Denník N

Nebudeme komentovať. Nemocnice kupujú kontrastné látky aj so stopercentným predražením

Foto N – Tomáš Benedikovič

V obchode s kontrastnými látkami každý rok pretečú milióny eur. Porovnali sme nákupy veľkých nemocníc, niektoré majú vybrané firmy a nakupujú od nich predražene.

Ak chce lekár vidieť, ako vyzerá vaše srdce, pľúca, žalúdok alebo pečeň, zavedie vám do žily kontrastnú látku a uloží vás do CT prístroja.

Ak je prituhá a nepoddajná, nahreje ju. Do cievy potom prúdi teplý, 37-stupňový jódový roztok, zaplavuje telesné dutiny a lekárovi pomáha so stanovením diagnózy.

Bez kontrastnej látky vyzerajú CT snímky ako mláky rozliateho mlieka. S kontrastnou látkou je to o čosi zaujímavejšie. Dajú sa na nich rozoznávať svaly, jednotlivé orgány, telové dutiny, žily alebo tepny. Lekár na nich dokáže nájsť nádor alebo polypy.

Video: Ako sa dá na kontrastných látkach zarobiť
autor: Martina Koník

Nemocnice nakupujú litre takýchto látok. Vlani na ne podľa ministerstva zdravotníctva minuli takmer 13 miliónov eur.

A kým jedna nemocnica za liter látky platí 200 eur, iná ju kupuje aj za dvojnásobok. Pacientovi to pritom život nijako nezlepší a zmenu neuvidí ani lekár pri pohľade na snímky. Nakupujú totiž tú istú látku.

Pozreli sme sa na to, ako štátne nemocnice nakupujú kontrastné látky – na štrnásť štátnych nemocníc za celý rok 2015 vo všetkých krajských mestách a aj v menších zariadeniach v regiónoch – a porovnali sme ceny, za ktoré kúpili 52 rôznych druhov a balení kontrastných látok.

Výsledok? Veľmi voľné pravidlá súťaží a výberu firiem, veľmi voľné cenové stropy a aj viditeľne nevýhodné nákupy od sprostredkovateľov, ktorí cenu výrazne zdvíhajú. Nemocnice nerobia riadne súťaže, oslovia iba vybrané firmy a nezriedka sa vyhnú dovozcovi, ktorý má logicky najnižšie ceny.

Iba na jednej takejto látke z 52 prerobí jedna nemocnica aj desaťtisíce eur ročne. Ukazuje to porovnanie s výrazne lacnejšími nákupmi najmä nemocníc v Česku, no aj v pár slovenských nemocniciach.

lieky

Ako je možné, že aj dvojnásobne

Symbolom rozkrádania v zdravotníctve sa stal nákup CT prístroja v Piešťanoch, ktorý stál miesto vo vysokej politike Pavla Pašku zo Smeru. Takýto prístroj kupuje najmä malá nemocnica len výnimočne. Kontrastné látky potrebné na vyšetrenia však do nemocníc prúdia počas celého roka.

Výrazné predraženia sme odhalili naprieč celým Slovenskom. Najviac takýchto obchodov však urobili v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach a v Nemocnici Poprad.

Tak to bolo napríklad v prípade kontrastných látok Iomeron 350 a Iomeron 400 s vyššou koncentráciou jódu v 100-mililitrových fľaštičkách. Tie používajú napríklad pri angiografii (vyšetrenie ciev) či pri CT tela.

V Košiciach takúto fľašku kupovali za 42 eur (pri Iomerone 350, Iomeron 400 za 60,87 eura, všetky ceny sú na lepšie porovnávanie bez DPH). V najväčšej slovenskej Univerzitnej nemocnici Bratislava, no aj v malej fakultnej nemocnici v Nových Zámkoch si dokázali vyrokovať Iomeron 350 za 22,5 eura na fľaštičku, v neštátnej nemocnici v Topoľčanoch dokonca ešte o euro lacnejšie, hoci šlo o menší objem. Iomeron 400 kúpila Bratislava za 26,52 eura, košická cena je teda o 130 percent vyššia. Ešte o euro lacnejšie ako v Bratislave nakúpili Iomeron 400 v českom Zlíne.

Len pri týchto dvoch látkach tak v Košiciach vlani prerobili vyše 35-tisíc eur. V Poprade takmer 15-tisíc eur.

 

Súťaž bez najlacnejšieho

Vysvetlenie je v prípade Košíc veľmi jednoduché. Bratislava a Nové Zámky nakupujú priamo od dovozcu lieku, slovenskej pobočky firmy Bracco Imaging, ktorá má na Iomeron licenciu. V Košiciach kupovali od sprostredkovateľa, veľkej prešovskej firmy Intravena.

A ako v Košiciach prišli na Intravenu, keď je na slovenskom trhu firma, ktorá látku priamo dováža?

Cez prieskum trhu. To nie je tak úplne súťaž, nemocnica sa sama rozhodne, aké firmy osloví, tie jej pošlú svoje ponuky a z nich si nemocnica následne vyberie dodávateľa. Košická nemocnica sa chváli, že od roku 2006 postupne mení dodávateľov tejto látky aj jej cenu. Napriek tomu ju nakupuje za najvyššie ceny na Slovensku.

Prečo si neobjednávali priamo od firmy Bracco?

„Túto otázku je potrebné adresovať firme Bracco Imaging Slovakia,“ odpovedá hovorkyňa nemocnice Ladislava Šustová. „Výrobok nakupujeme od ich zmluvného partnera. Radi by sme privítali zaujímavejšiu ponuku, ale to je vecou obchodnej politiky firmy.“

Bracco vysvetľuje, že na Slovensku dodávajú cez distribútorov liečiv, obchodných partnerov alebo priamo – nevysvetľuje však, podľa čoho si vyberajú nemocnice a prečo napríklad priamo nedodávajú do Košíc.

„Nebudeme komentovať konkrétne obchodné prípady,“ povedal Milič Řepa, country manager pre Česko a Slovensko.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Bez kontrastnej látky nevidno detaily. Na monitore vpravo je vyšetrenie bez kontrastnej látky, vľavo s ňou. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nemocnica v Košiciach si vraj už robí prehľad o cenách liekov, za ktoré ich nakupujú v iných štátnych nemocniciach. Zatiaľ toto porovnanie nemá. Vôbec neskúmajú, ako nakupujú kontrastné látky v Česku.

Nízku cenu pritom nemusí zaručiť ani to, keď nemocnica nakupuje od dovozcu s licenciou. Do nemocnice v Poprade Bracco dodáva priamo, no za cenu blízku Košiciam.

Prečo je to tak? Poprad hovorí, že vlani išli podľa starej zmluvy s firmou Bracco, ktorá už vypršala, a liek brali „len z dôvodu plynulého zabezpečenia poskytovania zdravotnej starostlivosti“.

Bracco uzatvára aj väčšie obchody ako ten v Poprade – taký urobil tento rok v júni veľký bratislavský Národný ústav srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH). Najbližšie dva roky bude dodávať 150 litrov Iomeronu 400 v 100- a 200-mililitrových fľašiach za 66-tisíc eur. Prerobia tak zhruba 28-tisíc eur – keď to porovnáme s júlovým nákupom Nemocnice T. Bati v Zlíne, ktorá nakupovala 100-, 200- a 500-mililitrové fľaše tej istej látky (pri zohľadnení kurzu zo dňa podpisu zmluvy).

V NÚSCH hovoria, že dodávateľov vyberajú tiež cez prieskum trhu, no navyše si v Centrálnom registri zmlúv porovnávajú, za koľko nakupujú ostatní. A upozorňujú, že lacnejšie nákupy Topoľčian (neštátne) a Nových Zámkov v registri neboli. Lacnejšie nakupujúca bratislavská univerzitka zasa nemá zmluvu s dodávateľom a nakupuje „podľa toho, s kým konkrétny výrobca spolupracuje“, a preto nemá zmluvu tiež verejnú.

Drahé zobrazenie srdcovej komory

A ešte jeden príklad predražených nákupov za viaceré iné – opäť Košice a Poprad a tentokrát najvyššie premrhané sumy na jednej látke. Ultravist 370 používaný napríklad na angiokardiografiu srdcovej komory alebo na zobrazenie veľkých ciev trupu.

V Poprade aj v Košiciach túto látku vlani nakupovali vo veľkom po viac ako 28 eur za 100-mililitrovú fľašku.

O desať eur menej za 100 ml platili vo Východoslovenskom onkologickom ústave v Košiciach a ešte o štyri eurá menej vo Fakultnej nemocnici v Plzni (hoci tam nakupovali väčšie fľaše).

Keby mali Košice a Poprad cenu ako v Plzni, ušetrili by každá vyše 30-tisíc eur, pri cene ako na košickej onkológii vyše 21-tisíc eur.

Za nižšie ceny túto látku nakupuje viacero českých nemocníc – kľúč je opäť jednoduchý, kupujú priamo od výrobcu, nemeckej firmy Bayer, ktorá má zastúpenie aj na Slovensku, a berú najmä väčšie pollitrové fľaše. Aj 100-mililitrové ampuly nakupujú výhodnejšie napríklad v Zlíne.

Slovenské nemocnice (aj košická onkológia) zasa nakupujú od rôznych sprostredkovateľov.

Tieto tri opísané prípady nákupov však nie sú všetky podozrivé dodávky kontrastných látok. Draho nakupovali aj v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave či vo Fakultnej nemocnici v Prešove. Ešte dlhší je zoznam firiem, ktorým sa na kontrastných látkach podarilo zarobiť.

Kto tu zarába

Na príklade látky Iomeron vidno, že v Košiciach sa dobre darí firme Intravena, ktorú dokonca pobočka zahraničného výrobcu nechá dodávať svoju látku. Ide o pomerne veľkého dodávateľa liekov z Prešova s ročným obratom okolo 14 miliónov eur. Pri porovnaní sumy, za ktorú ročne nakúpia a následne dodajú tovar, vychádza ich marža okolo 22 percent, čo je veľmi slušné.

V roku 2014 to bola podľa HN najúspešnejšia veľká obchodná firma v Prešovskom kraji. Dodáva lieky najmä veľkým nemocniciam, infúzie, očkovacie látky aj chemoterapeutiká.

Firme Intravena sa v košickej univerzitke darí aj pri iných liekoch, ako sú kontrastné látky. Len tento rok do konca leta si nemocnica od nej objednala lieky a špeciálny zdravotnícky materiál za takmer 1,3 milióna eur s DPH.

Intravena na otázky o dodávkach kontrastných látok neodpovedala.

Úspešná je aj firma Bracco Imaging Slovakia, ktorá naprieč Slovenskom ponúka svoj Iomeron za rozdielne sumy. Viaceré nemocnice argumentujú, že si ju vybrali ako výhradného dovozcu lieku. Bracco sa o konkrétnych dohodách s nemocnicami rozprávať nechce.

„Chceme vám poďakovať za upozornenie o aktuálnej cene Iomeronu 350 na trhu, čo rozhodne využijeme pri prípadnom nákupe tohto produktu podľa prieskumu trhu,“ odpovedal Národný ústav srdcových a cievnych chorôb na otázku, prečo túto látku kupuje od firmy Bracco drahšie ako iné nemocnice.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Byt v Bonaparte, miliónové obraty a vyšetrovanie korupcie

Pomerne významným hráčom v slovenskom zdravotníctve bola donedávna košická firma Verum. V tomto príbehu dodávala kontrastné látky prešovskej fakultnej nemocnici a tie isté o viac ako o tretinu drahšie Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave. Lieky za státisíce eur dodávala v posledných rokoch napríklad Národnému ústavu srdcových a cievnych chorôb či Fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici.

Verumu sa dlho darilo: do roku 2013 mával tržby nad tri milióny eur, ale v posledných rokoch padol výrazne pod milión. Transparency International označila úspechy firmy za „parádnu ziskovú maržu 18 percent“ (v rokoch 2011 až 2013 mala zisk 1,9 milióna pri tržbách 10,8 milióna eur).

Firma Verum je zaujímavá aj tým, že si kúpila byt v bratislavskom luxusnom komplexe Bonaparte, kde býva mnoho prominentov a aj premiér Robert Fico v byte Ladislava Bašternáka, podnikateľa podozrivého z daňových podvodov.

Ako jediná vlastníčka Verumu vystupuje v obchodnom registri Silvia Šebestová, ktorá v minulosti podnikala s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom. Je blízka Štefana Šebestu (na jej oficiálnej adrese v Bratislave majú obaja meno na schránke), ktorý v minulosti figuroval vo firme Metis Consulting. Metis Consulting má tiež priestory v Bonaparte, ide o firmu kamaráta ministra vnútra Roberta Kaliňáka Marka Turčana, ktorého opozícia označuje za Kaliňákovho bieleho koňa. Šebesta je dnes podpredsedom predstavenstva v SPP distribúcia, za prvej vlády Smeru bol šéfom Úradu pre investície a akvizície ministerstva obrany, ktorý má na starosti veľké armádne tendre.

Konateľka firmy Silvia Šebestová na otázky odpovedala, že firma sa už rozhodla ukončiť činnosť v oblasti distribúcie kontrastných látok na Slovensku a vlani už len dopredávala zásoby „aj s výraznou stratou, za ceny nižšie, ako boli bežné ceny na trhu kontrastných látok“.

Firma bola pritom donedávna v predaji kontrastných látok veľmi dôležitá, s NÚSCH napríklad uzatvorila v roku 2013 zmluvy na kontrastné látky za vyše 550-tisíc eur.

Firma Verum si kúpila byt v Bonaparte známom z kauzy Bašternák. Celé leto boli pred komplexom protesty. Foto N - Tomáš Benedikovič
Firma Verum si kúpila byt v komplexe Bonaparte známom z kauzy Bašternák. Celé leto sa pred ním konali protesty. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ďalšími významnými hráčmi v zdravotníctve, ktorí sú podľa porovnania obchodov s kontrastnými látkami mimoriadne úspešní, sú Med-Art (tržby vyše 200 miliónov eur ročne) a Unipharma (tržby vyše 400 miliónov ročne), ktoré obe vlani draho dodávali látku Ultravist Košiciam a Popradu.

Najmä Unipharma má významný šrám: vyšetrujú ju pre korupciu. Polícia odmieta povedať, o čo presne ide. „V trestnej veci súvisiacej  s činnosťou akciovej spoločnosti vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru naďalej vykonáva úkony po začatí trestného stíhania za korupčné delikty.“

Firma má stovky faktúr s Prešovom za rok 2015 v sume niekoľko miliónov eur.

Ani Unipharma na otázky o kontrastných látkach neodpovedala.

Preborníkom vo výhodných predajoch je zasa firma Lumatec, ktorá vlani nakúpila tovar za pol milióna eur a dosiahla obrat 1,5 milióna eur, čo je marža až 188 percent.

„Okrem obchodu s drogami to poznáme len v slovenskom zdravotníctve,“ napísal poslanec Miroslav Beblavý o podobnej ročnej ziskovej marži firmy Cardioservice, ktorá predáva napríklad aj cievne stenty.

Kontrastné látky. Foto N - Tomáš Benedikovič
Kontrastné látky. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako nakupujú a súťažia

Nemocnice nakupujúce drahé kontrastné látky formálne nič neporušujú. Držia sa v cenových hladinách, aké určil štát, obstarávajú (prieskum trhu), ako im káže zákon, a nemusia ani poznať ceny, za aké nakupujú iné domáce či zahraničné nemocnice. Celú sumu preplácajú poisťovne; poisťovni Dôvera sa doteraz nestalo, že by niektorá nemocnica prekročila limit na preplácanie.

Pri drahých nákupoch sa opakuje podobný scenár: nemocnica vyberie dodávateľa cez prieskum trhu (čo vlastne nie je regulárna súťaž – najlacnejší dodávateľ sa o zákazke ani nemusí dozvedieť) a vyhrá firma, ktorá je iba sprostredkovateľom.

Aj pri porovnávaní nákupov štrnástich slovenských nemocníc sme narazili na prípady, keď oslovené firmy ani len nepredložili ponuky a nemocnica vyberala z jednej firmy.

To sa stalo napríklad v Prešove. Nemocnica síce oslovila piatich dodávateľov, cenovú ponuku však predložila len spoločnosť Unipharma. Dvaja oslovení tvrdili, že s danou látkou neobchodujú, aj keď na ňu mali v tom čase uzatvorenú zmluvu s inou nemocnicou. Dvaja ďalší oslovení vôbec nereagovali.

Ak by bolo takéto konanie koordinované, medzi dodávateľmi by nebola konkurencia a nemuseli by tlačiť ceny nadol.

Nemocnice navyše nevedia, za aké ceny nakupujú iné štátne nemocnice. So zahraničím sa neporovnávajú už vôbec. Nemocnica Poprad neznalosť svojej konkurencie napríklad obhajovala tým, že „cenové jednotky môžu byť predmetom obchodného tajomstva a obchodné spoločnosti informácie o cenových reláciách neposkytujú a ani nie sú povinné tieto informácie zverejňovať“.

Od roku 2011 pritom funguje centrálny register zmlúv, kde by sa mali dať všetky zmluvy štátnych nemocníc dohľadať. A v nich aj nákupné ceny kontrastných látok. Výnimku môžu tvoriť centrálne nákupy materiálov, ktoré pre nemocnice kupujú priamo poisťovne.

Samozrejme, poisťovne nemocniciam nepreplatia ľubovoľnú cenu za jednotlivé nákupy. Kvôli tomu štát zaviedol úradne určené ceny, ktoré sú akousi hornou hranicou, nad ktorú už poisťovne nie sú povinné nemocniciam ich nákupy preplácať.

Výška úradne určených cien pri liekoch kategórie A, kam patria aj kontrastné látky, je však taká vysoká, že sa do nej zmestí takmer všetko. Tento typ liekov musia poisťovne preplácať na 100 percent.

Vysvetlením drahších nákupov by mohla byť zadlženosť nemocníc. Tie s dlhmi totiž majú horšiu rokovaciu pozíciu a dodávateľ si môže pýtať viac, pretože ide od väčšieho rizika – peniaze možno dostane neskôr.

Príklad najväčšej Univerzitnej nemocnice v Bratislave však ukazuje, že ani dlhy nemusia byť dôvodom na drahé nákupy. Univerzitka je jedna z najviac zadĺžených, kontrastné látky však nakupuje lacnejšie ako iné nemocnice. „Vedenie UNB často a pravidelne rokuje s výrobcami s cieľom dosiahnutia najvýhodnejších podmienok pre nemocnicu. Aj napriek tomu, že ide o tovar často s úradne určenou cenou, prípadne má výhradného dodávateľa bez možnosti výberu,“ vraví Zuzana Eliášová, hovorkyňa nemocnice.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Radiológ Peter Bořuta hovorí, že aj kontrastné látky môžu byť biznis. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako sa nakupuje lacno

Napriek voľným podmienkam niektoré nemocnice dokážu stlačiť ceny kontrastných látok.

Prekvapivé to nie je pri neštátnych nemocniciach, ako napríklad v Topoľčanoch – vo viacerých položkách tam nakupujú najlacnejšie na slovenskom trhu.

Napríklad cenu látky Iomeron si dohodli priamo s výhradným dovozcom pre Slovensko. „Navštívil nás obchodný zástupca firmy Bracco s cenovou ponukou. Kedže nebola najprijateľnejšia, chceli vedieť našu predstavu a dohodli sme sa.“

Ďalším vysvetlením nízkych cien v Topoľčanoch môže byť aj to, že nakupujú najmä väčšie balenia ako ostatné nemocnice; hovoria, že sú najvýhodnejšie. Aj 50- a 100-mililitrové ampuly kupujú lacnejšie ako ostatní, no nakupujú ich iba vtedy, keď firma nemá na sklade ampuly s objemom 200 mililitrov. „Nevieme, že by existovali nejaké obmedzenia, z 200-mililitrovej ampuly si na oddelení natiahnu, koľko pre pacienta potrebujú,“ vysvetľuje nemocnica.

Aj radiológ Peter Bořuta hovorí, že pri CT vyšetreniach je lepšie používať väčšie balenia. „Na jedného pacienta sa použije tak 50 až 100 mililitrov. Pri CT idú kontrastné látky do valcov, do ktorých je možné natiahnuť aj 200 ml ampuly a rozdeliť pre viac pacientov. Existujú aj 1,5-litrové zásobníky,“ vraví vedúci katedry radiológie Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity.

Podľa Bořutu sa občas môže stať, že firma má na sklade veľa malých balení a dáva zľavu. „Potom má však viac práce technik, lebo musí z viacerých fľašiek naťahať látku do zásobníka.“

Vo veľkom štátnom Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb presviedčajú, že mimo bežnej prevádzky, počas urgentného príjmu, sú ekonomicky najvýhodnejšie 50-mililitrové ampulky „určené pre jedného pacienta“. Zároveň však priznávajú, že ho doteraz používali iba „sporadicky“, a tak v júni uzavreli zmluvu už len na väčšie balenia látky s trochu väčšou koncentráciou jódu. Aj tie však napríklad v porovnaní s Univerzitnou nemocnicou v Bratislave nakupujú výrazne drahšie, hoci stále lacnejšie ako v Poprade a v Košiciach.

Lacnejšie ako väčšina našich nemocníc nakupujú tie české, napríklad v Hradci Králové, kde Iomeron takmer výlučne nakupujú v pollitrových fľašiach.

Lacno nakupujú aj vo Východoslovenskom onkologickom ústave. Právnik nemocnice Radoslav Grega vysvetľuje, že okrem priameho oslovenia distribučných firiem zisťujú aj to, kto má na Slovensku licenciu a kto ponúka najnižšiu cenu.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo s tým treba urobiť

Je niekoľko ciest, ako by mohol štát na kontrastných látkach ušetriť. Jednou je zavedenie prísnych úradne určených cien, ktoré predstavujú niečo ako cenové stropy, a následne ich medzinárodné porovnávanie (referencovanie), aby tieto sumy neboli prehnane vysoké.

Inštitút finančnej politiky robil analýzu nákupu špeciálneho zdravotníckeho materiálu (ŠZM) – má síce cenové stropy, no na rozdiel od liekov a zdravotníckych pomôcok jeho ceny pravidelne neporovnávajú so zahraničím. Podobne ako ŠZM majú aj kontrastné látky úradne určenú cenu nastavenú veľmi vysoko.

Opozičný poslanec Miroslav Beblavý, ktorý odhaľuje nevýhodné nákupy v zdravotníctve, v štúdii o nákupoch špeciálneho zdravotníckeho materiálu ministerstvu zdravotníctva odporúča napríklad benchmarking, teda umožniť porovnávať materiály s rovnakými špecifikáciami, ale odlišnými výrobcami – aj faktúry už nakúpeného tovaru. Nemocnice či štát by podľa neho mali rokovať o cenách priamo s výrobcami a nie cez sprostredkovateľov.

A, samozrejme, ceny pomáha znižovať aj transparentnosť nákupov.

Po voľbách vedie ministerstvo zdravotníctva manažér, bývalý šéf pošty Tomáš Drucker (nominant Smeru). Tvrdí, že chce v nákupoch urobiť poriadok, a tak aj odpovedal na naše zistenia o kontrastných látkach.

Už dnes sa ministerstvo snaží znižovať ceny aj centrálnymi nákupmi. Tiež práve porovnáva nákupy nemocníc a vyhodnocuje ich efektivitu. Pri špeciálnom zdravotníckom materiáli chcú zasa obmedziť výšku sumy, ktorú poisťovne preplatia. „Toto opatrenie by malo zamedziť tomu, aby niektorá nemocnica nakupovala drahšie ako iná,“ tvrdí ministerstvo.

spolupracovala: Laura Pecíková

Článok bol vytvorený v rámci investigatívneho kurzu Aliancie Fair-playinvestigace.cz s podporou Veľvyslanectva USA na Slovensku.

Zdravotnícke kauzy

Teraz najčítanejšie