Z detí urobili mentálne retardované, opak mohli dokázať, až keď dospeli

Prešli sme špeciálne školy v rôznych kútoch Slovenska a hovorili s psychológmi, učiteľmi a aj s ich žiakmi, aby sme pochopili, prečo štát označuje za mentálne retardované najmä rómske deti. Aj neprávom.

Deti v špeciálnej škole v Hanušovciach nad Topľou. Foto N – Juraj Koník

Do domova ju priniesli, keď bola ešte dojča. Ako malej jej diagnostikovali mentálnu retardáciu a poslali ju rovno do špeciálnej škôlky, potom do špeciálnej školy.

„Vedela som, že tam nepatrím,“ hovorí Lucia, 27-ročná mama niekoľkomesačnej dcéry.

Na špeciálnej škole strávila celých deväť rokov. Ďalšie tri na odbornom učilišti, čo je vlastne špeciálna stredná škola, kde sa vyučila za krajčírku. Až sa nakoniec ukázalo, že žiadnu mentálnu retardáciu nemá.

Toto nie je len príbeh jednej Lucie, ktorá sa obáva zverejniť svoje pravé meno. Ide o príbeh mnohých detí, ktoré boli predurčené na okresaný život bez vzdelania často len preto, že sa narodili v rómskej osade alebo vyrastali v detskom domove.

Nerozumela som, veď iné deti boli rovnaké

Na základnej škole vynikala, spolu so šikovnejšími spolužiakmi v škole nacvičovali tanečné a divadelné vystúpenia a v učive boli často popredu. Nikto ju neposlal na preskúšanie, nikto sa nepokúsil preradiť ju do bežnej školy.

Vystúpenia v dedine často mávali spolu s deťmi z miestnej základnej školy. Videli, že sú rovnaké. „Lenže ako jedinec a navyše ako dieťa máte maličké slovíčko. Teda žiadne.“

Šancu dorobiť si základné vzdelanie dostala, až keď končila učňovku a z internátu ich presťahovali do detských domovov rodinného typu. „Pán riaditeľ nám dal šancu dokončiť si deviaty ročník bežnej základnej školy. Viac mi nebolo treba. Chcela som si dokázať, že na to mám,“ hovorí Lucia, ktorá si počas učňovky urobila aj vodičský preukaz, zarobila si naň na brigádach počas letných prázdnin.

Spolu s ďalšími kamarátmi zo špeciálnej školy sa prihlásili na kurz na získanie nižšieho stredného vzdelania. „Vychovávatelia mi hovorili, že na to nemám a čo si to chcem dokazovať. Však ty si len taká a taká. V domove boli aj takíto zakomplexovaní ľudia.“

Lucia sa prihlásila na súkromné gymnázium v Bratislave, vyhľadala psychologičku a tá jej potvrdila, že žiadnu mentálnu retardáciu nemá. Gymnázium ešte nedokončila, nezvládala ho platiť a narodilo sa jej dieťa. Maturitu si chce ešte dokončiť. Dnes už by si však vybrala školu, kde by mohla študovať konkrétny odbor.

Mentálne retardovaný s doktorátom

Ešte úspešnejší bol príbeh Romana, rómskeho chlapca, ktorý tiež vyrastal v detskom domove. Aj v ňom sa zrazu z „chorého“ dieťaťa stalo zdravé.

„Z detského domova sa dostal do špeciálnej školy. Zajakával sa, ťažšie sa vyjadroval, mal trochu výbušné správanie kvôli tomu, čo všetko zažil v rodine,“

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás