Denník N

Fico sľuboval v chudobnom Veľkom Krtíši, boli sme sa naňho pozrieť

Premiér Robert Fico s primátorom Veľkého Krtíša Daliborom Surkošom. Foto - Karol Sudor
Premiér Robert Fico s primátorom Veľkého Krtíša Daliborom Surkošom. Foto – Karol Sudor

Sledovali sme premiéra, ktorý výnimočne odpovedal aj Denníku N. Tento týždeň pôjde sľubovať do Revúcej a Rožňavy.

Už týždne pred výjazdovým zasadnutím vlády vo Veľkom Krtíši sa v meste asfaltuje. Nový povrch dostávajú chodníky aj cesta na Baníckej ulici, obnoví sa parkovisko nielen pred obchodným domom Kocka. Na terase neďalekej pivárne U starca sa chlapi bavia, že primátor sa snaží, lebo príde „sám veľký Robert“.

Keď sa na to pýtam Dalibora Surkoša, ktorý kandidoval za Smer a mestu ako primátor šéfuje s jednou prestávkou už od roku 1994, začne sa smiať. „To je chorý názor. Asfaltuje sa podľa plánu a podľa možností mestského rozpočtu. Budúci rok sa v tom pokračuje. S vládou to nič nemá.“

Mohol by to byť raj na zemi

Viacerí miestni si pamätajú, že Fico už raz s vládou v meste bol. V roku 2010. „A čo sa zmenilo? Nič. Je to len karneval, divadlo, marketing a bludy,“ ozývajú sa rôzne varianty odpovedí v chudobnom meste, kde Smer vo voľbách získal 31,23 percenta hlasov.

Na druhom mieste skončili kotlebovci s 13,84 percenta. Smer dominoval v celom okrese so ziskom 26,13 percenta, za ním skončila SMK so 16 percentami. ĽSNS bolo štvrtá.

Iný názor má 80-ročný Arpád Pölhös, volič SMK. „Je dobré, že prídu, veď v rozhlase som počul, že chcú, aby sa tu do roku 2020 zamestnalo viac ako 800 ľudí. Treba doniesť podnik, ktorý tu zamestná toľkých ako kedysi bane či Liaz. Nezamestnaní musia chodiť po svete. A dúfam, že konečne pre nás na juhu niečo zariadi aj Bugár. Napríklad cesty.“

Päťdesiatdvaročný Karol Slovák má v centre obchod s malými potravinami, podniká od roku 1994. V regióne žije pridlho na to, aby sa dal oblafnúť ďalšími sľubmi.

„Dopravná infraštruktúra je strašná. Takto sa v 21. storočí nejazdí. Pozrite si cestu prvej triedy, štátnu, z Krtíša smerom na Bratislavu. Skôr vypukne tretia svetová, než postavia nové cesty. V tomto nás neskutočne utláčajú.“ Hnevá ho, že kedysi dávno zrušili vlakové spojenie s Lučencom.

Čo mu ako majiteľovi potravín najviac komplikuje život? „Chudoba, teda nízka kúpna sila. Ľudia zarábajú málo a nemíňajú.“

Viktor Kiššimon pracuje ako športový novinár v RTVS. Pochádza odtiaľto, od roku 1999 žije v Bratislave a domov chodí za rodičmi a kamarátmi.

„Keby tu bola práca, toto mesto je raj na zemi. Máme plaváreň, biokúpalisko, zimný štadión, športovú dvojhalu, tenisové kurty.“ Nádherná je aj okolitá príroda.

„Mať prácu, ktorá ma uživí, nemal by som problém žiť doma. Po vysokej škole však pre mňa nemalo zmysel vrátiť sa a nájsť si robotu za 600 eur v hrubom.“

Obdivuje všetkých, čo vyžijú z tunajších výplat. „Keď počúvam, že priemerná mesačná mzda na Slovensku je viac ako 900 eur, žasnem, lebo tu ju snáď nemá nik. Nedajbože, ak má nejaká rodina jedno či dve deti na vysokej škole.“

Atrakcia pre miestnych, kontroly ako na letisku

Hodinu pred príjazdom vlády je kultúrny dom obkolesený policajtmi. Parkovacie miesta sú obsadené kužeľmi, aby ostali voľné pre kolónu.

Pomaly sa schádzajú aj miestni, je ich niekoľko desiatok. Niektorí sa chcú s Ficom a ministrom Richterom rozprávať o tom, čo ich ťaží. Jeden pán chce premiérovi potriasť rukou. „Takých ako on potrebujeme aspoň sto.“

Do kultúrneho domu nepustia nikoho, kto sa vopred neakreditoval ako novinár. Pri vstupe je bezpečnostný rám. Ochranka kontroluje občiansky preukaz, na stôl vykladáme všetko z vreciek. Otvoriť je potrebné tašky, pozerajú každú priehradku. „Prosím, aby ste predo mnou urobili akúkoľvek snímku, aby som mal istotu, že je to fotoaparát,“ slušne ma žiada ochrankár.

Novinári majú vyhradené miesto na poschodí. Keďže je jedna celá stena presklená, vonku pečie slnko a nedá sa vetrať, niektorí gúľame očami. K dispozícii sú stoly, stoličky, káva, minerálka a biely i hnedý cukor s logom úradu vlády. Luxus.

Hovorkyňa premiéra Beatrice Szabóová. Foto - Karol Sudor
Hovorkyňa premiéra Beatrice Szabóová. Foto – Karol Sudor

Úsmev na pár sekúnd

O štrnástej hodine vychádzame čakať vládu. Tá má za sebou obed na neďalekej škole, ktorý ukončili štrúdľou. Dorazil premiér. Vystúpil, objal sa s primátorom, prijal kyticu od krojovaných detičiek, s úsmevom im povedal pár slov, ihneď úsmev zrušil a po schodoch zamieril dnu.

Ministri, prichádzajúci z opačnej strany, sa neponáhľali. Vysmiaty šéf rezortu školstva Peter Plavčan stihol poskytnúť rozhovor televízii, inokedy žoviálnemu Kaliňákovi už niekoľko mesiacov do smiechu nie je.

Dnu sa presúvajú aj hostia, ktorých tvoria miestni starostovia, podnikatelia a funkcionári strany. Novinárov čaká fototermín. Opäť treba prejsť kontrolou, a tak sa tvorí rad. Tí, čo stoja vonku na slnku, pôsobia skleslo. Badať na nich únavu, predsa len to isté absolvovali už doobeda aj v Poltári.

Prichádza chvíľa pre fotografov a kameramanov. Na zábery v rokovacej sále dostali asi dve minúty. Ministri vrátane premiéra si už vyzliekli saká, vnútri je teplo. Niektorí, vrátane Fica, vtipkujú. Kaliňák z vínového pohára popíja coca-colu. Hostia sa tvária vážne.

Ochrankári nás vytlačia a začína sa nám necelá hodinka prokrastinácie. Využijeme ju na kávu, absolvujeme už tretiu bezpečnostnú kontrolu a ponáhľame sa do kinosály na tlačovku.

75 miliónov pre okres, 822 nových miest

Hovorkyňa vtipkuje s novinármi a upozorňuje ich na chybu v materiáli, ktorý rozdáva – Vyšný Hrušov je len Hrušov. Na pódium prichádza Robert Fico, minister Ján Richter, ktorý ako jediný tlačovku premlčí, splnomocnenec pre podporu najmenej rozvinutých okresov Anton Marcinčin a primátor mesta Dalibor Surkoš. Celé to bude trvať chabých 16 minút.

Fico zhrnie základné fakty. Finančná investícia do okresu v rokoch 2016 až 2020 má byť 75 miliónov eur, z toho verejné zdroje 48,5 milióna eur. Z ostatných a vlastných zdrojov má pochádzať 26,5 milióna eur, regionálny príspevok bude 3 milióny 330-tisíc eur. Výsledkom má byť 822 nových pracovných miest.

Keď dá hovorkyňa priestor na otázky, odpoveďou je ticho. Hlásim sa ako jediný. Putuje ku mne mikrofón, a na poslednú chvíľu sa rozhodnem nezačať otázkami na Kaliňáka, Bašternáka ani Bonaparte. Chcem totiž aj odpovede o tomto regióne, a tak neriskujem. Pýtam sa na to, čo prílevu investícií do regiónu bráni najviac – na cesty.

Zlý stav ciest všetkých tried je tu roky, opisuje ho aj akčný plán vlády, chcem teda spoznať konkrétny termín, kedy sa to zmení.

Fico reaguje, že ma nechce poučovať, „ale čo má štát s cestami druhej a tretej triedy?“ Reagujem, že som sa pýtal aj na cestu prvej triedy a že som len komplexne vysvetľoval stav tunajších ciest.

A premiér odpovedá, len si neodpustí poznámku, aby som sa s dôverou obrátil na Kotlebu. „Našou prioritou v tomto momente je urýchlená výstavba rýchlostnej komunikácie Zvolen smerom na Lučenec. Tu sa už približujeme k Veľkému Krtíšu na nejakých 40 kilometrov.“

Reálna pomoc je teda v nedohľadne, pomyslím si. Znie to podobne, ako keby povedal, že cesta zo Žiliny do Bratislavy sa skončí pri Trnave.

Denník N bude jačať prvý

Fico neobíde ani Denník N. „Slovenská republika je viazaná záväzkami ohľadne deficitu verejného dlhu a vy, ak ho prekročíme, budete jačať prví ako Viktorka na splave, že ježišmária, zase míňajú.“

Sľubuje, že na samite v Bratislave bude intenzívne otvárať tému investičnej výnimky. „Chceme, aby krajina, ktorej sa ekonomicky darí, pokiaľ ide o infraštruktúru, nebola viazaná bruselskými číslami. Chceme stavať, ale ak použijeme zdroje, okamžite nám vyskočí deficit alebo verejný dlh.“

Odpoveď ukončí tým, že „je tu obrovský tlak na ťah Zvolen smerom na Lučenec a potom ďalej na Rimavskú Sobotu. A začiatok výstavby R4 a R7. To je to, čo budeme potom ťahať ďalej. Nemôžeme rozbabrať 37 vecí naraz, ideme krok za krokom.“

Inými slovami, žiadne konkrétne termíny nie sú a rýchlostná cesta R7, ktorá má viesť z Bratislavy do Veľkého Krtíša a následne do Lučenca, tu tak skoro nebude. Toto v strategickej veci regiónu ponúka premiér, ktorý s jednou krátkou prestávkou vládne od roku 2006 a šéfuje tretej vláde.

Možno si to uvedomil aj primátor Surkoš, ktorý zmierlivo dodáva, že „pre nás je dôležité postavenie rýchlostnej komunikácie R7. Požiadal som premiéra, aby žiadal o investičnú výnimku, lebo cesty sú vždy žilami štátu. Ak sem má prúdiť to, čo sme schválili, bolo by dobré, aby sme mali R7“.

Pridal sa aj Marcinčin. „Dobrý hospodár by určite teraz staval aj za cenu, že sa priblíži k 60-percentnej hranici, ktorá je daná Maastrichtom (verejný dlh nesmie presiahnuť 60 percent HDP, pozn. autora). Snaženie o investičnú výnimku je absolútne opodstatnené a mali by sme ísť touto cestou.“

Tlačová beseda po zasadaní vlády vo Veľkom Krtíši. Foto - Dana Sudorová
Tlačová beseda po zasadaní vlády vo Veľkom Krtíši. Foto – Dana Sudorová

Druhá moja otázka premiérovi sa týka zmysluplnosti výjazdových rokovaní vlády. V rokoch 2006 až 2010 ich mal 19. Priemerná nezamestnanosť v daných regiónoch bola vtedy 13,8 percenta, do roku 2014 vzrástla na 18,2 percenta. Aký to malo zmysel?

Fico reaguje, že Denníku N by vôbec nemal odpovedať a že som si nevšimol svetovú krízu.

Hoci mám ďalšie otázky, kolegiálne nechávam priestor iným novinárom. Robím chybu, nik nezdvihne ruku a hovorkyňa ukončí tlačovku. Presuniem sa teda von, aby som si premiéra odchytil tam. Mám aj ďalšiu otázku – prečo všetko vníma ako osobný útok a či by mu nepomohol úsmev. Večne zachmúrený chlap pôsobí hrozne.

Hovorkyňa vraví, že čakám márne, ponáhľajú sa a Fico už nepovie ani slovo. Vtedy spravím ďalšiu chybu – do cesty mi prišiel minister Richter, ktorého oslovím, lebo si nedá pokoj so sociálnymi podnikmi, hoci, ako už prax ukázala, slúžili skôr ako raj pre zlodejov než ako pomoc odkázaným.

Kým vysvetľuje, že by bol potrebný samostatný projekt cez Európsky sociálny fond, prostredníctvom ktorého pôjde z jeho rezortu podpora na vytváranie sociálnych podnikov, pričom na aktívnu politiku trhu práce má pre okres naplánovaných 2,6 milióna eur, Fico aj Kaliňák nasadajú do áut a je po všetkom. Konečná.

Nie však celkom. Celý vládny kolotoč sa 13. a 14. septembra presúva do Revúcej a Rožňavy. Veľa šťastia.

Vláde na výjazdoch neveria

V roku 1990 bola v meste Veľký Krtíš nezamestnanosť 2,57 percenta. Už o tri roky neskôr presahovala 20 percent, čo trvalo až do roku 2004. Neskôr opäť vyletela, v roku 2010 bola v celom okrese už 23,71 percenta.

V apríli roku 2010 prišla do mesta Ficova vláda. Na programe bola aj analýza sociálno-ekonomickej situácie a návrhy na zlepšenie v sociálnej a hospodárskej oblasti.

Vláda na ne odklepla 1,6 milióna eur z rezervy vlády – na opravu ciest a škôl, dostavbu okolia kúpaliska a riešenie havarijného stavu objektov gymnázia. Mesto dostalo príspevok aj na postavenie malého krytého zimného štadióna.

Do dvoch rokov nezamestnanosť stúpla až na 25,9 percenta. A hoci podľa analýzy situácie okresu boli prioritami rozvoja cestná infraštruktúra, rozvoj cestovného ruchu a priemyselný park v Malom Krtíši, na podporu priemyselného parku vláda nevyčlenila ani euro.

Minister vnútra Robert Kaliňák. Foto - Karol Sudor
Minister vnútra Robert Kaliňák. Foto – Karol Sudor

Na zasadnutí pred šiestimi rokmi sa vyčlenili aj peniaze na rozvoj 11 obcí, ktoré mali starostu či primátora zo Smeru, prípadne v koalícii s ním. Obce s nezávislými starostami uspeli len dve, pritom zo 71 obcí okresu malo smerácke vedenie len 17 z nich. Fico kritiku odmietol. „Nemám pocit, že by sa tu niekto uprednostňoval.“

Poslanec Miroslav Beblavý sa v roku 2014 zameral na výsledky výjazdových rokovaní. Vláda ich mala v rokoch 2006 až 2010 devätnásť a v okresoch, kde zasadala, bola vtedy miera nezamestnanosti v priemere 13,8 percenta, na zvyšku Slovenska 9,6 percenta.

„Odvtedy vzrástla v týchto regiónoch nezamestnanosť na 18,2 percenta. Od návštevy Fica a ministrov tak nezamestnanosť vzrástla priemerne o 4,4 percenta. O takmer rovnaké percento stúpla aj nezamestnanosť na celom Slovensku,“ upozornil Beblavý.

Za teatrálny marketingový ťah označil tohtoročné júnové rokovanie vlády v Lučenci starosta obce Mýtna Pavel Greksa. Nemalo význam a nepomohlo zaostalému regiónu Novohrad, ktorý na svoj rozvoj potrebuje hlavne vybudovanie rýchlostnej cesty R2 v regióne,“ povedal pre portál lucenec.dnes24.sk.

Po 17 rokoch vláda zasadala aj v nezamestnanosťou sužovanej Rimavskej Sobote. Primátor Jozef Šimko pre TASR hovoril, že už v roku 2007, keď bolo zasadnutie vlády v Tisovci, bolo uložené ministrovi dopravy realizovať rýchlostnú cestu R2, ktorá by pritiahla investorov.

„Dnes máme rok 2016 a v novom uznesení vlády sa uvádza, že sa má pokračovať v príprave R2, konkrétne, že sa má spracovať ešte len projektová dokumentácia pre stavebné povolenie do termínu 2018 až 2019? Tá cesta už predsa mala byť hotová,“ hovoril Šimko.

Minister Ján Richter s premiérom Robertom Ficom na tlačovke po výjazdovom rokovaní vlády vo Veľkom Krtíši. Foto - Dana Sudorová
Minister Ján Richter s premiérom Robertom Ficom na tlačovke po výjazdovom rokovaní vlády vo Veľkom Krtíši. Foto – Dana Sudorová

Fakty o okrese Veľký Krtíš

Veľký Krtíš patrí zo 79 okresov na Slovensku k tým najmenej rozvinutým. Výška evidovanej nezamestnanosti sa tu v rokoch 2012 až 2015 pohybovala od 25,9 do 18,5 percenta. Aj v čase najvyššieho ekonomického rastu Slovenska bola tunajšia miera nezamestnanosti viac ako 17 percent.

V okrese žije necelých 45-tisíc ľudí, o 1200 viac žien ako mužov, Rómovia tvoria 13 percent populácie. Oficiálne sa za posledných 10 rokov vysťahovalo 3634 obyvateľov. V skutočnosti ich bolo oveľa viac, lebo mnohí žijú v zahraničí, len sa neodhlásili z trvalého pobytu.

Vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa medzi uchádzačmi o zamestnanie má ukončené iba 4,4 percenta ľudí, kým na Slovensku je to 10,4 percenta. Takmer deväť percent uchádzačov nemá ani základné vzdelanie (na Slovensku 5,2 percenta). Iba základné vzdelanie má ukončené 23,6 percenta záujemcov o prácu.

V okrese je až 44 percent uchádzačov o prácu v evidencii úradu práce dlhšie ako 24 mesiacov.

Dopravnú infraštruktúru okresu tvorí jedna cesta prvej triedy pod správou štátu, veľká časť úsekov medzi Veľkým Krtíšom a Slatinou (smer Bratislava) je v katastrofálnom stave. Obrovské jamy a výmole sa stále iba plátajú, aj to len občas. Cesta vedie cez lesy, kde v prípade núdze nie je mobilný signál a kde sa treba pravidelne vyhýbať vysokej lesnej zveri.

V zlom stave sú aj cesty spadajúce pod banskobystrický samosprávny kraj. Šírkové usporiadanie a smerové pomery na niektorých miestach nevyhovujú normám, v havarijnom alebo nevyhovujúcom stave je viac ako pätina ciest druhej triedy a až dve tretiny ciest tretej triedy.

Z Veľkého Krtíša do krajského mesta Banská Bystrica je 75 kilometrov, pre stav ciest však cesta autom trvá až 1,5 hodiny a autobusom dve hodiny. Kanalizáciu a čističku odpadových vôd má iba štvrtina obcí v okrese.

Robert Fico s Robertom Kaliňákom pred zasadaním vlády vo Veľkom Krtíši. Foto - Karol Sudor
Robert Fico s Robertom Kaliňákom pred zasadaním vlády vo Veľkom Krtíši. Foto – Karol Sudor

Zdravotnú starostlivosť zabezpečuje Všeobecná nemocnica s poliklinikou Veľký Krtíš. V tohtoročnom prieskume medzi osemtisíc poistencami Dôvery nemocnica obstála ako najhoršia na Slovensku v kategórii zdravotná starostlivosť, spokojnosť s lekármi a sestrami, ale aj v kategórii spokojnosť s informáciami od zdravotníckeho personálu a zlepšenie zdravotného stavu po prepustení z nemocnice.

V akčnom pláne vlády sú informácie, nad ktorými by domáci krútili hlavami. Napríklad, že v „okrese je relatívne dobre rozvinuté rodinné podnikanie v oblasti obchodu a služieb“.

Realitou je, že väčšina obchodov zatvára o štvrtej či piatej poobede, teda v čase, keď sú ľudia ešte v práci. Mnohé prevádzky sú zase pre štátne výhody chránenými dielňami, hoci v nich neraz pracujú zdraví ľudia.

„V meste Veľký Krtíš je v prevádzke mestská tržnica, kde počas pracovných dní a v sobotu ponúkajú svoje produkty hlavne miestni pestovatelia zeleniny a ovocia,“ píše sa v akčnom pláne.

Tých tam v skutočnosti takmer nevidieť. Cez týždeň stabilne predáva jediný podnikateľ, ktorý zeleninu a ovocie skupuje od iných. Predajcovia chodia takmer výhradne v sobotu, ani vtedy však nie sú obsadené všetky stánky. Viac ako obsadených stánkov je v meste záložní, len v centre sa ich nachádza minimálne päť.

Viac ako 81 percent firiem v okrese zamestnáva menej než 10 ľudí. Najväčším zamestnávateľom je Technogym s približne 420 zamestnancami, z nich časť pochádza z personálnych agentúr.

Robil v nej aj Karol Slovák. „Ako inžinier som fyzicky skončil v mechanickej dielni a nikdy som nezarobil ani len 500 eur, hoci to pri nábore sľubovali. Toľko som nemal ani neskôr ako kontrolór kvality.“ Priemerná hrubá mesačná mzda v okrese zaostáva za celoštátnym priemerom o 260 eur.

Teraz najčítanejšie