Denník N

Štefunko zakladá Progresívne Slovensko, think-tank, čo sa môže zmeniť na stranu

Ivan Štefunko. Foto N – Tomáš Benedikovič
Ivan Štefunko. Foto N – Tomáš Benedikovič

Progresívne Slovensko bude think-tank, ktorý bude robiť analýzy a riešenia v oblasti rôznych politík. Kto všetko sa k nemu pripojí, zatiaľ jasné nie je.

Na Slovensku vzniká občianske združenie, ktoré sa neskôr môže pretransformovať do politickej strany. Jeho zakladatelia hovoria o progresívnom či liberálnom myslení a proeurópskom pohľade na politiku.

Útržky a narážky na túto stranu sa v médiách a na webe posledné týždne objavovali čoraz častejšie, neraz s konkrétnymi menami. „Človek, ktorý slovenskej politike rozumie, mi povedal, že nesmerácki ľavičiari – štefunkovci už hľadajú lídra po bratislavských kaviarňach,“ napísal na svojom blogu napríklad predseda KDH Alojz Hlina.

Podnikateľ Ivan Štefunko teraz Denníku N potvrdil, že bude členom občianskeho združenia, ktoré v tejto chvíli nesie názov Progresívne Slovensko. Malo by ísť o think-tank, ktorý bude prinášať vlastné analýzy a návrhy na riešenia v oblasti rôznych politík a spájať podobne zmýšlajúcich ľudí naprieč Slovenskom.

Chcú nadviazať na Martina Filka

„Naším cieľom nie je vyhraniť sa voči niečomu,“ vraví zakladateľ združenia. „Naopak, premýšľame nad tým, ako pohnúť Slovensko smerom dopredu. Chceme spojiť progresívnych ľudí, ktorí rozmýšľajú rovnako.“ Kto by sa k Štefunkovi mohol pridať, však zatiaľ nie je jasné, debata o tom stále prebieha.

Jediné dnes známe meno je Martin Dubéci, analytik, ktorý sa stal prvým členom združenia a bude jeho zamestnancom. Dubéci v parlamentných voľbách kandidoval z 33. miesta na kandidátke dnes vládneho Mosta-Híd. Získal necelých 5-tisíc preferenčných krúžkov a do Národnej rady sa nedostal.

Štefunko povedal, že think-tank má nadviazať na myšlienky bývalého šéfa Inštitútu finančnej politiky Martina Filka, ktorý nešťastne zahynul na jar, a s ktorým sa pravidelne stretávali. Ak by sa Progresívne Slovensko malo premeniť na politickú stranu, určite sa to nestane v najbližších mesiacoch.

„Mám normálnu prácu na plný úväzok, robím dvanásť hodín denne,“ vysvetľuje Štefunko. „Záujem o politiku, alebo možno výstižnejšie, o politiky, je v tejto chvíli vecou môjho voľného času.“

Činnosť združenia v tejto chvíli financuje on a pár jeho priateľov, ktorí podľa neho svoje príspevky transparentne zverejnia. „Nejde a ani nepôjde o aktivitu firmy Eset, ako sa niekde hovorí,“ dodáva Štefunko.

Video: Debata Denníka N o Filkovom odkaze aj s Ivanom Štefunkom

Štefunko mal k politike blízko

Štefunko je dnes známy najmä z IT biznisu. Stál pri vzniku webu Pelikan.sk, ktorý dnes patrí k najväčším predajcom leteniek. Podieľal sa aj na založení technologickej firmy Monogram či portálov Lekar.sk, Euractiv.sk a Energia.sk. Potom pôsobil vo firmách Neulogy a Neulogy Ventures, kde pomáhajú novým start-upom s rozbehom.

Ešte pred kariérou v biznise sa angažoval aj v politike. Vždy bol považovaný za ľavičiara. Viedol týždenník Slovo, bol členom Strany demokratickej ľavice aj lídrom jej mládežníckej organizácie, teda Mladej demokratickej ľavice. Po spojení väčšiny ľavicových strán so Smerom však viackrát najsilnejšiu vládnu stranu kritizoval.

„Nemyslím, že sme na jednej lodi,“ povedal o Robertovi Ficovi v rozhovore pre SME v roku 2006, v čase, keď bol čerstvým premiérom. „Problém Fica je nedostatočná vízia budúcej spoločnosti vo všetkých jej oblastiach. Sociálna solidarita, rovnosť šancí a regionálne rozdiely sú problémami, ale nestačí o nich rozprávať. Treba mať jasné riešenia.“

V lete sa Štefunko objavil na čele bratislavského pochodu proti fašizmu, na ktorom demonštrovali asi dve tisícky ľudí.

Pochod proti fašizmu. N - Tomáš Benedikovič
Pochod proti fašizmu. N – Tomáš Benedikovič

Prvý človek bol u Procházku aj v Moste

Na príprave think-tanku spolupracuje Martin Dubéci, ktorý v minulosti pracoval ako poradca bývalej podpredsedníčky parlamentu Eriky Jurinovej (OĽaNO), viedol volebný štáb Radoslava Procházku v čase, keď sa uchádzal o prezidentský post, a neskôr šéfoval straníckemu think-tanku Siete, ktorý niesol názov Alfa.

S Procházkovou stranou sa rozišiel vlani v lete pre rozdielny pohľad na utečeneckú krízu aj vnútrostranícke otázky a potom kandidoval v parlamentných voľbách na jar tohto roka ako nezávislý na volebných lístkoch Mosta.

Píše najmä o bezpečnosti, no v nedávnom komentári pre Aktuality.sk hovoril aj o nedostatku slovenských politikov s progresívnymi myšlienkami. „Slniečkári a bratislavská kaviareň sú výsmešné nálepky pre ľudí, ktorí zastávajú otvorené, progresívne, pro-európske názory,“ napísal.

„Liberálne, progresívne zmýšľanie je pritom súčasťou každej verejnej diskusie kdekoľvek v Európe, do ktorej sa hádam ešte stále chceme rátať. Je úplne prirodzené, že pri konzervatívnych, socialistických či národných argumentoch odznejú aj tieto (…) Je pravdou, že dnes je na Slovensku pramálo politikov, ktorí by tento názor chceli aktívne formulovať vo verejnom priestore. To však ešte neznamená, že neexistujú ľudia, ktorí by ich zdieľali.“

Primátor Trenčína Richard Rybníček. Foto N - Tomáš Benedikovič
Primátor Trenčína Richard Rybníček. Foto N – Tomáš Benedikovič

Novú stranu chystá aj Rybníček

O novej strane už niekoľko mesiacov hovorí aj trenčiansky primátor a bývalý riaditeľ RTVS Richard Rybníček. „Pokúsim sa dať dohromady komunitu ľudí, ktorá sa zhodne na tom, že chce urobiť zásadnú zmenu a bude mať odvahu to pomenovať. A dokonca to popísať a poprosiť voličov, že na to potrebuje 15, 20, 30 percent,“ povedal krátko po voľbách časopisu Týždeň.

Rybníček však mal skôr predstavu o strane s konzervatívnymi hodnotami, ktorá by podľa vzoru nemeckej CDU/CSU mala zjednotiť občianskych a kresťanských konzervatívcov. Už vlani na jeseň hovoril, že jednou z jeho najväčších ambícií je zmeniť územno-správne členenie Slovenska.

„Jedna z kľúčových priorít tejto krajiny musí byť zmena územno-správneho členenia Slovenska na 16 až 21 kantónov, zmena volebného systému, najlepšie na kombináciu pomerného a väčšinového, jednoznačné skresanie vlády na maximálne sedem ministerstiev a presun množstva kompetencií aj s financiami do týchto kantónov,“ vysvetľoval v rozhovore pre Denník N.

Na ľavici nová výrazná strana ohlásená nie je. Pred voľbami chcelo Smeru konkurovať hnutie SEN vysokoškolského pedagóga Eduarda Chmelára. Po tom, čo ministerstvo vnútra hnutie pre problémy s podpismi odmietlo zaregistrovať, Chmelár politické ambície stratil.

Progresívne Slovensko

Teraz najčítanejšie