utorok

Nemali sme šťastie na ministrov s ideami, tvrdí profesor pedagogiky

Na Slovensku sme úplne rozleptali koncept vzdelania, no nenašli sme dobrú a rozumnú alternatívu, vraví Branislava Pupala z Trnavskej univerzity.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Je zjavné, že nášmu školskému prostrediu chýba rozhľad a schopnosť poučiť sa z medzinárodného prostredia. Školské politiky iných krajín pritom môžu byť v mnohých ohľadoch pre nás zaujímavé a poučné, tvrdí profesor Trnavskej univerzity BRANISLAV PUPALA.

V utorok za začal ďalší štrajk učiteľov, je už niekoľkým protestom v poradí. Má šancu niečo dosiahnuť?

Keď si zoberieme doterajšiu históriu štrajkov, dospelo sa nimi minimálne k tomu, že sa školstvo stalo témou. Začalo sa o ňom písať a hovoriť, to je dobré. Pre politikov aj novinárov sa učitelia stávajú skupinou, s ktorou treba komunikovať. Čo už sa vykomunikuje, je druhá vec, ale na začiatok je to dobré.

Čo hovoríte na načasovanie štrajku a formu, teda to, že je stupňovaný?

Stretol som sa s otázkou, prečo neštrajkovali v lete cez prázdniny. Je to pochopiteľne účelový názor,  každému je jasné, že podstata štrajku a potenciál jeho účinnosti je v ochromení chodu inštitúcie, čo je v prípade škôl rozbehnutý školský rok.  Nikto nevie predvídať, ako štrajk dopadne. Ale ja vnímam pozitívne, že sa takéto iniciatívy, nech majú akúkoľvek formu, dejú. Myslím, že ich požiadavky sú oprávnené.

Sú aj dobre zadefinované?

Nie som si istý, že sú dobre formulované, lebo najviac z nich rezonujú peniaze. Peniaze sú podmienka, ale sú v zásade istý nástroj – to „A“. No a to následné „B“nezaznieva presvedčivo.

Ministerstvo školstva tvrdí, že nemá na zvýšenie platov učiteľov a na dovybavenie škôl peniaze. Ale zrejme ani jedna zo základných požiadaviek učiteľov sa nedá naplniť bez vyššieho rozpočtu pre školstvo, všetky stoja na peniazoch. Alebo nie?

Áno, a na prioritách, kam sa peniaze nasmerujú. Či to naozaj napríklad musí byť nový futbalový štadión, keď sa bavíme o štátnom rozpočte, alebo kadejaké sifóny a podobné nezmysly, keď sa bavíme o európskych fondoch.

Zvýšenie platov je jedna z požiadaviek učiteľov. Minister Peter Plavčan argumentuje, že štát už ustúpil, o niečo ich v septembri zvýšil. Čím to je, že hoci učitelia nezarábajú veľa, ich platy vníma vyše polovica obyvateľstva ako primerané či dokonca vysoké, ako to vyplynulo z vášho prieskumu pred pár rokmi?

Je to okrem zjednodušeného pohľadu na podstatu učiteľskej profesie spojené aj s tým, ako ľudia čítajú fyzickú prítomnosť učiteľa v práci.

Podľa odučených hodín?

Áno. Je pravda, že je mnoho učiteľov, ktorí robia veľa, ale netreba si zakrývať oči ani pred tým, že sú aj učitelia, ktorých reálny pracovný čas sa v podstate kryje s počtom vyučovacích hodín. Takže istá opatrnosť zo strany ľudí je daná tým.

Branislav Pupala (51)

Absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komennského v Bratislave. Učil na základných aj stredných školách, vysokoškolským učiteľom je od roku 1993. Profesorom ho menovali v roku 2006, pôsobí na Katedre predškolskej a elementárnej pedagogiky na Trnavskej univerzite. Je zakladateľom Centra pedagogického výskumu SAV, kde je od roku 2011 samostatným vedeckým pracovníkom.

Za úspech predošlých protestov učiteľov považujete, že sa o školstve viac hovorí a píše. Čo bude úspech tohto štrajku? To, že sa začnú ministerskí úradníci s nimi baviť o konkrétnych návrhoch?

Predpokladám, že výsledkom tohto štrajku bude len udržiavanie napätia a jeho kontinuita, čo síce nie je nijaký výrazný úspech, no ani prehra.

Aj pre opakujúce sa štrajky ste pred časom naznačili, že sa vláda bude musieť školstvom viac zaoberať. Máte pocit, že tak robí?

Vôbec nie a zatiaľ ma nič nepresvedčilo, že by sa to malo zmeniť. Na to, že minister Plavčan ohlásil masívnu reformu, sa nič zásadné nedeje, aby sa tomu dalo akokoľvek veriť.  Osobne ma celkom nahnevalo, že do výpočtu svojej akože reformy zahrnul nový vzdelávací program pre materské školy, ktorého súčasná podoba bola v skutočnosti načrtnutá už pred štyrmi rokmi a presadzovali sme ho napriek ministerstvu školstva, nie v spolupráci s ním. Plavčanovo ministrovanie nemá s týmto programom nič spoločné, len to, že naň dal podpis. Vzápätí však pod jeho vedením prišli opatrenia, ktoré podpísanému programu odporovali.

K osobe ministra Plavčana ste sa skepticky vyjadrovali hneď po jeho menovaní. Prekvapil vás niečím pozitívne?

Nie, naopak, z viacerých vecí som zhrozený. Napríklad návrh,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Protesty učiteľov

Rozhovory

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |