Denník N

Rittigovcom na Slovensku škrtli dotácie, chcú nás preto žalovať

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Veľké upratovanie v dotáciách pripravilo o takmer 1,5 milióna eur firmu blízku ľuďom, o ktorých hovorí celé Česko. Vraj odlievali províziu z cestovného v pražskom dopravnom podniku či prali špinavé peniaze.

Z každého jedného cestovného lístka pražského dopravného podniku sa odlievalo niekam 17 halierov. V Česku sa malo za to, že tie peniaze končili niekde v okruhu firiem podnikateľa Iva Rittiga.

Popularitu im v Česku prinieslo aj angažovanie v biznise fotovoltaických elektrární, v ktorom zrejme podnikali aj na Slovensku.

Rittigovi dvorní právnici David Michal a Karolína Babáková figurujú ako členovia dozornej rady českej spoločnosti Solfortis, ktorá má na strednom Slovensku veľkú a doposiaľ mimoriadne ziskovú solárnu elektráreň. Volá sa Fotovoltaická elektráreň Nový Sad a posledné presné údaje hovoria, že napríklad v roku 2013 zinkasovala cez dotácie zhruba 1,5 milióna eur.

Čo sa deje v Česku
  • Pražský dopravný podnik zrejme tunelovali. Tamojšia polícia už roky prešetruje, či a ako sa stalo, že z každého predaného lístka sa 17 halierov posielalo za hranice.
  • Za preposielaním cestovného má byť kontrakt na tlačenie cestovných lístkov, ktorý získala spoločnosť Neograph. České médiá píšu o tom, že ju fakticky riadi vplyvný lobista Ivo Rittig či jeho právnik David Michal. Niekoľko osôb v tejto veci už roky stíhajú na slobode.
  • Podobná zostava ľudí a scenár sa spomína aj pri kauze prania špinavých peňazí a tunelovania chemičky Oleo Chemicals. Kriminalisti obvinili desať ľudí, medzi nimi Michala či jeho kolegyňu z právnej kancelárie MSB Legal Karolínu Babákovú. Dôvod: Chemička mala do zahraničia odlievať peniaze za vymyslené služby. Putovať mohli do firmy z Panenských ostrovov, Cokeville Assets, spájanej aj s Ivom Rittigom.
  • Obvinení hovoria o šikanovaní a počas šetrení pýtali preplatiť škody. Davidovi Michalovi mali vzniknúť, keď napríklad nemohol pre zhabaný pas vycestovať na plánovanú dovolenku.
  • Doposiaľ strávili Rittig, Michal či Babáková iba pár hodín v cele predbežného zadržania. Podobne ako ďalší sú stíhaní na slobode.

Peniaze tento rok neuvidia

Novosadská elekráreň neinkasuje za elektrinu bežné trhové ceny ale násobne vyššie. Také pridelila podnikateľom so zelenou energiou ešte prvá vláda Roberta Fica. Na extra ceny elektriny sa potom týmto výrobcom skladá celé Slovensko, napríklad domácnosti bežne po 60 eur ročne.

Tento rok však v Solfortise neuvidia z dotácií nič. Zo zoznamu privilegovaných ju vyškrtol regulátor, ktorý dotácie potvrdzuje v spolupráci s majiteľom rozvodných káblov. Takmer polovici z 2600 výrobní dotovanej elektriny listom oznámil, že zákony sa zmenili a keďže sa im podnikatelia neprispôsobili, musia prijať trest a vzdať sa na rok peňazí.

Pokazili sme im povesť?

Stopnutie dotácií oznámili aj elektrárni s českými majiteľmi, ktorej sa to však nepozdáva.

„Spoločnosť sa tomuto rozhodnutiu bráni. Pri riešení spolupracujeme s našou zmluvnou advokátskou kanceláriou na Slovensku a so Slovenskou asociáciou fotovoltaického priemyslu,“ hovorí Jiří Pergl, predseda predstavenstva Solfortisu.

Firme sa nepozdáva ani to, že jej názov niekto zverejnil na zozname „nepozorných“ aj preto, že to môže škodiť jej dobrej povesti.

Striedmejší je Pergl vo vyjadreniach, keď príde na to, kto fyzicky novosadské panely vlastní. „Majiteľom elektrárne je spoločnosť Solfortis. K ďalším vlastníckym vzťahom sa nevyjadrujeme,“ uzavrel Pergl.

Najväčšia škrtnutá dotácia

Nech už je majiteľom soláru ktokoľvek, motiváciu brániť sa má veľkú. Spomedzi zdrojov, ktoré sa nominovali na stratu dotácie, sa ten novosadský dostal medzi výrobne, ktoré prídu o najväčšie sumy peňazí.

O viac ako elektráreň Nový Sad zrejme prišla už iba solárna elektráreň – v Lučenci. V roku 2013 zinkasovala 1,5 milióna eur, zatiaľ čo Nový Sad 1,46 milióna eur.

Michal, Babáková či Pergl sa tak môžu len pozerať na to, ako elektráreň z portfólia Ivana Kmotríka naďalej bude inkasovať svoju takmer 10-miliónovú pomoc od občanov.

Podobne je to aj so 7-miliónovou dotáciou pre Slovintegru Slavomíra Hatinu, aj s 3-miliónovým ročným príspevkom pre Prvú rozvojovú spoločnosť Jozefa Brhela, ale aj s necelými dvoma miliónmi na jednu z viacerých dotovaných prevádzok ružomberských papierní z portfólia podnikateľa Milana Fiľa. To sú len niektoré príklady z top 20 dotovaných elektrární, ktoré si príspevky ponechajú.

Naopak, o peniaze prídu okrem Solfortisu viacerí príjemcovia niekoľkostotisícových príspevkov ako aj stovky malých výrobcov, ktorým sa tak investícia do modernej technológie už nevráti.

Aj skúsení advokáti sa pomýlili?

Českí advokáti Michal aj Babáková nie sú zďaleka jediní, kto urobil podľa slovenského Úradu pre reguláciu sieťových odvetví chybu pri pochopení nášho zákona. Rovnako prišli oficiálne pre administratívne nedostatky o dotácie aj stovky ďalších podnikov.

Povinnosť nahlasovať objemy vyrobenej zelenej energie bola v zákone vždy, ministerstvo hospodárstva vlani len pridalo paragraf o tom, že kto nahlásenie zmešká, príde o dotácie. Tvrdilo vtedy, že sa to týka iba tých, ktorí u nás elektrárne rozbehli v posledných mesiacoch.

Nových elektrární je však minimum, o dotácie prišli aj mnohé soláry postavené dávnejšie. Napríklad novosadská elektráreň je evidovaná od roku 2010.

,,Sankciu zaviedla novela až s účinnosťou od 1. januára 2014. Myslíme si, že na zariadenia výrobcov elektriny uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014 sa majú aj naďalej vzťahovať podmienky podpory platné do 31. decembra 2013. Nepochybne hrozí množstvo sporov o náhradu škody,” upozorňil už pred časom  Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c.

Za hromadným škrtaním dotácií môže byť snaha regulátora vyhovieť sľubu Roberta Fica znížiť dotácie, aby zlacnela elektrina pre domácnosti a bežné firmy.

Ako je to u nás s dotáciami
  • V roku 2009 sa rozhodlo, že ten, kto investuje do technológií na výrobu čo najčistejšej elektriny, bude za ňu dostávať vyššie ceny, než sú bežné na trhu s garanciou na 15 rokov dopredu.
  • Dnes sa 1 megawatthodina (MWh) predáva na burze za približne 35 eur, pred pár rokmi to bolo viac.
  • V minulosti sa povedalo, že napríklad taká MWh, ktorá je zo soláru, by mala byť hodná asi 400 eur. Tie, ktoré chceli vyrábať najväčšie množstvá elektriny, museli byť veľmi rýchle a zrejme mať informovaných manažérov, aby sa stihli kvalifikovať na potrebné licencie.
  • Bežná domácnosť, ktorá na elektrinu nekúri, spotrebuje do 3 MWh ročne. Na podporu zelených zdrojov jej účtujú 21,8 eura za MWh, čiže asi 60 eur ročne.
  • Táto podpora na faktúre posledné roky výrazne rástla. Zelených zdrojov sa pripojilo viac, než sa čakalo.
  • Štát postupne podporu krátil pre novoprichádzajúcich zelených investorov, nenechal si priestor, aby to mohol urobiť rýchlo.

 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie