Denník N

Ústav nemá schovávať dievča pred matkou, nie je to väzenie, hovorí terénna pracovníčka

Reedukačný domov v Galante. Foto – N
Reedukačný domov v Galante. Foto – N

Sexuálny styk medzi pracovníkom ústavu a klientkou, aj keby bol dobrovoľný, sa v odbornej obci považuje za neprípustný, hovorí terénna pracovníčka Miroslava Žilinská.

Čo ste si pomysleli, keď ste čítali blog poslankyne Blahovej? Pripadá vám príbeh o sexuálnom zneužívaní v resocializačnom centre uveriteľný?

Vlastnú skúsenosť s tým ústavom Čistý deň v Galante nemáme, počuli sme len o dávnych prípadoch z iných zariadení, ktoré sa mohli odohrávať pred dvadsiatimi až tridsiatimi rokmi. Naše klientky, ktoré vyrastali v niekdajších polepšovniach, spomínali, ako kruto s nimi personál zachádzal.

Jedným z rozmerov príbehu je, že polícia mala odložiť trestné oznámenia matky. Úradníčka mala dokonca povedať, že čo sa čuduje, keď je dcéra feťáčka.

S tým už máme skúsenosti aj my. Stretávame sa tým, že na strane úradov či polície sú obrovské predsudky voči ľuďom, ktorí užívali drogy. Pristupujú k nim ako k niekomu, kto je nesvojprávny, nemorálny a podobne. K týraným ženám sa nezriedka správajú hrubo, pýtajú sa ich, či si to nevymysleli, či si to nespôsobili samy, keď berú drogy. To je to posledné, čo ľudia v takejto situácii potrebujú počúvať. Môže to viesť až k tomu, že stiahnu svoju výpoveď a už takéto prípady riešiť nechcú.

Maloletú Natáliu umiestnili v ústave v Galante preto, že mala údajne problémy s ľahšími drogami. Je to bežná situácia?

Tu treba povedať jednu vec: podľa prieskumov viac ako tretina mladých vyskúša nejakú drogu. Môže však ísť len o experimentovanie, takže rodič nemusí hneď panikáriť. Ako prvé sa rodičovi odporúča, aby sa čo najviac rozprával s dieťaťom, dával mu najavo, že mu verí a že sa vždy môže naňho obrátiť.

Miroslava Žilinská pracuje od roku 2009 v Občianskom združení Odyseus, ktoré pracuje s ľuďmi, ktorí užívajú drogy alebo pracujú v sexbiznise. Vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a rodové štúdia na Central European University v Budapešti. Foto - Adam Plesník
Miroslava Žilinská pôsobí od roku 2009 v občianskom združení Odyseus, ktoré sa venuje ľuďom, ktorí užívajú drogy alebo pracujú v sexbiznise. Vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a rodové štúdia na Central European University v Budapešti. Foto – Adam Plesník

Pokiaľ to rodič sám nezvláda, ako má postupovať?

Na Slovensku tých možností nie je tak mnoho, predovšetkým máme slabo rozvinutý medzistupeň medzi prevenciou a liečbou. V zahraničí fungujú rôzne programy pre mladých, ktorí len experimentujú s drogami. Sociálni pracovníci chodia za nimi na sídliská, na diskotéky a vysvetľujú im, čo im hrozí, keď tie drogy skúšajú. Je to viac úprimný rozhovor než zastrašovanie.

Na Slovensku takúto terénnu prácu obvykle štát nerobí, rodičia sa však môžu obrátiť napríklad na centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP), kde pracujú psychológovia a špeciálni pedagógovia. Tu sa môžu minimálne poradiť, čo ďalej.

Mama Natálie mala navštíviť pracovníčku úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá jej hneď navrhla resocializačné stredisko v Galante. Kedy sa takýto postup odporúča?

Vo všeobecnosti: cieľom pobytu v resocializačnom stredisku je až riešenie dôsledkov závislosti. Závislosť na Slovensku môže diagnostikovať len lekár – adiktológ. Úradník ani psychológ nemôže posudzovať, či niekto potrebuje starostlivosť pre závislého, pretože závislosť je choroba,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Prečítajte si knihu od Vladimíra Šnídla: Pravda a lož na Facebooku

Viac

Kauza Čistý deň

Teraz najčítanejšie