Potrebujeme skutočných lídrov a ministrov so zmyslom pre česť

Autorka je poslankyňou Európskeho parlamentu za stranu Smer

Chýbajú nám demokratickí lídri s jasnou víziou. Takí, ktorí sa neváhajú postaviť za progresívne idey. Platí to na Slovensku a momentálne aj vo väčšine štátov Európskej únie. Chýbajú vrcholní predstavitelia štátov, ktorí sa neboja ľuďom povedať, že Európska únia, to sme aj my. Spoločne v nej rozhodujeme a bez nás nie je možné žiadne zásadné rozhodnutia prijať.

Namiesto toho máme politikov, ktorí vždy, keď im je nepríjemné ľuďom vysvetľovať, za čo hlasovali, prípadne potrebujú zakryť vlastnú neschopnosť, radi sa zbabelo vyhovoria na „Brusel“.

Chýbajú nám lídri zdôrazňujúci potrebu prehĺbenej spolupráce v Európe, ktorá je potrebná aj na zvyšovanie jej konkurencieschopnosti v globálnom meradle. Európa je v súčasnosti miestom, kde sú rozhodnutia prijímané dialógom, diskusiou a hľadaním konsenzu medzi zástupcami členských štátov. Eliminuje to hrozby týkajúce sa vzájomných konfliktov, ktorých boli naši predkovia v minulosti opakovane svedkami.

Niektoré rozhodnutia môžu vzbudzovať vášne, nie každé sa rodí ľahko a rýchlo, napriek tomu však členské štáty majú možnosť vzájomne diskutovať a hľadať riešenia namiesto zbytočného napínania svalov.

Európska únia nám často prináša vojnu názorov. Aj vďaka nej však za posledných viac ako 70 rokov nevznikla na tomto území vojna, ako ju poznáme (alebo by sme aspoň mali) z minulosti. Európska únia zároveň nie je len o voľnom trhu a obchode, ako by ju chceli niektorí zjednodušene vidieť. Je aj o ochrane ľudských a sociálnych práv a práve to z nej robí výnimočné spoločenstvo.

Mnoho súčasných lídrov sa stavia do pozície akýchsi „udržiavačov“. Zachovávajú status quo a akoby sami vyčkávali, dokedy to ešte vydrží. Za idey sa nestavajú z presvedčenia, na ktoré by následne mali získavať svojich voličov. Stavajú sa za ne, pretože im to vyšlo v nejakom prieskume a ľuďom by sa to tak mohlo pozdávať.

Viacerí sa zároveň pustili do súboja s extrémistami. Zďaleka však nie v ich potláčaní. Naopak, súťažia v šírení nenávisti a xenofóbie. Zabúdajú však, že takýto zápas nie je možné vyhrať. Intenzívne ľuďom hrajú na pocity, predsudky a emócie. Zneužívajú ich najnižšie pudy a nezaujímajú sa o to, k akým obrovským tragédiám takéto správanie v minulosti viedlo.

V Európe by sme potrebovali lídrov, ktorí dovidia ďalej než za jedny voľby. Takých, ktorí pre jednorazový úspech nezačnú koketovať s nacionalizmom a neobetujú mu desiatky rokov budované spojenectvo, ako sme toho svedkami v prípade Veľkej Británie.

Na Slovensku budem hovoriť za údajne sociálnodemokratickú stranu, ktorej som sama členkou. Na začiatok by stačilo mať poslancov, ktorí budú dodržiavať nepísaný, ale dobre známy demokratický úzus, že za návrhy fašistov a extrémistov sa NIKDY nehlasuje! Rovnako by bolo výborné mať ministrov so zmyslom pre morálku a česť, tak aby s potrebnou dávkou sebareflexie dokázali zvážiť, kedy je najvyšší čas odísť.