Denník N

Ak nebudeme očkovať, epidémie sa vrátia, vraví odborníčka

Foto – Fotolia
Foto – Fotolia

Psychológovia zo SAV skúmali odmietavé postoje ľudí k očkovaniu. Pýtali sme sa epidemiologičky, či sú ich obavy oprávnené.

Naša myseľ je už raz taká: často nehľadáme pravdu, ale spôsob, ako vyhrať argument.

Fakty ignorujeme, selektujeme a ohýbame a vytvárame z nich vlastný príbeh, ktorý vyhovuje našim predstavám o tom, ako funguje svet.

Keď v Spojených štátoch v roku 1960 prebiehala prvá celonárodná televízna debata dvoch protikandidátov na amerického prezidenta, Johna Kennedyho a Richarda Nixona, americký komik Lenny Bruce navštívil oba tábory, demokratov aj republikánov.

S humorom sebe vlastným spomínal, že v oboch boli skalopevne presvedčení, že ich kandidát toho druhého zdrvujúco porazil.

To je dedičstvo evolúcie a tlakov, ktoré formovali (a formujú) našu myseľ. Ak do všetkých chýb mysle, ktorá nehľadá informácie, ale kon-firmácie, čiže potvrdenia všetkých svojich predstáv – akokoľvek mylných či stereotypných –, započítame aj novodobý nárast individualizmu a informačný mišmaš, čiže záplavu nových webov a sociálnych sietí, hrozí, že sa v informáciách dokonale stratíme.

Témy, ktoré rozdeľujú

To je veľký problém v otázkach, ktoré sa týkajú zdravia. Vezmite si takú homeopatiu. Hoci má vedecká komunita úplne jasno, že ide o pseudovedu, ľudia, ktorí čerpajú z rôznych pochybných stránok a anekdotickej evidencie a ovplyvňuje ich láskavé správanie homeopata, sú presvedčení o opaku.

Aj očkovanie ľudí rozdeľuje. Psychológovia Mária Hatoková a Radomír Masaryk, obaja z Ústavu experimentálnej psychológie v Centre spoločenských a psychologických vied SAV, skúmali, ako Slováci uvažujú o očkovaní a aké argumenty používajú, keď ho odmietajú.

Dvojité štandardy

Skúmali posolstvá, keď sa štát snaží ľudí presvedčiť, aby očkovali svoje deti (očkovanie proti osýpkam, rubeole a mumpsu, MMR vakcína). Zistili, že sa často obracajú proti nemu.

„Je tam asymetria. Vo chvíli, keď štát príde s príbehom dieťaťa, ktoré ochorelo, lebo nebolo očkované, ľudia to odsúdia a neveria tomu,“ povedal pre Denník N Masaryk.

masaryk
RADOMÍR MASARYK (1977) sa zaoberá sociálnou psychológiou, psychológiou zdravia a kvalitatívnym výskumom. Pôsobí v Ústave experimentálnej psychológie v Centre spoločenských a psychologických vied SAV a na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave.  Foto – Veronika Blanárová

„Ale naopak to neplatí. Keď niekto povie príbeh, že ho v električke oslovil nevidiaci, ktorý oslepol v dôsledku očkovania, ľudia to tak kriticky neskúmajú a skôr tomu veria. Hoci je to úplne anekdotický príbeh, ktorý nemá s dôkazmi nič spoločné.“

Pri takomto usudzovaní uplatňujeme „dvojité štandardy“, prebieha to nevedome. K štátu sme hyperkritickí a jeho posolstvo často (automaticky) odmietneme, zatiaľ čo v prípade bežného človeka sme oveľa benevolentnejší a uveríme mu.

Predstavy o medicíne

Masaryk pre Denník N vysvetlil, že názory ľudí o tom, čo očakávajú od medicíny, sa rozchádzajú s predstavami o očkovaní. „Medicínu vnímame tak, že máme nejaký problém, tak ideme k lekárovi, ktorý spraví nejaký zásah, napríklad operáciu alebo predpíše lieky, a nám je potom dobre.“

„Pri očkovaní uvažujú ľudia inak. Hovoria si, že majú malé dieťa, ktoré je zdravé a šťastné. Potom ho vezmú k lekárovi, pichnú mu vakcínu, ono plače a možno má horúčky. Intuícia ľuďom hovorí: dieťa bolo zdravé a lekár mu ublížil.“

Vedľajšie účinky

Psychológa sme sa spýtali, aké argumenty ľudia používajú, keď sa chcú vyhnúť očkovaniu dieťaťa.

„Uvádzajú hlavne nežiaduce účinky,“ vysvetlil a dodal, „je trochu chybou zdravotníckeho systému, ak štát chce, aby sa ľudia očkovali, ale nehovorí im o nežiaducich účinkoch. To je vec, ktorá ľuďom v celkovom obraze chýba. Ak tam nežiaduce účinky sú, potom sa cítia oklamaní. V tomto by sa prax mala zmeniť, lekársky systém by mal komunikovať oveľa otvorenejšie. Táto intervencia, rovnako ako iné, má vedľajšie účinky.“

Nežiaduce účinky nepopierame

Epidemiologička a prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti SLS Zuzana Krištúfková sa voči takým tvrdeniam ohradila: „To, že očkovanie môže mať aj nežiaduce reakcie, nikto nepopiera.“ A dodala: „Sú však oveľa nižším rizikom ako poškodenia zdravia po prekonaní ochorenia.“

„Ak rodičia nedostanú od pediatra uspokojivé odpovede, môžu navštíviť poradne očkovania zriadené na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva,“ vraví Krištúfková.

Opuch, zvýšená teplota či zápal mozgu

Možné nežiaduce účinky zhrnula takto: „Najčastejšie sú to bolestivosť v mieste vpichu, prípadne opuch a zvýšená teplota. Tieto ustúpia v priebehu dvoch až troch dní. Po očkovaní očkovacou látkou proti MMR sa môžu vyskytnúť aj ťažšie reakcie. Je však nutné zdôrazniť, že po podaní očkovacej látky je riziko vzniku takýchto reakcií oveľa menšie ako po prekonaní ochorenia.“

Krištúfková_2016_1
ZUZANA KRIŠTÚFKOVÁ sa venuje štúdiu výskytu, príčin a prevencie chorôb, vrátane očkovania. Pracuje ako vedúca Katedry epidemiológie na Fakulte verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Od roku 2003 je prezidentkou Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti SLS. Foto – archív Z. K.

O pomere možných negatívnych účinkov po očkovaní a po ochorení Krištúfková povedala: „Po prekonaní osýpok je riziko vzniku zápalu mozgu u 1 z tisíc až 2-tisíc chorých, po prekonaní mumpsu u dvoch až štyroch z tisíc chorých a po prekonaní ružienky (rubeoly) vznikne zápal mozgu u 1 zo 6-tisíc chorých. Po očkovaní je to u menej ako 1 z 10 miliónov očkovaných.“

Epidémie už nehrozia?

Ďalší argument, ktorý ľudia v psychologickom prieskume o očkovaní podľa Masaryka používali, bol, že „vzhľadom na sanitáciu, zmenu životného štýlu a pokrok v zdravotnej starostlivosti už epidémie nehrozia v tej podobe ako v minulosti“. Nato dodal, že „je ťažké povedať, či tí ľudia majú pravdu, alebo nie“.

Epidemiologička však hovorí, že pri chorobách, proti ktorým sa očkuje, je riziko epidémie stále vysoké. „Osýpky sú ochorenie so 100-percentnou nákazlivosťou, čo znamená, že každý, kto ich neprekonal alebo nebol očkovaný, ochorie pri styku s chorým. Nákaza sa šíri vzduchom. Pri jej šírení žiadna sanitácia nepomôže. Dokazujú to aj epidémie osýpok v štátoch s nižšou zaočkovanosťou. Príkladom je epidémia v Berlíne začiatkom roku 2015, kde sa mamičky báli s malými, ešte neočkovanými deťmi cestovať aj metrom. Zomrelo tam vtedy na osýpky trojmesačné dieťa,“ dodáva.

V treťom svete by za očkovanie boli radi

Psychologička Hatoková, spoluautorka výskumu, nám vysvetlila, že karty nie sú v hre o očkovaní rozdané rovnomerne. „Sme generácia rodičov, ktorí priamo nezažili následky chorôb, proti ktorým sa očkuje. Poznáme len vedľajšie účinky vakcín a ich následky. Všeobecný strach prevažuje na stranu vedľajších účinkov vakcín. Lebo o chorobách, proti ktorým sa očkuje, vieme málo.“

„Je to taký paradox: v treťom svete máte humanitárne zbierky, kde sa ľudia zbierajú na očkovacie látky. V našej spoločnosti, na druhej strane, ktorá je proti chorobám dlhodobo chránená, je presne opačný trend.“

image
MÁRIA HATOKOVÁ je psychologička, supervízorka a lektorka. Pracuje v Ústave experimentálnej psychológie v Centre spoločenských a psychologických vied SAV, kde sa v súčasnosti venuje téme sociálnych vplyvov na individuálne rozhodovanie. Foto – archív M. H.

Hatoková pre Denník N povedala aj o ďalších faktoroch, ktoré rodičov odrádzajú od očkovania ich detí a súvisia so stresom. „Rodič si uvedomuje, že z dlhodobého hľadiska je benefit veľký, ale pri očkovaní rodičia vnímajú nepohodu dieťaťa a možné vedľajšie účinky, čo nevnímajú ako zisk. Na rozdiel od minulosti dnes máme väčšinou iba jedno dieťa či dve a sme na ne veľmi upnutí. Rodičia lipnú na tom, aby všetko dopadlo dobre. Ak by rodičia svojím rozhodnutím očkovať alebo neočkovať dieťa poškodili, cítili by sa vinní.“

Psychologička nabáda, aby zdravotnícky systém pracoval so strachom rodičov o dieťa, lebo ide o legitímnu emóciu rodičov. „Rodičovi nemôžeme zobrať strach o dieťa, lebo mu zoberieme nástroj jeho výchovy a starostlivosti. Veď to je podstata rodičovstva, aby sa o dieťa staral.“

Nástup individualizmu

Ľudia sú čoraz viac citliví na asymetrickú komunikáciu a požadujú, aby boli partnermi v interakcii so štátom, vysvetľuje Masaryk. „Prekonali sme zmenu od kolektivizovaného zdravotníctva, kde sme boli všetci nastúpení v rade, nikto sa na nič nepýtal a všetci sme boli očkovaní, smerom k individualizmu,“ hovorí psychológ.

„Zrazu si je každý vedomý svojich práv. Ale tá cesta k individualizmu bola značne akcelerovaná. Čo v západnej Európe trvalo desiatky rokov, u nás prebehlo za oveľa kratší čas. Niekedy to zachádza až do absurdna. Ľudia si myslia, že si môžu robiť, čo chcú. Musíme si uvedomiť, že individualizmus je fajn, ale sú tu limity, lebo okupujeme určitý spoločný priestor,“ dodal pracovník SAV.

Demokracia nie je anarchia

Krištúfková každému odporúča, aby sa dal očkovať. „Aby sme sa chránili pred chorobami, na ktoré vďaka očkovaniu nemusíme ochorieť,“ vraví.

Na ľudí, ktorí odmietajú očkovať, má jasný názor: „Odporcovia očkovania cielene útočia na city rodičov, zavádzajú verejnosť, neakceptujú vedecké dôkazy, a hlavne nemajú zodpovednosť za zdravie verejnosti. Demokraciu by sme nemali chápať ako systém, v ktorom si každý môže robiť, čo chce, ale ako systém, v ktorom je potrebné rešpektovať pravidlá stanovené v prospech spoločnosti, a v tomto prípade v prospech zdravia verejnosti. Osobná sloboda sa končí pri slobode toho druhého.“

Zaočkovanosť na Slovensku

Ľudí, ktorí sa neočkujú, chráni kolektívna imunita, čiže všetci ostatní, ktorí sú očkovaní. Ťažia tak zo správania iných, ktorí sú viac zodpovední. Na univerzite v Pittsburghu modelovali, čo by sa stalo, ak by sa na Manhattane v New Yorku očkovalo proti osýpkam iba 80 percent ľudí. Zistili, že za zhruba sedem mesiacov by mestskú časť zasiahla zničujúca epidémia choroby.

Podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva SR bola zaočkovanosť proti osýpkam, ružienke a mumpsu na našom území v roku 2014 u detí narodených v roku 2012 94,1 percenta. „Na okresnej úrovni 95-percentnú hranicu zaočkovanosti nedosiahlo 36 okresov,“ uvádza sa v správe ÚVZ SR. O rok neskôr stúpol počet takých okresov na 40.

Očkovanie proti osýpkam, rubeole a mumpsu patrí na Slovensku medzi povinné očkovania a spočíva v dvoch dávkach. Prvá sa podáva najskôr v 15. a najneskôr v 18. mesiaci života dieťaťa, druhá v 11. roku života, vysvetlila pre Denník N Krištúfková.

Preťažený systém, plné čakárne, vyhorený lekár

Masaryk objasnil ďalší príklad, prečo ľudia odmietajú štandardné postupy v medicíne, vrátane očkovania, a prikláňajú sa k rôznym alternatívam, či už ide o homeopatiu, alebo odmietanie vakcinácie.

Ľudia si štátom platenú zdravotnícku pomoc spoja s predstavou akejsi chladnej mašinérie, v ktorej je človek iba „pešiak“ – či ovca, ako sa dnes hovorí –, a postaviť sa jej je ukážkou hrdinstva či rebelantstva.

Preťažený systém, preplnené čakárne a niekedy aj vyhorený lekár, ktorý má v kapitácii stovky pacientov, aby sa uživil, môžu láskavému prístupu homeopata či liečiteľa, ktorý má na pacienta dostatok času, konkurovať iba veľmi ťažko. Nedôveru k systému, ktorý je, ako si niektorí ľudia myslia, „necitlivý“, to iba prehlbuje.

Ľudí nezaujímajú experti, ale podanie ruky

„Minule som bol u lekára, ktorý mal stoličku tak, že ku mne sedel chrbtom a písal si do počítača. Neviem, akú má farbu očí, ani sa na mňa nepozrel. Absolútne chápem, že je preťažený, vystresovaný a vyhorený. Robí si svoje, potrebuje si nahnať body, aby splnil, čo má. Ale môj pocit dôvery k takémuto lekárovi, ktorý sa ma ani nespýta, ako sa mám, je nulový,“ hovorí psychológ.

Hatoková pre Denník N povedala, že najviac, čo sa týka zdravia, ľudia dôverujú pediatrovi. „Zo zahraničných aj slovenských výskumov vieme, že rodičia, ktorí očkujú, majú dôveru vo svojho pediatra. Je pre nich základným zdrojom informácií,“ vysvetľuje.

Ak svojmu pediatrovi nedôverujú, obracajú sa inam a siahajú po príbuzných, kamarátoch, ale aj po homeopatoch a rôznych liečiteľoch. Ako povedala speváčka Jana Kirschner v rozhovore pre Denník N, „ľudí nezaujímajú experti… ani nad slnko jasné fakty, ale obyčajné podanie ruky“.

Ak si myslia, že systém je iba „chladnou mašinériou“, obrátia sa inam, kde nájdu svoj vrelý ideál, či už skutočný, alebo vymyslený.

Obavy provakcinačných odborníkov

Masaryk vysvetlil, že byť antivaxerom je dnes veľmi jednoduché. „Stačí si zriadiť web, písať si články, je to v poriadku a nikto vás nezastaví,“ hovorí. „Na druhej strane, ak som expert a chcem písať provakcinačné články, mám obrovské problémy, lebo narážam na legislatívne prekážky.“

Psychológ dodáva: „Ak bude nejaký odborník tvrdiť, že ‚táto vakcína je bezpečná, choďte sa očkovať‘, tak riskuje, že ho zažalujú, ak niekto bude mať nežiaduce účinky. Toto je problém, pre ktorý sa veľa expertov bojí. Poznám odborníkov, ktorých volali do diskusií o vakcinácii a oni povedali, že nie. Reálne sa báli, že budú mať problémy. Lebo ich môže pri každom jednom tvrdení, ktoré neopatrne naformulujú, niekto nachytať a stíhať.“

Krištúfková povedala, že dôvod, prečo ona ani jej kolegovia nechodia do diskusií s antivaxermi, je rovnaký ako v prípade astronómov. Tiež nediskutujú s astrológmi, hovorí.

Práca so zdrojmi

Vynára sa otázka, čo s daným stavom, keď (malá) časť populácie odmieta očkovať svoje deti a radšej zaplatí pokutu, ktorú jej naparí štát. Lebo odborníci, zdá sa, majú úplne jasno: očkovať treba, riziká existujú, ale sú malé a výhody očkovania prevyšujú prípadné nežiaduce účinky.

Jednu vec treba na školách napraviť okamžite, je to práca so zdrojmi. Pre mnohých z nás je Science a Nature to isté ako článok na konšpiračnom webe. Ľudia nedokážu triediť informácie a deliť ich na tie lepšie a horšie. Ak si to náš vzdelávací systém konečne neuvedomí, počet antivaxerov bude iba rásť a naša kolektívna imunita bude ohrozená.

Ľuďom tiež treba vtĺkať do hlavy, že preplnená čakáreň a unavený lekár neznamenajú, že očkovanie je zlé. Očkovanie nás chráni bez ohľadu na naše antipatie k nenávidenej nemocnici a nevrlému lekárovi.

Povinné očkovanie

Teraz najčítanejšie