Denník N

Umenie, technológie a spoločnosť: radikálny mainstream v Linzi

V Linzi sa opäť konal festival experimentálneho umenia, technológií a spoločenských otázok Ars Electronica.

Ars Electronica, Linz, Rakúsko 8.- 12.9.
Radikálne atómy a alchymisti našich čias

534 podujatí, 842 umelcov, 85.000 návštevníkov

V Linzi sa konal festival Ars Electronica. Vymýšľať mu podtitul po 37-krát musí byť kreatívna výzva. Posledný ročník niesol názov Radical Atoms. Umelecký riaditeľ Gerfried Stocker sa nechal počuť, že nie oni vymýšľajú témy, ale témy si hľadajú ich. V pohode, ďalšiu možno konečne vymyslí sama umelá inteligencia vytvorená z revolučných prvkov.

Atómy sa dali rozoberať rôznymi spôsobmi. Druhá časť podtitulu hovorí o alchymistoch našej doby. Kto všetko sú experimentálni umelci a aké sú motivácie a kontexty ich snažení? Mnohé diela si kládli otázky, či je umenie teda iracionálnou alchýmiou, spoločenskou silou vedúcou ku zmene, exaktným popisným prejavom ideí alebo ich spolutvorcom.

DSC_0326

Radikálny znamená idúci ku koreňom (z latinského koreňa slova „radix“), alebo aj usilujúci sa o rýchle a podstatné zmeny, nekompromisný. Ars Electronica sa vo svojich rozmeroch a dosahu už dávnejšie stala vlajkovou loďou európskych politík v oblasti kreatívneho priemyslu. V rámci povinnej jazdy politických príhovorov otvárajúcich galaprogram za účasti premiéra, ministra kultúry i eurokomisára sme sa mohli dozvedieť, že byť radikálne inovatívny je už vlastne politická agenda, ak nie priam očakávaný mainstream.

Jedným z konkrétnych prejavov tohto faktu je premiéra novej ceny STARTS prize 2016. Odteraz ju bude udeľovať Európska komisia projektom, ktoré výnimočným spôsobom zosobňujú inovácie v oblasti technológií, priemyslu a spoločnosti stimulované umením. Z pozície umeleckej teórie by sme mohli povedať aj umenie v službách biznisu a spoločenskej zmeny, z pozície ekonómie aj umenie, ktoré sa dá zaujímavo zúročiť, čiže niečo nanajvýš užitočné a široko verejnoprospešné.

Dá sa to rozpoznať tak jednoducho a jednoznačne? Na ocenených projektoch si porota všíma umelecký výskum či inovatívne spolupráce medzi jednotlivými odvetviami – skrátka faktory, ktoré boli dlhodobo skúmané ako potenciálne cesty inovácie. Fyzická podoba sošky novej ceny je samozrejme navrhnutá top dizajnérmi a vytlačená na 3D tlačiarni.

Medzi nominovanými a ocenenými projektami boli mnohé niekdajšie sny dávnych alchymistov, riešenia prinášajúce kvalitnejší život a obohatenie. Prvé ceny STARTS prize boli udelené dvom projektom na pomedzí módy a ďalších odvetví:

Artificial Skins and Bones Group
Prírodné štruktúry sú nekonečným zdrojom inšpirácie. Projekt skúma elementy možného dizajnu umelých tiel, kombinuje estetiku umelého a prírodného tela. Vznikol v spolupráci s firmou Ottobock, lídrom v oblasti protetiky s využitím údajov z rozhovorov s ľuďmi s amputovanými končatinami.

Magnetic Motion
Umelkyňa Iris van Herpen vo svojej módnej tvorbe skúma magnetické sily. Tento rok navštívila aj urýchľovač častíc v CERNe. Na poslednej módnej kolekcii spolupracovala s architektom Philipom Beesleym a umelcom Jolanom van der Wiel. Beesley je známy výskumom „živých“ sôch, kombináciou programovania, biológie a inžinierstva, Van der Wiel pracuje vo svojich sochách a inštaláciách s magnetickým napätím. V spoločnom projekte sa snažia mazať hranice medzi technológiami a prírodou.

DSC_0080

Ďalším dôkazom, že v Linzi sa už neboja ničoho, boli podujatia, diskusie, prezentácie a prednášky venované súčasnosti a budúcnosti využitia dronov. Je to v pohode vypúšťať do sveta objekty bez ľudského pilota? Je technológia morálne neutrálna a nezávadná?

Celú tému v sobotný večer názorne odprezentovala nákladná a náročná svetelno-tanečná choreografia DRONE 100. Vo vlahý večer babieho leta sa ich nad rakúskeho mestečko vznieslo presne sto a človek mal pocit, že už je tá 3D modelovaná figúrka vo farebnej vizualizácii, ktorá sa v reálnom čase programuje priamo nad hlavou. To nie je žiadna umelecká licencia, v rámci jednej z výstav ste si totiž mohli dať 3D namodelovať a následne farebne 3D vytlačiť figúrku samého seba. Zatiaľ to síce stojí približne 1 euro na milimeter, ale ktovie, čo bude zajtra?

29567119666_e52e2f4e1f_z

Umeleckých diel prezentovaných v Linzi boli desiatky. Rovnako zaujímavých ľudí, prednášok, sympózií, stretnutí. Budú sa dať stretnúť na ďalších výstavách, dá sa prečítať si o nich v obsažných materiáloch vydávaných festivalom a úspešné inovácie budeme dúfam čoskoro stretávať na každom kroku. Linz sa napríklad pričinil o popularizáciu Wikipedie a ďalších, dnes už mainstreamovo rozšírených inovácií a start-upov.

Selektívnu reportáž z festivalu zakončím predstavením jedného z víťazov cien Prix Ars Electronica 2016, projektu Can you hear me?
Stoja za ním dvaja Švajčiari Christoph Wachter a Mathias Jud. Ide o hravý akt angažovania verejnosti a skúmanie možností prístupu k verejným informáciám a sieťam, otázky kontroly a súkromia, a tiež slobody slova. Inštalácia bola umiestnená v priestoroch Švajčiarskeho veľvyslanectva v Berlíne.

Berlín je ideálnym miestom na zamyslenie sa nad možnosťami exekúcie moci a prípadnej bezmocnosti v digitálnej dobe. Toto veľvyslanectvo sa totiž nachádza v bezprostrednej blízkosti Amerického a Britského, vzdušnou čiarou niekoľko metrov opačným smerom je zas Reichstag. Na budove Švajčiarskeho veľvyslanectva bola nainštalovaná verejne dostupná sieť wifi, kde mohol akýkoľvek záujemca slobodne posielať správy či zdieľať rôzne súbory. Posolstvá sa posielali aj na frekvencie, ktoré odpočúva americká NSA a britská GCHQ. Zaujímavým momentom tohto projektu je jeho undergroundový a punkový vizuál a že sošku ceny Prix Ars Electronica prebrali v Linzi umelci z rúk politikov.

berlinspy DSC_0062 DSC_0201

Foto: Michal Kevický a Ars Electronica 2016

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie