Denník N

Tatry sú na miestach, kde lykožrúta nevyháňali lesníci, zelené a plné života

Pohľad na Tichú dolinu zhora, v staršom lese prerastajú cez smreky listnaté stromy. Vpravo je vzácny hmyz pošvatka v poslednom štádiu a zeleň v Tichej doline. Foto N – Daniel Vražda, Karol Kaliský a Jozef Fiala/Arolla Film.
Pohľad na Tichú dolinu zhora, v staršom lese prerastajú cez smreky listnaté stromy. Vpravo je vzácny hmyz pošvatka v poslednom štádiu a zeleň v Tichej doline. Foto N – Daniel Vražda, Karol Kaliský a Jozef Fiala/Arolla Film.

Ministerka Matečná chce diskutovať, ako zachrániť Tatry. Ekológ sa pýta, pred kým. Tam, kde lesníci v Tichej a Kôprovej doline nerúbali a neodvážali drevo, prerastajú medzi smrekmi listnaté stromy.

Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS) vyrazila s lesníkmi do boja proti lykožrútovi. Vysychajúce Vysoké Tatry sužované malým chrobákom sú osvedčená téma. Slováci, ale aj Poliaci a Česi sú na najvyššie pohorie citliví, nikomu nerobí dobre pohľad na rednúci lesný porast.

Matečná chce diskutovať s odborníkmi o tom, „ako zachrániť Tatry“ pred lykožrútom citlivo a s „maximálnym rešpektom k prírode a biotopom“. Proti návrhom pustiť do doteraz nedotknutých Tatier lesníkov sú okrem ochranárov aj ministerstvo životného prostredia a vedenie národného parku.

Ekológ a filmár Erik Baláž, s ktorým prechádzame jednou z najkrajších dolín v našom najvyššom pohorí, odpovedá, že existenčná otázka pre Tatry nie je pred čím, ale pred kým ich treba chrániť.

Časť spracovaného polomu v ústi Tichej doliny. Prechod medzi fytocenózami nespracovaného polomu (ľavá časť obrázku) a holinových zárastov je kontrastný. Vpravo sú sadenice s ochranou. Foto - Michal Wiezik
Miesta, ktoré po kalamite lesníci vyčistili od stromov. Vpravo už posadené nové stromy s ochranou. Foto – Michal Wiezik

Stret dvoch koncepcií

Balážova voľba pri výbere pochôdzky prirodzene padla na Tichú a Kôprovú dolinu, ktoré tiež zasiahla v roku 2004 vetrová kalamita Alžbeta a o desať rokov neskôr ďalšia – Žofia. Ukazuje na rozsiahle zelené plochy mladého lesa aj malé plochy „šedých“ zón poškodených a napadnutých stromov. Nerozumie predstavám, že príroda prežíva len vďaka lesníkom. Naopak, myslí si, že je tu aj napriek nim.

Tichá a Kôprová dolina sú symbolom a modelovým príkladom dvoch prístupov, zdá sa nezmieriteľných: ochranárskeho a lesníckeho. Aktivisti reťazami priviazaní o stromy presadili tri roky po Alžbete pre Tichú a Kôprovú po kalamitách bezzásahový režim a zabránili ťažbe v najvyššom stupni ochrany Tatranského národného parku. Hranicu budúcej bezzásahovej A-zóny tým stanovili ešte pred zonáciou.

Zonácia Tatier, ktorá rozdelí územie s terajším prvým až piatym stupňom ochrany na zóny A (bezzásahová – činnosti len na výnimky), B (nárazníková, ale môže sa tam hospodáriť), C (hospodárska) a D (zastavané územia), je samostatný problém. Od prvého návrhu zonácie Správy TANAP z roku 2005 sa vystriedali prvá aj druhá vláda Roberta Fica a zdá sa, že ani počas tretej ju neschvália.

Všetko, čo zostalo stáť, alebo ležalo na zemi v Tichej a Kôprovej, zostalo na mieste a príroda sa s tým postupne vyrovnáva. Väčší zvyšok Tatier zmanažovali lesníci. Drevo spadnuté, poškodené aj zelené vyťažili a vysadili nové stromy.

Erik Baláž sa zastaví na začiatku Tichej doliny a demonštruje stret dvoch koncepcií priamo na ich hranici. Na jednej strane holý hnedošedý zmanažovaný kopček, neďaleko zasadené jedle v tráve, chránené pletivom z umelej hmoty, a na druhej zelená bezzásahová plocha

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Kotleba - kniha od autora tohto textu

Viac info

Slovenské lesy

Teraz najčítanejšie