Denník N

Hejtovať Bratislavu je to najľahšie na svete

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Mimoriadne temná minulosť Bratislavy nemá byť brzdou a večnou výhovorkou, ale živým mementom a motiváciou, aby sa zlo už neopakovalo a nešírilo.

Martin, ahoj!

Prepáč, ale tvoj článok o Bratislave je nezmysel. Ako tvoj dlhoročný čitateľ a priaznivec to musím napísať. Keby si ho napísal o Galvaniho ulici, tak ho podpisujem. Galvaniho má charizmu Viery Tomanovej a pôsobí aj rovnako dôveryhodne. Galvaniho je prívetivá asi ako centrálne parkovisko na Donovaloch a podobne je aj spravovaná. Na Galvaniho by ešte aj Bašternák vyzeral pomerne sympaticky. Ale aj na Galvaniho dnes nájdeš obstojný supermarket, poruke nadpriemernú banku a blízo nadštandardného Taliana. Pozor, stále sa bavíme o Galvaniho!

Inak tvoj článok dokazuje jediné – už v Bratislave nežiješ. To nie je výčitka, ale konštatovanie. Bývaš a pracuješ v Prahe a na víkendy niekedy chodievaš nazad na Trnávku a občas aj diskutuješ v Starej Tržnici alebo KC Dunaj, čo sú priestory, ktoré vytvorila generácia, čo podľa tvojho článku neexistuje. Lenže ona, našťastie pre teba, mňa aj Bratislavu a celé Slovensko, nielenže jestvuje, ale aj dospieva a postupne ju nahrádza ďalšia, nemenej aktívna a v mnohom už aj poučenejšia.

Bratislava ťa vraj nemá rada. A Praha ťa víta s oroseným krígľom piva a zobranými Hrabalovými spismi pod pazuchou? Viedeň ťa zdraví servus so zeleným veltlínom z heuriger a podáva ti lístky do Štátnej opery? Prečo by ťa mesto malo ľúbiť? Zvlášť keď ty ho nenávidíš?

Hejtovať Bratislavu je to najľahšie na svete. Iste, patrí k výbave intelektuála spochybňovať všetko. Len za uplynulý rok som prečítal haldy textov, ktoré pochovávali Berlín, Hamburg, Londýn. You name it. Uškodilo to týmto fantastickým a napriek rozmanitým nedostatkom mimoriadne atraktívnym mestám? Ani zamak.

Od Bratislavy očakávaš priveľa a zabúdaš na jej veľkosť, presnejšie malosť. Na to, aká je krpatá, ponúka Bratislava oveľa viac urbánnych vymožeností než podobné sídla. Spomeniem napr. tri symfonické orchestre a dve operné scény či dve letiská. Alebo také kluby. Minule som sedel vo Weimare v letnej záhrade a zrazu som sa chtiac-nechtiac započúval do debaty obďaleč. Tí mladí ľudia sa totiž rozprávali o mojom rodnom meste a celkom vážne tvrdili, že najlepší v Európe je Subclub. A ronili slzy, že v Nemecku také priestory zanikajú a bla-bla-bla. Také zvyčajné bratislavské, pardon, weimarské frflanie. Tak som sa zapojil do debaty a vysvitlo, že ide o dosť slávnych DJs a reperov, ktorí prešli s muzikou od Austrálie až po Japonsko a o Účku hovorili tak, že ma to celkom negýčovo fucking dojalo.

A onedlho ma navštívil kamoš z Berlína, ktorý nemá rád trhoviská, a ani so mnou nechcel ísť na Miletičku, no nakoniec som ho prehovoril a potom priznal, že toľko milých ľudí pokope naposledy videl, keď padol Berlínsky múr – jeden vyšinutý putinovec iba potvrdzuje pravidlo. Tam je funkčné multikulti dávno samozrejmosť.

Občas až neuveriteľné množstvá ľudí majú Bratislavu radi, záleží im na jej budúcnosti a robia veľa pre to, aby sa zmena aj uskutočnila. Príkladov nájdeš neúrekom, nikde v krajine nie je mapa sociálnych inovátorov pokreslená tak husto. Developeri tu sú a budú, ale nikdy dosiaľ voči nim nebol taký kultivovaný občiansky odpor a nerezonovala taká kritická reflexia toho, čo sa búra, aj toho, čo sa stavia. Zvaľovať všetko na nich je falošné. Mesto tvoríme spolu všetci, ktorí v ňom žijeme, pracujeme, vychovávame deti, študujeme, či len jediný víkend žúrujeme.

Keď som čítal tvoje riadky plné skoncentrovanej negatívnej energie, rozmýšľal som, čo mám na Bratislave najradšej. Kapitulskú? Redutu? Budovu Gamče? Prašnú baštu? UFO? Vrakunský les? Cestu na Kamzík údolím od stanice Vinohrady? Starú Astorku? Dvory na Panenskej? Mohol by som pokračovať dlho. Uvedomil som si, že najradšej mám jej polohu.

Bratislava má kadečo, čo aj iné podobne veľké mestá, má tri základné mestské prvky – katedrálu, hrad a veľtok –, ale predovšetkým jej umiestnenie považujem za zázrak. Dunajské luhy, sútok riek, začiatok Karpát, mestské vinice, les priamo v centre… Jej mimoriadne temná minulosť nemá byť brzdou a večnou výhovorkou, ale živým mementom a motiváciou, aby sa zlo už neopakovalo a nešírilo, okrem iného aj hromadením nenávisti.

Žil som kade-tade, ale vrátil som sa a neľutujem. Rád cestujem, aj toto píšem na letisku, ale už teraz sa teším na návrat. Keď uvidím televíznu vežu, viem, že som doma.

Pozdravujem ťa!

Michal

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie