a Východom?“ zvolila možnosť „uprostred“. Z toho sa dá vyvodiť niekoľko záverov. Napríklad ten, že nie všetci respondenti musia nutne rozumieť pojmom Západ a Východ rovnako.

Západ pred niečo vyše štvrťstoročím predstavovali krajiny za železnou oponou, z ktorých väčšina patrila k NATO či k predchodkyniam Únie a väčšina z nich bola slobodná a „kapitalistická“. Na otázku, čo to ten Západ vlastne je, by dnes výskumníci našli určite množstvo rozdielnych odpovedí. A ešte horšie by to bolo s Východom. Je to len Rusko alebo režimy tvrdej ruky všeobecne alebo niečo celkom iné?

To bolo optimistickejšie vysvetlenie. Horšie by to bolo, keby si všetci „stredoví“ respondenti uvedomovali, čo hovoria. Predstava mosta medzi Západom a Východom obľúbená napríklad po druhej svetovej vojne sa vtedy ukázala ako iluzórna, pretože v každej európskej krajine to nakoniec dopadlo buď – alebo. Buď pod priamym riadením Moskvy, alebo mimo neho, i keď v prípadoch ako Fínsko, Rakúsko či nakoniec Juhoslávia to bolo trochu zložitejšie.

Dnes, samozrejme, nie sme v takej vyhrotenej situácii, ale hovoriť s plnou vážnosťou „niekde uprostred“ znamená podobnú ilúziu. Žiadna časť sveta neexistuje vo vákuu, ale vplýva na ňu aj jej okolie. Zvlášť, keď v jej okolí napína svaly revizionistická mocnosť.

Nakoniec, keby sme otázku o tom, kam by malo Slovensko patriť, rozmenili na drobné, možno by výsledok bol iný. Koľko našich ľudí študuje, pracuje, posiela domov peniaze z onoho Západu a koľko z Východu? Koľko investícií k nám prišlo z jednej a druhej svetovej strany a kam smeruje náš export? Ktorú politickú kultúru chceme mať? Chceme, aby výskumníci verejnej mienky pracovali slobodne alebo aby boli ako nedávno v Rusku označení za zahraničných agentov?

Pri takýchto témach by aj bez navádzajúceho znenia otázok stredových a provýchodných odpovedí zrejme ubudlo.

Od roku 1989, keď občania volali Ahoj Európa a šli na prechádzku do Hainburgu a nie do Užhorodu, profitujeme zo západnej a nie východnej politickej kultúry, inštitúcií a investícií, z členstva v západných kluboch, z otvorených hraníc a voľného obchodu so Západom. Ale keď máme odpovedať na otázku, kam máme patriť, väčšina odpovie, že doprostred. Úplne absurdné.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie